EXKLUZÍVNE: Kardináli sa pri voľbe nového pápeža musia mať na pozore pred „protikresťanským“ svetom

Zdroj: commons.wikimedia.org

V čase, keď Cirkev čelí prehlbujúcej sa kríze, kardinál Gerhard Müller pre LifeSiteNews povedal, že na budúcom konkláve kardináli nesmú hľadať pápeža na obraz jeho predchodcu, ale skôr skutočného nástupcu svätého Petra, ktorý bude zachovávať Kristovo učenie bez kompromisov.

Členovia Kolégia kardinálov by mali hlboko uvažovať o „protikresťanskej“ povahe dnešného sveta a situácii Cirkvi, keď budú voliť nového pápeža, uviedol bývalý prefekt vatikánskej Kongregácie pre náuku viery Gerhard kardinál Müller.
„Dúfam, že v Kolégiu kardinálov prebehne hlbšia reflexia o stave a situácii viery a Cirkvi v tomto postkresťanskom, ba dokonca protikresťanskom svete, najmä v západnom svete,“ povedal kardinál Müller.
Nemecký kardinál sa vyjadril k povinnostiam kardinálov a zodpovednostiam pápežského úradu v rozhovore pre LifeSiteNews.
Hoci nechcel špekulovať o tom, kedy by mohlo dôjsť ku konkláve, uvedomujúc si, že takéto udalosti sú – ako vždy – prirodzenou súčasťou života Cirkvi, 77-ročný Müller ponúkol radu svojim bratom kardinálom, ktorí budú mať povinnosť zvoliť budúceho pápeža.
Varoval pred vzostupom islamu, marxizmu, ideológie zameranej na „zelenú“ klimatickú agendu a transhumanizmu, ako aj pred protikresťanskými vplyvmi, akými sú Rockefellerova skupina či Yuval Noah Harari.
Kardináli by nemali hľadať kandidáta, ktorý by bol v súlade s predchádzajúcim pápežom, ale muža, ktorý je v súlade so svätým Petrom a úlohou, ktorú mu zveril Kristus. Müller zdôraznil:
„Každý pontifikát musí vždy vychádzať z počiatku. Tento počiatok je prítomný v úrade svätého Petra, a preto pápež zasadne na Petrovu katedru, nie na katedru Františka či Benedikta. Tí sú len chronologickými predchodcami, ale každý pápež je nástupcom svätého Petra.“
Dodal, že kardináli musia odložiť kritériá založené na hľadaní určitej národnosti kandidáta a namiesto toho sa zamerať na to, čo pápežský úrad predstavuje, ako ho ustanovil Kristus:
„[Kardináli si musia uvedomiť], že nesmieme len sledovať, aké budú reakcie masmédií, ktoré hovoria: ‚Potrebujeme pápeža, ktorý je komunikátorom v tomto svete,‘ alebo druhotné kritériá typu: ‚Teraz potrebujeme Afričana, teraz sa musíme vrátiť k Talianovi,‘ či iné nezmyselné kritériá. Tie nemajú s pápežstvom nič spoločné. Musíme sa pozrieť na vysvetlenie, ktoré sám Ježiš dal o službe a úrade svätého Petra, v slovách, ktoré povedal Petrovi: ‚Ty si skala a dávam ti kľúče od nebeského kráľovstva, máš posilňovať svojich bratov vo viere a si pastierom všeobecnej Cirkvi.‘“

Rozhovor:

Haynes: Najprv sme spomenuli, že pápež František je v kritickom stave [v čase rozhovoru]. Hovorili sme aj o kríze v Cirkvi, no vidíme podobnú krízu aj vo svete, kde je svet veľmi protikresťanský, ateistický a podporuje mnohé veci, ktoré nie sú kresťanské. Keď myslíme na budúcnosť, na ďalšie konkláve a pontifikát, aké problémy by podľa vás bolo treba riešiť v Cirkvi aj vo svete, aby sme čelili týmto dvom výzvam?
Kardinál Müller: „Dúfam, že v Kolégiu kardinálov prebehne hlbšia reflexia o stave a situácii viery a Cirkvi v tomto postkresťanskom, či protikresťanskom svete, najmä v západnom svete. Treba brať do úvahy aj výzvy islamu, celosvetovo rastúceho marxizmu v rôznych formách, ‚zeleného hnutia‘, genderizmu a transhumanizmu.
Hovorili sme už o marxizme, no ide o hlboko protikresťanský postoj proti stvoreniu, zjaveniu a vykúpeniu Bohom. Ideológie a skupiny ako Open Society Foundations Georgea Sorosa či Rockefellerovci presadzujú silnú protikresťanskú ideológiu. Aj židovský filozof Yuval Harari je prorokom tejto protikresťanskej a antiteistickej túžby sveta a ich chápania ľudskej existencie.
[Kardináli si musia uvedomiť], že nesmieme len sledovať reakcie masmédií, ktoré hovoria: ‚Potrebujeme pápeža, ktorý je komunikátorom v tomto svete,‘ alebo druhotné kritériá ako: ‚Teraz potrebujeme Afričana, teraz sa musíme vrátiť k Talianovi,‘ či iné nezmyselné kritériá. Tie nemajú s pápežstvom nič spoločné. Musíme sa pozrieť na vysvetlenie, ktoré sám Ježiš dal o službe a úrade svätého Petra, v slovách, ktoré povedal Petrovi: ‚Ty si skala a dávam ti kľúče od nebeského kráľovstva, máš posilňovať svojich bratov vo viere a si pastierom všeobecnej Cirkvi.‘
[Kardináli musia] hľadieť aj na Šimona rybára, ktorý mal na jednej strane veľké povolanie ako jedna z najdôležitejších osôb v Ježišovom živote – je druhou najčastejšie spomínanou osobou v Novom zákone po Ježišovi – no na druhej strane bol aj slabým človekom a potreboval, aby mu svätý Pavol rázne dohovoril.
Niekedy bolo potrebné, aby svätý Pavol hovoril veľmi tvrdo proti nemu, napríklad v reakcii na Petra ohľadom toho, či pokrstení pohania musia dodržiavať všetky obrady a normy židovského Starého zákona. Preto v katolíckom chápaní pápež nie je Delfskou veštkyňou, ale človekom, a niekedy je potrebná určitá konzultácia. Aj námietky od kardinálov sú dôležité, pretože kardináli tvoria pápežovu synodu.
Pápež má všetku autoritu danú Ježišom, vrátane neomylnosti v niektorých špeciálnych prípadoch. No ako človek má svoje dobré i zlé stránky a povahu, a preto je potrebná – pre rovnováhu – konzultácia, najmä pri dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa náuky – s Kolégiom kardinálov a biskupmi, s kolegialitou biskupov, aby sa predišlo autokratickému chápaniu či výkonu úradu.“

V dejinách máme niekoľko príkladov pápežov, ktorí poškodili Cirkev nesprávnym vykonávaním Petrovho úradu. My ako katolíci bezvýhradne prijímame zjavené učenie o pápežstve v našej viere ako súčasť našej zjavenej viery; ale na druhej strane nie sme nútení ospravedlňovať všetko, čo sa stalo počas 2000-ročných dejín Cirkvi.

[Müller spomína prepojenie politickej moci s Cirkvou v predchádzajúcich storočiach a prvky, ktoré to ovplyvnilo.]

To nepatrí k neomylnosti Cirkvi, a preto by [pápež] mohol robiť nesprávne rozhodnutia. [Napríklad] Klement V. rozpustil Rád templárov – nesprávne rozhodnutie, nespravodlivé rozhodnutie, na nátlak francúzskeho kráľa.
Máme tu aj potlačenie jezuitov, pápež to veľmi dobre vie: bolo to pod tlakom francúzskych a španielskych kráľov. A preto nemusíme ospravedlňovať všetko, čo sa stalo, čo sa povedalo a čo sa urobilo v dejinách, ale musíme sa pozrieť do jadra náuky o autorite koncilov, ekumenických koncilov, pápeža a biskupov.
V prísnom vzťahu k Ježišovi Kristovi, ktorý je jediným učiteľom, veľkňazom a sprostredkovateľom stvorenej spásy a Cirkvi, existuje obmedzená autorita.

Haynes: Mnohí laici, s ktorými som hovoril, vyjadrujú obavy, že v posledných rokoch akoby samotní kardináli podporovali tento zmätok alebo ho ticho tolerovali. Ako by ste zhodnotili Kolégium kardinálov a akú radu by ste dali svojim bratom kardinálom v tejto súvislosti?
Kardinál Müller: „Každý pápež je nástupcom svätého Petra, nie svojho predchodcu. Nemusí napodobňovať svojho predchodcu: nemôže sa stať pápežom ako Pius XII. alebo jeho kópiou. Každý pápež je nástupcom svätého Petra. Jeho orientácia a autorita vychádzajú z toho, čo mu Ježiš sľúbil a dal, aby to uskutočnil svojím vlastným spôsobom, vo svojej osobe – s pomocou Božej milosti a modlitieb celej Cirkvi – najlepším možným spôsobom, aby viedol Petrovu loďku čo najlepšie.
Niektorí hovoria: ‚Teraz potrebujeme pápeža ako Benedikt [XVI.], musí byť novým Benediktom a byť v protiklade.‘ A teraz pri pápežovi Františkovi hovoria: ‚Musíme mať Františka II., aby pokračoval v jeho náuke.‘ Ale nejde o jeho náuku: v Cirkvi je len jedna náuka Ježiša Krista a pápeži nemajú autoritu vytvárať vlastné náuky... [môžu ponúknuť] len výklad alebo aplikáciu jediného Slova zjavenia, daného raz a navždy a zjaveného nám v Ježišovi Kristovi v aktuálnej situácii.
Každý pontifikát musí vždy vychádzať z pôvodu. Tento pôvod je prítomný v úrade svätého Petra, a preto pápež zasadne na Petrovu katedru, nie na katedru Františka či Benedikta. Tí sú len chronologickými predchodcami, ale každý pápež je nástupcom svätého Petra.“

Musí sa pozrieť na Ježišove slová, ktoré odhaľujú vnútorný zmysel pápežstva. Ježiš sa prihovoril svätému Petrovi a po zmŕtvychvstaní zjavil Petra ako hlavu kolégia biskupov a celej budúcej Cirkvi, všetkých členov Cirkvi. Na Turíce Peter – v mene všetkých apoštolov a Ježiša Krista – pozdvihol hlas a povedal: „Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, zjavil Boh Otec ako nášho Spasiteľa všetkých, pravého Mesiáša, pravého Krista.“ Toto je vyznanie viery: Ty si Kristus, Mesiáš, syn živého Boha.

To je jadro pápežského poslania – neustále pripomínať všetkým veriacim kristocentrickú existenciu našej viery a Cirkvi. Kristus je hlavou a od Ježiša Krista pochádza všetka pravda a milosť a pápež je len trvalým, viditeľným princípom a základom jednoty Cirkvi – jednoty v zjavenej viere, nie jednoty ako dve krídla politickej strany. Dobrý manažér robí kompromisy, aby na konci mal jednotu; ale jednota v Božej milosti a pravde je odrazom a obrazom jednoty Ježiša Krista, hlavy Cirkvi s Otcom. [Ako reprezentácia] vnútornej trojičnej jednoty troch osôb, a preto sa v Lumen gentium v 4. kapitole píše, že Cirkev je zjednotená smerovaním k jednote Trojjediného Boha.

Haynes: Pápež nie je nástupcom len svojho predchodcu, povedzme Františka alebo Benedikta, ale Petra. Často je dnes dosť rozšírená predstava, že správna je len „aktuálna vec“.
Kardinál Müller: Ľudia hovoria, že pápež je veľmi moderný pápež, čo je dobré pre dnešnú Cirkev, ale [to je] modernita v svetskom zmysle. [Hovoria], že potrebujeme nového pápeža, ktorý bude jeho nástupcom a [pápežstvo] nebude cúvať naspäť.
Vo svete, ktorý rozmýšľa v kategóriách, ideologických kategóriách modernistov a progresívcov a tradicionalistov a konzervatívcov a podobne – tieto veci sú politickými alebo ideologickými kategóriami, ktoré rozdeľujú ľudí podľa týchto ideologických systémov, a nie zjednocujú veriacich k pravde, ktorá je zjavená v Ježišovi Kristovi.

Zdroj: lifesitenews.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!