Stratený a znovuobjavený: Prečo dielo pátra Garrigou-Lagrangea opäť ožíva?
Zdroj: commons.wikimedia.org
Priatelia, 15. februára, pred 61 rokmi odovzdal v Ríme svoju šľachetnú dušu svojmu Stvoriteľovi páter Reginald Garrigou-Lagrange z Rádu dominikánov. V našich končinách je jeho meno známe aj v súvislosti s pápežom Jánom Pavlom II., keďže bol školiteľom jeho doktorskej práce na neskoršej Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského.
Posledné roky svojho pôsobenia strávil v starostlivosti rehoľných sestier, a preto musel odmietnuť aj pozvanie pápeža Jána XXIII., aby sa zúčastnil na príprave a realizácii Druhého vatikánskeho koncilu ako teologický expert.
Páter Reginald bol významným poradcom pápežov, počnúc pontifikátom Benedikta XV. až po pontifikát Pia XII., a radí sa medzi hlavných autorov významnej, no dnes, žiaľ, zabudnutej encykliky Humani Generis.
Jeho teologické dielo postihol osud dlhého zabudnutia, keď sa po falošnej eufórii Druhého vatikánskeho koncilu všetko predkoncilové považovalo za prekonané. Čas však ukázal opak. Dnes, desaťročia po jeho smrti, jeho dielo zažíva novú renesanciu, pričom je masovo prekladané najmä do anglického a talianskeho jazyka. V slovenčine či češtine zatiaľ, žiaľ, neexistuje žiadny preklad jeho diela.
Mladosť a rehoľná formácia
Gontran-Marie Garrigou-Lagrange sa narodil 21. februára 1877 v mestečku Auch vo Francúzsku. Od mladosti ho priťahoval mníšsky a rehoľný život. Istý čas strávil u trapistov a kartuziánov, až napokon vstúpil k dominikánom. Do ich noviciátu nastúpil v parížskej provincii v Amiens na jeseň roku 1897.
Jeho cesta k dominikánom však viedla cez štúdium medicíny, kde na neho mala veľký vplyv kniha filozofa Ernesta Hello. Páter Lagrange neskôr opísal svoje dojmy takto: „Uzrel som, že učenie Katolíckej cirkvi je absolútnou pravdou o Bohu, o jeho vnútornom živote a o človeku, jeho pôvode a jeho nadprirodzenom osude. Akoby som v okamihu videl, že táto náuka nie je len ,to najlepšie, čo môžeme predložiť na základe našich súčasných znalostí', ale absolútna pravda, ktorá nepominie.“
Dominikánsky habit prijal 10. októbra 1897 spolu s rehoľným menom Reginald. Kroniky ho opisujú ako človeka, ktorý mimoriadne miloval poriadok a k nemu viedol aj ostatných. Svoje posledné sľuby zložil 30. apríla 1900. Následne bol pridelený na štúdium do parížskej provincie vo Flavigny, kde bol jeho profesorom velikán teológie páter Ambroise Gardeil OP. Kňazskú vysviacku prijal 28. septembra 1902.
Akademická a teologická kariéra
V roku 1904 si dopĺňal štúdium na Sorbonne, kde navštevoval prednášky Lévyho Bruhla a Henriho Bergsona, no stretol sa aj so známym modernistom a kňazom Alfredom Loisym.
Jeho pedagogická kariéra sa začala v Le Saulchoir, kde jeden rok vyučoval dejiny filozofie. Následne ho vtedajší magister rádu, blahoslavený Hiacynt Cormier OP (1832–1916), povolal do Ríma na Collegium Angelicum (dnes Pápežská univerzita sv. Tomáša Akvinského).
Jeho prvé dielo vzniklo ešte vo Francúzsku a vyšlo pod názvom Le sens commun, la philosophie de l’être et les formules dogmatiques. Po príchode do Ríma sa pustil do monumentálnej práce v latinčine De Revelatione per Ecclesiam Catholicam proposita.
V roku 1917 založil prvú katedru spirituálnej teológie vôbec, ktorú viedol až do roku 1959, keď odišiel na odpočinok. Po druhej svetovej vojne založil časopis La Vie Spirituelle. Výsledkom jeho práce v oblasti spirituality je monumentálne dielo Tri etapy duchovného života. Jeho prednášky o duchovnom živote, konané na týždennej báze, prilákali celý Rím, vrátane biskupov a kardinálov.
Okrem toho každý štvrtok prednášal kurz Aristotelovej metafyziky. Medzi jeho najvýznamnejších žiakov patrili M. D. Chenu OP, páter Benoît Lavaud, veľký morálny teológ páter Michel Labourdette a budúci pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyła). Počas svojho života viedol duchovné cvičenia pre mnohé rehoľné komunity a bol často vyhľadávaným konzultorom rímskych kongregácií.
Posledné roky a odkaz
Po veľmi aktívnom živote sa vyčerpaný presťahoval z Angelicum do konventu dominikánov v Santa Sabina na Aventíne. Kvôli podlomenému zdraviu nemohol prijať pozvanie pápeža Jána XXIII. pracovať v prípravných teologických komisiách na Druhý vatikánsky koncil. Po strate svojich zmyslových schopností bol presťahovaný do nemocnice na Via Camilluccia, kde zomrel 15. februára 1964. Pavol VI. vo svojej kondolencii ocenil pátra Reginalda ako „verného služobníka Cirkvi a Svätej stolice“.
Duchovný odkaz a dominikánska spiritualita
Vo svojom živote čerpal z troch pilierov dominikánskeho života – modlitby, štúdia a služby. Dominikánska spiritualita sa snaží spojiť kontemplatívny a aktívny život, čo vyjadruje heslo rádu: „Contemplari et contemplata aliis tradere“ – „Kontemplovať a odovzdávať druhým plody kontemplácie.“
Páter Garrigou-Lagrange zdôrazňoval: „Vrcholom života apoštola je zjednotenie s Bohom v modlitbe. Z tohto božského zjednotenia musí zostúpiť k druhým, aby im hovoril o Bohu a obrátil ich k Nemu.“
Jeho dielo dokazuje, že bol nielen teológ a tomista, ale aj človek modlitby a kontemplácie. Dnes jeho posolstvo opäť nadobúda aktuálnosť, keďže Cirkev volá po svojej obnove. Napokon, jeho dielo nemožno zavŕšiť inak ako myšlienkou na jeho hlbokú mariánsku úctu, pretože každé svoje dielo zasvätil Panne Márii.
otec Ľubomír
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
