Myšlienky o viere, nádeji a láske.
NOVÁ kniha katechéz otca Ľubomíra,
ktoré sú úvahami o tom
AKO NESTRATIŤ VIERU v čase zmätku
Obsahuje okrem iného seriál AKO SA MODLIŤ
alebo píšte na knihy@oteclubomir.sk
28. augusta 1876, pred 150 rokmi, v jezuitskom dome Sant'Andrea al Quirinale zomiera v povesti svätosti páter Giovanni Perrone (1794 – 1876), profesor teológie Rímskeho kolégia. Deväť rokov neskôr prichádza na tú istú katedru dogmatickej teológie vyučovať francúzsky jezuita Louis Billot SJ (1846 – 1931), neskorší kardinál. 13. septembra 2027 si pripomenieme 100 rokov odvtedy, čo do rúk Pia XI. zložil kardinálsku hodnosť pre svoje sympatie k Action française, ktorú ten istý pápež odsúdil 29. decembra 1926.
Jedným z najväčších teológov 19. storočia a popredným predstaviteľom katolíckej tübingenskej školy bol Johann Adam Möhler (1796 – 1838). Vo svojom hlavnom diele Symbolik (1832) pripisoval početné vieroučné rozdiely medzi katolíkmi a protestantmi odlišnému chápaniu kresťanskej antropológie.
Európou sa v tomto októbri prevalila vlna násilia a pustošenia. Vo Francúzsku sa do protestných mobilizácií zapojili desaťtisíce ľudí v Paríži, Marseille, Lyone, Bordeaux a Limoges. Práve tu požiar radnice a zrútenie jej veže vyvolali spomienky na vežičku katedrály Notre-Dame, ktorú v roku 2019 pohltili plamene. Tentoraz však oheň založili skupiny maskovaných demonštrantov: išlo o zámerný útok proti budove, ktorá je súčasťou dejín a identity mesta.
Dejiny Cirkvi ukazujú, že jej obnova je nerozlučne spätá so svätosťou jej detí. Práve v najťažších časoch vzbudzovalo pôsobenie Ducha Svätého veľkých svätcov, ktorých heroické čnosti sa stali inšpiráciou pre celé generácie. Také bolo aj 19. storočie, poznačené sledom revolúcií a čoraz hlbším rozchodom spoločnosti s kresťanstvom.
Keď už opadli polemiky, ktoré vznikli v bezprostrednej reakcii na udalosti, pokúsme sa predložiť niekoľko nezaujatých úvah, sine ira et studio, teda bez hnevu a zaujatosti, ako hovorievali Rimania, o XV. púti Peregrinatio ad Petri sedem, ktorá sa konala v Ríme od 23. do 25. októbra 2026.
Žiadna téma by mi nemohla byť milšia ako téma svätého ruženca. Spomenuli ste tu známu udalosť, ako svätý Dominik dostal od Panny Márie zjavenie svätého ruženca. Spomenuli ste, ako vošiel do katedrály [v Prouille] a začal kázať o moditbe ruženca. Spomenuli ste aj hrôzu, ktorú jeho slová vyvolali medzi albigenskými heretikmi, a tiež príhodu, keď utíšil búrku a obrátil tak námorníkov. Tieto udalosti ukazujú, ako veľmi je táto pobožnosť milá Panne Márii. To všetko si zasluhuje komentár, a to aj preto, že medzi týmito udalosťami z dejín svätého Dominika a dneškom môžeme nájsť analógie.
Ľudia ho pochovávali ako ctihodného muža. Z már sa však ozvalo: „Podľa spravodlivého Božieho súdu som odsúdený.“ Tak vrcholí stará kartuziánska tradícia o pohrebe Raimunda Diocrèsa, parížskeho učenca a kanonika s povesťou zbožného muža. Svedkom udalosti mal byť svätý Bruno. Počas obradov mal zosnulý trikrát prehovoriť: najprv oznámil, že je obžalovaný, potom súdený a napokon odsúdený. Muž, ktorému ľudia preukazovali poslednú úctu, im podľa tohto rozprávania oznámil vlastné zatratenie.
Kázať neznamená deliť sa o svoje názory na kultúru alebo politiku. Nie je to ani podávanie vlastného pohľadu na duchovné otázky. Ani rozprávanie o Ježišovi, o Bohu či o Cirkvi. To všetko sa dá robiť v škole alebo pri rozhovore. Pravé kázanie sa uskutočňuje vtedy, keď dovolíte Ježišovi, aby cez vás prehovoril k svojmu ľudu.
14.júla 1833 kázal John Keble v oxfordskom univerzitnom kostole Panny Márie o národnej apostáze, ktorá stojí na počiatku tzv. oxfordského hnutia. Jeho cieľom bolo prebudiť v anglikánskej cirkvi vedomie apoštolského pôvodu a vrátiť ju k viere cirkevných otcov. V roku 1839 bolo toto hnutie na svojom vrchole a s ním aj tridsaťosemročný Newman.
Apoštolská cesta Leva XIV. do Francúzska, ktorá sa konala od 25. do 28. septembra 2026, sa ukázala ako úspech z hľadiska účasti veriacich, ktorá prekvapila samotného pápeža.
Blahorečenie mons. Fultona Johna Sheena, ktoré sa konalo 24. septembra 2026 v Saint Louis, opäť upriamuje pozornosť na jednu z najoriginálnejších postáv amerického katolicizmu dvadsiateho storočia. Pre milióny ľudí bol Sheen televíznou tvárou relácie Life Is Worth Living: biskupom, ktorý dokázal o Bohu, hriechu a spáse hovoriť v médiách s mimoriadnou jasnosťou.
„Synodálna Cirkev“ – takzvaná „načúvajúca Cirkev“ – ignoruje hlasy, ktoré nelichotia jej liberálnemu programu.

