Keď sa konzervatívne médium stáva progresívnym nástrojom - Manipulácie denníka Postoj 2.0

Nie je potrebné mnohým zdôrazňovať ideologické a progresivistické smerovanie denníka Postoj, ktorý sa síce prezentuje ako konzervatívny, no jeho obsah čoraz častejšie vyvoláva pochybnosti o tejto nálepke. Po udalostiach v denníku Štandard sa skutočne konzervatívne zmýšľajúci ľudia na Slovensku opäť ocitli v mediálnej izolácii. Istou útechou im môže byť ešte český denník Echo. Bežne sa k obsahu Postoja nevyjadrujem, ale keďže tentoraz zverejnili článok, ktorého som bol priamym aktérom a v ktorom sa spomína osoba, ktorú si veľmi vážim, považujem za potrebné reagovať. Už v minulosti som upozornil na demagógiu Postoja v súvislosti s návštevou Mons. Schneidera na Slovensku, pričom môj článok na túto tému je stále dostupný.

Tentokrát sa terčom kritiky stal emeritný biskup diecézy Fréjus-Toulon, Mons. Dominique Rey. Môj rešpekt k jeho osobe mi nedovoľuje mlčať k manipuláciám a nepresnostiam v článku, ktorého autorom je gréckokatolícky kňaz Ján Krupa. Ten už v minulosti prejavil podobné postoje, napríklad pri kritike Trnavskej arcidiecézy za návštevu kardinála Burkeho. Takéto opakované skreslenia nemôžu zostať bez odpovede.

Článok nesie názov: Rezignácia francúzskeho biskupa: Z diecézy urobil prístav pre charizmatikov a tradicionalistov, Vatikán ho stopol. Už titulok naznačuje zámer prezentovať Mons. Reya ako kontroverznú postavu, pričom rezignáciu spája s jeho priaznivým postojom k tradicionalistom. Pravda je však oveľa komplexnejšia. Biskup Rey podal rezignáciu po telefonáte s prefektom Kongregácie pre biskupov, ktorý ho k tomu vyzval prostredníctvom nunciatúry. Predtým absolvoval dve osobné audiencie s pápežom Františkom, pričom na poslednej som sa osobne zúčastnil aj ja. Na jej záver Svätý Otec Mons. Reya pochválil, povzbudil ho, aby pokračoval v jeho diele s odvahou, a vyjadril sa, že nemá rezignovať.

Krupa v článku spája biskupovu rezignáciu s jeho otvorenosťou voči charizmatikom a tradicionalistom, no Mons. Rey sám uviedol v rozhovore pre Le Figaro, že do svojej diecézy prijímal rôzne spoločenstvá v duchu výziev sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. na novú evanjelizáciu. Vďaka tejto pastoračnej otvorenosti mala diecéza Fréjus-Toulon jedny z najvyšších počtov kňazských vysviacok vo Francúzsku, zatiaľ čo iné diecézy už celé roky nevideli nového kňaza. Prezentovať Mons. Reya ako problematického biskupa je preto zavádzajúce.

Ďalším falošným tvrdením článku je, že Mons. Rey musel odňať uznanie „tradicionalistickej benediktínskej komunite“ vedenej P. Alcuinom Reidom. V skutočnosti to bolo práve naopak – Mons. Rey mu odmietol udeliť kňazskú vysviacku na základe informácií od zosnulého kardinála Pella. Následne P. Reid prijal vysviacku od arcibiskupa Vigana bez riadneho povolenia, čím upadol do kanonických sankcií. Mons. Rey ho následne suspendoval a komunitu rozpustil. Tieto fakty sú verejne dostupné a článok Postoja ich neobjektívne skresľuje.

Ján Krupa sa už v minulosti podobným spôsobom vyjadroval o iných predstaviteľoch Cirkvi. V roku 2020 neváhal napísať článok proti arcibiskupovi Jánovi Babjakovi, v ktorom sa odvoláva na týždenník .týždeň, ktorý nikomu nie je potrebné predstavovať. Otec Krupa v ňom píše aj nasledovné:

„Arcibiskup Ján sa teraz bude venovať asi skôr dosiaľ zanedbávanému ďakovaniu, kňazom, ktorí pôsobia v našich maličkých farnostiach a pri malom počte veriacich, často za minimálnu mzdu. A asi to nebude pre neho malá výzva, lebo o arogantnom správaní arcibiskupa Babjaka sa hovorí už roky. Verejne dehonestuje svojich kňazov, nerešpektuje dohody a v mnohých prípadoch ani cirkevné právo“ (.týždeň 51-52/2019, s. 51).“

Podobne útočil aj na kardinála Burkeho, keď naznačoval, že ho „presahuje teologická výzva rešpektovania pokoncilového vývoja“. Kardinála Burkeho poznám osobne dlhé roky a považujem ho za vzor vernosti Magistériu Cirkvi. Ak je niekto skutočným synom Druhého vatikánskeho koncilu, tak je to práve on – hoci, zjavne, nie v takom duchu, aký by si otec Krupa želal.

Krupa v roku 2019 povrchne zhrnul diskusiu o koncile do niekoľkých viet, pričom si neodpustil výpady proti prof. de Matteiovi. Ako mi povedal jeden uznávaný slovenský teológ: „Bol by som zvedavý, koľkí kritici prof. de Matteiho si jeho knihu skutočne prečítali. Ja som v nej nenašiel nič zlé.“ Takéto zjednodušené interpretácie sú nebezpečné, pretože namiesto serióznej teologickej diskusie vedú len k polarizácii a neporozumeniu.

Na záver neostáva nič iné, než si priať, kiežby namiesto kaviarensko-bulvárneho štýlu vypisovania blogov a útočenia na kdekoho si Krupa aj iní viac sadli do pohodlného kresla. Zakúrili si v piecke, veď je ešte stále zima. Nuž a zobrali si k tomu kreslu mnoho kníh a začali študovať a čítať. Možno sa im uzavreté horizonty preplnené nenávisťou otvoria a budú môcť zhlboka dýchať.

Prajem pokojný februárový večer!

otec Ľubomír

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Previous
Previous

Stratený a znovuobjavený: Prečo dielo pátra Garrigou-Lagrangea opäť ožíva?

Next
Next

Na pripomenutie Jubilea a odpustkov