Choroba pápeža Františka a úcta k pápežskému úradu

Zdroj: commons.wikimedia.org

22. februára, po niekoľkých dňoch pobytu v nemocnici Gemelli, sa zdravotný stav pápeža Františka zhoršil. Bol to sviatok Katedry svätého Petra, veľmi starobylej tradície, ktorá je v Ríme doložená od 4. storočia a ktorou sa ďakuje Bohu za poslanie, ktoré Kristus zveril apoštolovi Petrovi a jeho nástupcom, aby pásli, viedli a spravovali jeho univerzálne stádo.

V apside Baziliky svätého Petra vytvoril Gian Lorenzo Bernini pamätník Apoštolskej stolice v podobe veľkého bronzového trónu, ktorý podopierajú sochy štyroch učiteľov Cirkvi, dvoch zo Západu, svätého Augustína a svätého Ambróza, a dvoch z Východu, svätého Jána Zlatoústeho a svätého Atanáza.

Ďalší veľký učiteľ Cirkvi, svätý Hieronym, píše: „Rozhodol som sa poradiť sa s Petrovou stolicou, kde sa nachádza tá viera, ktorú ústa apoštola vyzdvihli; prichádzam teraz prosiť o pokrm pre svoju dušu tam, kde som kedysi prijal Kristovo rúcho. Nesledujem iný primát než Kristov; preto sa stýkam s vašou blaženosťou, to znamená s Petrovou stolicou. Viem, že na tejto skale je postavená Cirkev“ (Listy I, 15, 1-2).

V tomto úryvku, ktorý pochádza z konca 4. storočia, svätý Hieronym nielenže ohlasuje učenie o Petrovom primáte, ktoré bude definované ako pravidlo viery Florentským koncilom, Tridentským koncilom a predovšetkým Prvým vatikánskym koncilom konštitúciou Pastor aternus, ale tiež potvrdzuje nevyhnutnosť úcty k pápežovi ako základného prvku katolíckej spirituality. Úcta k pápežovi, podobne ako úcta k Panne Márii, je pilierom katolíckej spirituality. Táto úcta nie je adresovaná abstraktnému princípu, ale človeku, ktorý stelesňuje princíp a ktorý je vo svojej ľudskej nestálosti zároveň Kristovým vikárom.

Pápež ako človek je slabý a omylný. Jeho krehkosť je fyzická, psychická a morálna. Ako súkromná osoba môže byť pápež nemorálny, ctižiadostivý, dokonca heretik alebo páchať svätokrádež. Ako verejná osoba pápež síce nie je pri riadení Cirkvi neomylný, ale môže byť neomylný vo svojom učení. Aby ním bol, musí spĺňať určité podmienky, ktoré boli objasnené konštitúciou Pastor aeternus z 18. júla 1870. Pápež musí hovoriť verejne, ex cathedra, s úmyslom definovať pravdu viery a morálky a uložiť ju ako povinnú veriť všetkým veriacim. To sa, žiaľ, v minulom storočí stalo veľmi zriedkavo.

Pápežova choroba, smrť pápeža, každého pápeža nám pripomína existenciu tohto kontrastu medzi súkromnou osobou pápeža, ktorá môže byť slabá a kolísavá, a verejnou osobou, ktorá vyjadruje neomylnosť Cirkvi.

Je rozdiel medzi smrťou pápeža a smrťou svetského vládcu. Kráľ odvodzuje svoju legitimitu od krvi, teda od biologického puta, ktoré ho spája s jeho predkami. Keď zomrie, prežíva vo svojom dedičovi, s ktorým ho spája tá istá krv. Na druhej strane pápežovi je táto biologická telesnosť úplne cudzia. Pápež neprežíva v iných ľuďoch, pretože pápež nemá biologického dediča. „Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!“ hovorí sa vo chvíli, keď panovník naposledy vydýchne. V prípade pápeža to tak nie je, pretože voľba jeho nástupcu sa neuskutočňuje v okamihu jeho smrti, ale až na konkláve, ktoré môže byť dlhé a plné sporov. Ak by sme predsa len chceli niečo povedať, tak potom nasledovné: „Pápež je mŕtvy, nech žije Cirkev!“, pretože prv ako pápež je Cirkev, ktorá ho predchádza a prežíva, vždy živá a vždy víťazná.

Monarchie a pozemské ríše sa podobne ako ľudské organizmy rodia a zanikajú. Civilizácie sú smrteľné. Naproti tomu Cirkev, zrodená z krvi na Golgote, je nesmrteľná a nezničiteľná: bude trvať až do konca sveta.

Kontrast medzi fyzickou pominuteľnosťou osoby a nesmrteľnosťou inštitúcie bol kedysi vyjadrený obradom, ktorý sa slávil až do roku 1963. Pápež po svojom zvolení  prieišel do Baziliky svätého Petra v celom svojom majestáte na sedia gestatoria, obklopený švajčiarskou gardou a strážou, zatiaľ čo dvaja tajní sprievodcovia v červených plášťoch s bielym hermelínom držali v rukách fakle. Na istom mieste na ceste ceremoniár, trikrát sa pred pontifikom pokloniac, zapálil fakle nasadené na striebornej tyči, a keď plameň horel, pomaly spieval: „Pater Sancte, sic transit gloria mundi!“ „Svätý otče, tak pomíňa ľudská sláva“.

Muža, ktorý v ten deň dostal korunu určenú pre najvyššiu autoritu na zemi, napomínali slová Sic transit gloria mundi: nechváľ sa slávou, ktorá ťa dnes obklopuje, pamätaj, že si krehký človek, ktorému je súdené ochorieť a zomrieť.

Táto slávnosť sa naposledy konala na Petrovom námestí 30. júna 1963 pri korunovácii Pavla VI. Keď pápež po pápežskej svätej omši zložil mitru a prevzal tiaru, po mnohých storočiach naposledy zaznela slávnostná formula: „Prijmite tiaru ozdobenú tromi korunami a vedzte, že ste otcom kniežat a kráľov, vládcom sveta, na zemi námestníkom nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorému česť a sláva na veky vekov.“

Jedným z prvých rozhodnutí nového pápeža bolo zrušenie pápežského korunovačného obradu, ktorý sa konal ešte skôr než v 9. storočí, ako sa to uvádza v Ordo Romanus IX z čias Leva III.

Toto gesto Pavla VI. bolo začiatkom všetkého zmätku medzi človekom a inštitúciou, viedlo k tomu, že sa rozplynula autentická oddanosť pápežstvu: oddanosť, ktorá nie je uctievaním človeka na Petrovom stolci, ale je láskou a úctou k verejnému poslaniu, ktoré Ježiš Kristus zveril Petrovi a jeho nástupcom. Toto poslanie môže vykonávať slabý človek, ktorý je na svoju úlohu nedostatočný, ktorý však zostáva legitímnym Petrovým nástupcom a ktorého treba milovať a nasledovať aj v jeho krehkosti, utrpení a smrti.

Preto profesor Plinio Corrêa de Oliveira pred mnohými rokmi napísal mimoriadne aktuálne slová: „V preslávnej reťazi, ktorú tvorí Svätá Trojica, Panna Mária a pápežstvo, je pápežstvo najslabším článkom, pretože je viac pozemské, viac ľudské a v istom zmysle zahalené aspektmi, ktoré ho môžu zdiskreditovať. Zvykne sa hovoriť, že hodnota reťaze sa meria práve jej najkrehkejším článkom. A tak najvýstižnejším spôsobom, ako milovať túto výnimočnú reťaz, je pobozkať jej najslabší článok: pápežstvo. Znamená to zasvätiť Petrovej stolici, ktorej patrí toľko vernosti, celú našu vernosť!“.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: robertodemattei.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!