Kongregácia Regulárnych klerikov svätého Pavla, známa ako barnabiti, oslavuje tretiu novembrovú sobotu Pannu Máriu, Matku Božej Prozreteľnosti, ktorej vzdáva osobitnú úctu. Po smrti zakladateľa tohto rádu, svätého Antona Mária Zaccariu (1502 - 1539), sa kult Božej prozreteľnosti vyjadroval úctou k obrazu s názvom Mater Divinae Providentiae, ktorý okolo roku 1580 namaľoval Scipione Pulzone da Gaeta a ktorý bol vystavený v každom barnabitskom dome a kaplnke. V roku 1744 Benedikt XIV. povolil, aby sa v sobotu pred treťou novembrovou nedeľou v Ríme v Kostole svätého Karola „ai Catinari“ slávila omša Panny Márie, Matky Božej Prozreteľnosti. Páter Benedetto Nisser, generálny predstavený barnabitov, 5. augusta 1896 nariadil, aby každý regulárny klerik mal vo svojej rezidencii kópiu tohto obrazu.

Eucharistia je ústredným bodom katolíckej liturgie, pretože je telom, krvou, dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista. Toto by malo byť pre katolíkov základným krédom. Katolíci však vo všeobecnosti často ignorujú plný význam Eucharistie.

Z príležitosti narodenín biskupa Jána Vojtaššáka prinášame článok pôvodne uverejnený v skrátenej podobe v časopise Radici Cristiane.

S príchodom Halloweenu sa opäť rozprúdili debaty o tom, či by sa katolíci mali zapojiť do osláv. Mnohí tvrdia, že ide o neškodný sviatok pre deti, na ktorom sa katolíci môžu bezstarostne zúčastniť. Iní tvrdia, že teraz sa dostal do temnejších končín a vrátili sa pohanské a satanistické výjavy. Preto by mal byť pre katolíkov zakázaný.

Priatelia, v predošlom poste, kde som hovoril pred nejakým časom o naivite trenčianskeho primátora som spomínal aj knihu obraňujme vyšší zákon, ktorá vyšla aj po Slovensku a hovorí o taktikách LGBTI hnutia. Prinášam Vám krátky súhrn myšlienok pre naše poučenie, ako táto propaganda k rozšíreniu tohto hnutia funguje.

Medzi významné osobnosti tomistického sveta minulého storočia patrí dominikánsky páter Tomáš Týn (1950-1990), ktorého proces blahorečenia inicioval kardinál Carlo Caffarra v roku 2006.

Otec Týn sa narodil vo vtedajšom Československu, do dominikánskeho rádu vstúpil vo veku 19 rokov a za kňaza bol vysvätený v roku 1975. Väčšinu svojho krátkeho, ale intenzívneho života strávil v Bologni, ponorený do intenzívneho apoštolátu, ktorý bol zakorenený v hĺbke jeho vytrvalej kontemplácie, pričom bol verný princípu svojho rádu: contemplari et contemplata aliis tradere. Vzdelanec, polyglot, príkladný kňaz a rehoľník zomrel predčasne, keď obetoval svoj život za oslobodenie svojej vlasti od komunistického režimu.

Donald Trump je 47. prezidentom Spojených štátov. Jeho víťazstvo nebolo tesné, ale dosiahol ho s veľkým náskokom. Trump bol zvolený na základe ľudového hlasovania, ktoré mu zabezpečilo aj väčšinu v Snemovni reprezentantov a Senáte. Vzhľadom na to, že aj Najvyšší súd má väčšinu blízku republikánom, voľby 5. novembra 2024 dávajú novému prezidentovi vládnucu silu, akú mal len máloktorý z jeho predchodcov. Predovšetkým však ide o obraz silnejšej Ameriky, ktorá sa spoznáva v slogane „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou).

Inštrukcia, ktorú dal svojim novicom v roku 1995 Dom Gérard Calvet (1927-2008), zakladateľ opátstva svätej Márie Magdalény v Le Barroux. V čase, ako je náš, keď z prostredia Cirkvi prichádzajú neustále zlé správy, nezriedka škandalózne, hrozí vážne riziko, že sa na Katolícku cirkev, jedinú Cirkev Ježiša Krista, prestaneme pozerať ako na to, čím je: panenskou a krásnou nevestou Ježiša Krista, plnou všetkej milosti a pravdy, jedinou archou spásy uprostred búrok sveta, chrámom adorácie Najsvätejšej Trojice, mestom anjelov, blahoslavených a nás, úbohých hriešnikov, ale zachránených milosrdenstvom.

Počas uplynulých dní sme boli svedkami toho, ako nerozum preniká do nášho prostredia. Kým mnohí považujú vieru v Boha za nerozumnú, masovo sa oddávajú oslavám Halloweenu. Nechcem sa pridať k tým, ktorí fanaticky vidia čerta na každom rohu. Pre diabla niet väčšieho víťazstva než to, že prestaneme veriť v Boha. Viac ani nepotrebuje. Pri pohľade na rozšírenosť Halloweenu si spomínam na slová Chestertona: „Problém súčasnosti nie je, že ľudia neveria. Problém je, že veria každej somarine.“

„Bol umučený a pochovaný, vstal z mŕtvych...“ Po kríži, po zostúpení k mŕtvym nasleduje vzkriesenie z mŕtvych - to hlavné, základné a rozhodujúce potvrdenie symbolu viery, potvrdenie zo samého srdca kresťanstva. Vskutku, „ak Kristus nevstal z mŕtvych, vaša viera je márna“. To sú slová apoštola Pavla, ktoré sú pre kresťanstvo dodnes zásadné. Kresťanstvo je predovšetkým a nadovšetko vierou v to, že Kristus nezostal v hrobe, že zo smrti zažiaril život a že v Kristovom zmŕtvychvstaní bol akosi zvnútra rozmetaný a prekonaný absolútny, všeobjímajúci zákon umierania a smrti, ktorý netoleroval žiadne výnimky.

12. septembra 2024, na konci synody Arménskej katolíckej cirkvi, boli z Ríma do Bejrútu v Libanone prenesené telesné pozostatky Božieho služobníka, kardinála Gregora Petra (arménsky Krikor Bedros) Agagianiana, 15. patriarchu tejto cirkvi, ktorý zomrel v Ríme v roku 1971. Rakvu v libanonskom hlavnom meste privítali patriarcha Minassian, premiér Najīb Mīqātī a najvyšší cirkevní a politickí predstavitelia. Výnimočnosť tohto prenesenia spočíva v tom, že telo kardinála Agagianiana je po viac ako polstoročí od jeho smrti, napriek tomu, že nebolo balzamované, neporušené, absolútne neporušené. Jeho tvár je pokojná a usmievavá.

Cambridgeský historik Richard Rex poznamenal, že prvá veľká kríza v kresťanstve sa týkala Najsvätejšej Trojice, najmä prirodzenosti Krista, a preto vznikli prvé kristologické herézy. Druhá veľká kríza spojená s reformáciou sa týkala povahy Cirkvi. To so sebou prinieslo protestantský útok na sviatosti a posvätnú hierarchiu. Tretia veľká kríza, poznamenáva Rex, tá, ktorú prežívame dnes, sa týka povahy ľudskej osoby. Tu sa konkrétne otázky točia okolo faktu sexuálnej rozdielnosti. Má rozdiel medzi mužskosťou a ženskosťou nejaký teologický význam?

Vo svojom Liste Rimanom apoštol Pavol varuje kresťanov: „Neprispôsobujte sa tomuto svetu…“ Nepochybne sa toto varovanie týka životného štýlu každého dobrého kresťana, ale tiež sa vzťahuje na život Cirkvi všeobecne. A platí nielen pre súčasníkov apoštola, ale pre celú Cirkev v každej dobe, teda aj dnes. Na tomto pozadí sa vynára otázka: Je konferencia biskupov – ako sa často tvrdí – orgánom biskupskej kolegiality podľa učenia Druhého vatikánskeho koncilu?

Biskup Mostarsko-Duvnianskej diecézy, Mons. Petar Palič, na území ktorej sa nachádza Medžugorie, so zreteľom na Nótu „Kráľovná pokoja“ vydal dekrét, v ktorom považuje „za potrebné ukončiť skúmanie javov súvisiacich s úctou k Márii ‚Kráľovnej pokoja‘ v Medžugorí, najmä vo svetle súčasnej situácie a už prijatých rozhodnutí o pastoračnom smerovaní. Považuje za potrebné ponúknuť v tomto smere niektoré objasnenia“.

8. októbra večer, krátko po 22.00 zomrel v nemocnici v Martigny Mons. Bernard Tissier de Mallerais. Zomiera v tej istej nemocnici, kde pred 33 rokmi zomrel jeho svätiteľ na biskupa Mons. Marcel Lefebvre. Jeho pohrebné obrady sa budú konať zajtra ráno v Écône, seminári založenom arcibiskupom Lefebvrom ako reakciou na krízu vo formácii kňazov po Druhom vatikánskom koncile. Mallerais patril medzi prvých Lefebvrových nasledovníkov a medzi prvých kňazov budúceho Kňazského Bratstva Svätého Pia X.

Kardinál Jozef Zen dôrazne varoval pred synodou o synodalite a pretrvávajúcim rozdelením vyplývajúcim z Fiducia Supplicans a povedal, že „budúcnosť Cirkvi“ je „neistá“, ak sa problémy nevyriešia.

Dikastérium pre vieru dalo zelenú púťam do Medžugoria. Ako je to však s pravosťou údajných zjavení Panny Márie? Komentár k dogmatickým aspektom.

Nemôžeme „znovu vynájsť katolícku vieru“ alebo „v rôznych krajinách učiť iný katolicizmus“, povedal tento týždeň v rozhovore austrálsky arcibiskup Anthony Fisher OP zo Sydney a delegát na synode o synodalite.

Milí priatelia!

Viacerí ste mi napísali, že si radi prečítate niektoré správy o živote v Ríme, a taktiež sú mnohí ďalší, ktorým by som sa chcel prihovoriť a podeliť sa o novinky z každodenného života z rímskej perspektívy. Preto by som vám rád ponúkol niekoľko dopisov z večného mesta, chtiac tak naviazať na blog, ktorý som písal ešte ako bohoslovec pod rovnakým názvom. Tento prvý diel dostanete zvlášť ako prví tí, ktorí odoberáte môj newsletter, ale budem ich pravidelne uverejňovať očíslované na svojom webe.

Medzi tisíckami cestujúcich, ktorí každý deň zaplnia rímsku stanicu Termini, sa niektorí zastavia v neďalekej Bazilike Najsvätejšieho srdca na ulici Via Marsala. Kostol dal postaviť Pius IX., ktorý v roku 1870 položil základný kameň novej stavby, ale kvôli pripojeniu Ríma k Talianskemu kráľovstvu boli práce čoskoro prerušené. V roku 1880 ho Lev XIII., ktorý zdieľal úctu a náklonnosť svojho predchodcu k Donovi Boscovi (1815 - 1888), poveril náročnou úlohou nájsť finančné prostriedky na dokončenie stavby kostola. Don Bosco sa tejto úlohy nezľakol napriek svojmu veku, slabému zdraviu a vážnym finančným ťažkostiam vlastnej kongregácie. Niektorí si predstavujú svätcov ponorených len do božských vecí, bez materiálnych problémov. Nie je to tak. Čeliac zdanlivo neprekonateľným ťažkostiam, svätci idú dopredu s odovzdanosťou božskej prozreteľnosti, ktorá im umožňuje prekonať každú ťažkosť. Vďaka húževnatosti svätého Jána Bosca mohla byť stavba obnovená a dokončená architektom Francescom Vespignanim v roku 1887.