Kristovo kráľovstvo nad srdcami a celou spoločnosťou obnovuje pôvodné spoločenstvo človeka s Bohom a je odpoveďou na rastúci zmätok vo svete a v Cirkvi. Zhrnutie kardinálovho príhovoru na otvorení Školy sociálnej náuky, ktorú organizuje Van Thuân Observatory a Bussola. Na youtube môžete sledovať videozáznam z úvodnej prednášky.

Dá sa vymaniť zo závislosti? Akú silu má duchovné vedenie v dnešnom svete? A čo je najnebezpečnejšia choroba duše moderného človeka, o ktorej vôbec nevie?
V pokračovaní exkluzívneho rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom sa dotýkame štyroch hlbokých a naliehavých otázok:
– o závislostiach a duchovnej terapii podľa svätých Otcov,
– o nevedomej vzbure človeka proti Bohu,
– o najkratšej ceste k Bohu – cez pokánie a modlitbu,
– a o tom, či sa ešte dá znovu kresťansky pretvoriť dnešná kultúra.
Larchet odpovedá s pokojnou vážnosťou, s hĺbkou duchovného otca, ale aj so znalosťou moderného sveta. Tento text je pozvaním znovu sa nadýchnuť duchovnej múdrosti v čase, keď ju svet stráca.

Čo znamená duchovný boj v dobe digitálneho pretlaku? Ako sa modliť, keď sme neustále online? A akú úlohu dnes zohrávajú kláštory v živote veriacich?
V originálnom rozhovore s pravoslávnym teológom a asketickým autorom Jean-Claudom Larchetom nájdete jasné, priame a veľmi konkrétne odpovede.
V prvej časti sa venujeme trom silným témam:
– vnútornému pokoju v dobe informačného hluku,
– zmyslu a rizikám dnešného mníšstva,
– a stratám, ktoré prináša globalizácia pre kresťanskú kultúru.

Milí priatelia,
pred niekoľkými mesiacmi som sa s vami podelil o niekoľko fotografií novej kláštornej ošetrovne. Toto obdobie plné prechladnutia a chrípky nám hneď dalo príležitosť, aby sme ich skvele využili! Viem si predstaviť, že aj mnohým z vás priniesla zima ťažké chvíle. Koniec koncov, každá choroba, aj tá mierna, nám môže pripomenúť našu ľudskú krehkosť. To nás môže spočiatku vystrašiť, ale s trpezlivosťou sa toto vedomie stáva utešujúcou myšlienkou. Naša sila totiž nespočíva v absencii slabosti, ale v našom spoliehaní sa na Boha, ktorý jediný skutočne disponuje tou silou, ktorú si tak často želáme.

Náboženská nevedomosť, v ktorej žijeme, priniesla – okrem iných škodlivých účinkov – aj to, že úplne znetvorila skutočný význam niektorých smerníc Cirkvi. Tieto usmernenia, ak sú nesprávne pochopené, sú úplne neplodné, pokiaľ ide o duchovné ovocie. Naopak, ak by boli správne pochopené, boli by plodné v milostiach a prinášali by ovocie všetkých druhov.

Prinášame text krátkej prednášky, ktorú predniesol profesor Plinio Corrêa de Oliveira pri príležitosti sviatku svätého Jozefa 19. marca 1969.

Všemohúci a milosrdný Bože,

Ďakujeme Ti, že si daroval svojej Cirkvi kardinála Giuseppe Siriho, verného služobníka Evanjelia a horlivého pastiera Tvojho ľudu. Počas svojho dlhoročného pôsobenia ako arcibiskup Janova (1946–1987) sa vyznačoval pevnosťou charakteru a neochotou robiť kompromisy vo veciach viery. Neraz to vyvolávalo nesúhlas sveta, ale jeho neochvejná vernosť Kristovi a Jeho Cirkvi bola svetlom pre veriacich.

S povolením adresáta uvádzame nižšie prepis listu Plinia Corrêu de Oliveiru mladému spolupracovníkovi brazílskej TFP, obsahujúci niekoľko rád o intelektuálnom živote. Dúfame, že tieto rady môžu byť užitočné pre všetkých, ktorí bojujú za obranu pravdy.

Jezuitský kňaz Antonin Eymieu (1861 – 1933) vo svojom významnom diele Sebaovládanie (tal. preklad: Edizioni Radio Spada, Cermenate 2021) ustanovuje niekoľko zásadných psychologických zákonov, ktoré riadia vzťahy medzi myšlienkami, pocitmi a činmi človeka. Ľudské činy závisia od základných schopností duše – rozumu a vôle. Sú to teda myšlienky a vášne, ktoré vo svojej vzájomnej prepojenosti poháňajú dejiny.

V čase, keď Cirkev čelí prehlbujúcej sa kríze, kardinál Gerhard Müller pre LifeSiteNews povedal, že na budúcom konkláve kardináli nesmú hľadať pápeža na obraz jeho predchodcu, ale skôr skutočného nástupcu svätého Petra, ktorý bude zachovávať Kristovo učenie bez kompromisov.

Členovia Kolégia kardinálov by mali hlboko uvažovať o „protikresťanskej“ povahe dnešného sveta a situácii Cirkvi, keď budú voliť nového pápeža, uviedol bývalý prefekt vatikánskej Kongregácie pre náuku viery Gerhard kardinál Müller.

Čo má katolícky biskup učiť? Prísaha vernosti pri preberaní úradu, ktorý sa má vykonávať v mene Cirkvi, ponúka stručnú odpoveď: „Pri plnení úlohy, ktorá mi bola zverená v mene Cirkvi, budem pevne zachovávať celý poklad viery; budem ho verne odovzdávať a vysvetľovať a vyhnem sa akémukoľvek učeniu, ktoré mu protirečí.“

Kým v jednej z izieb polikliniky Gemelli bojuje 266. nástupca svätého Petra so smrťou, dvaja mocní zeme, Donald Trump a Vladimír Putin, rokujú o budúcnosti Ukrajiny a Európy. Zdalo by sa, že dialóg medzi prezidentom Spojených štátov a hlavou Ruskej federácie je rozhovorom, no v skutočnosti ide o súboj síl. Americký prezident má za cieľ vytvoriť preferenčné spojenectvo s Ruskom, aby ho oddelil od Číny, ktorá je hlavným globálnym protivníkom Spojených štátov. Putinov strategický cieľ je, naopak, naštrbiť transatlantickú alianciu, odlúčiť Európu od USA a oslabiť Západ. Obaja lídri sú presvedčení o imperiálnej misii svojich národov. Trump vo svojom inauguračnom prejave v Bielom dome 20. januára 2025 vyjadril heslom „America First“ myšlienku „zjavného osudu“ Spojených štátov vo svete

Kardinál Rafael Merry del Val y Zulueta (1865–1930) bol významný vatikánsky diplomat, teológ a štátny sekretár pápeža sv. Pia X. Bol jednou z kľúčových osobností boja proti modernizmu na začiatku 20. storočia a autor známych Litánií pokory.

22. februára, po niekoľkých dňoch pobytu v nemocnici Gemelli, sa zdravotný stav pápeža Františka zhoršil. Bol to sviatok Katedry svätého Petra, veľmi starobylej tradície, ktorá je v Ríme doložená od 4. storočia a ktorou sa ďakuje Bohu za poslanie, ktoré Kristus zveril apoštolovi Petrovi a jeho nástupcom, aby pásli, viedli a spravovali jeho univerzálne stádo.

Keď sa povie slovo „pustovník“ alebo „anachoréta“, mnohým sa vybaví zvláštny človek, akási zaniknutá duchovná bytosť v dejinách Cirkvi. V skutočnosti bol na začiatku štvrtého storočia eremitský život jedným zo štandardných spôsobov, najmä na Východe.

Pred osemdesiatimi rokmi, v dňoch 4. až 11. februára 1945, sa vedúci predstavitelia troch mocností, ktoré sa spojili proti nacizmu, Franklin D. Roosevelt, Winston Churchill a Josif Stalin sa stretli na Jalte na Kryme, aby rokovali o povojnovej budúcnosti. Títo traja politici sa stretli už v novembri 1943 v Teheráne, ale v tom čase bola Červená armáda ešte ďaleko od nemeckej pôdy, britské a americké jednotky sa nevylodili vo Francúzsku a uviazli v Taliansku. Teraz boli veľmoci, ktoré zastupovali, Veľká Británia, Spojené štáty a Sovietsky zväz, na ceste k víťazstvu a na Jalte rokovali o mieri, ktorý mal nasledovať po skončení vojny.

Prinášam vám článok môjho spolužiaka a priateľa, mnícha z benediktínskeho opátstva Clear Creek v Spojených štátoch amerických. Toho času spoludoktoranda na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského v Ríme.

Vyžaduje kresťanská láska, aby sme milovali všetkých ľudí rovnako? Niektorí tvrdia, že áno. Predstavujú si lásku ako more bez hraníc, ktoré prúdi všetkými smermi a dotýka sa každého pobrežia rovnako. Je na tom niečo pravdivé. Božia láska je nekonečná a nič v stvorení nie je mimo jej dosahu. Je to obraz Božej lásky, ako si ju predstavovali niektorí predkresťanskí myslitelia. No takáto láska nie je tá, ktorá nám bola zjavená vo Svätom písme.

Zrejme každý zachytil dianie ohľadom odvolania známeho kňaza Marka Orka Váchu z akademickej farnosti svätého Salvátora v Prahe pražským arcibiskupom. Tu Vácha sekundoval známemu kňazovi prof. Tomášovi Halíkovi. Vácha odslúžil naozaj svätokrádežnú omšu v priestoroch reštaurácie. Hneď na úvod omše, ktorá je dohľadateľná na YouTube, pozval prítomných nie k zbožnosti a sústredeniu, ale keby niekto z nich chcel pivko či niečo iné na smäd, pri pulte krčmy, kde sa omša odohráva, ho obslúžia. Na to, že nejde o nič neobvyklé ani u nás, sme poukázali pred rokom v podobnom prípade – svätej omši slúženej kňazom pápežských misijných diel na Slovensku.

Priatelia, 15. februára, pred 61 rokmi odovzdal v Ríme svoju šľachetnú dušu svojmu Stvoriteľovi páter Reginald Garrigou-Lagrange z Rádu dominikánov. V našich končinách je jeho meno známe aj v súvislosti s pápežom Jánom Pavlom II., keďže bol školiteľom jeho doktorskej práce na neskoršej Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského.

Nie je potrebné mnohým zdôrazňovať ideologické a progresivistické smerovanie denníka Postoj, ktorý sa síce prezentuje ako konzervatívny, no jeho obsah čoraz častejšie vyvoláva pochybnosti o tejto nálepke. Po udalostiach v denníku Štandard sa skutočne konzervatívne zmýšľajúci ľudia na Slovensku opäť ocitli v mediálnej izolácii. Istou útechou im môže byť ešte český denník Echo. Bežne sa k obsahu Postoja nevyjadrujem, ale keďže tentoraz zverejnili článok, ktorého som bol priamym aktérom a v ktorom sa spomína osoba, ktorú si veľmi vážim, považujem za potrebné reagovať. Už v minulosti som upozornil na demagógiu Postoja v súvislosti s návštevou Mons. Schneidera na Slovensku, pričom môj článok na túto tému je stále dostupný.