„Informačná vojna“, v ktorej bojujeme

Zdroj: unsplash.org

Jezuitský kňaz Antonin Eymieu (1861 – 1933) vo svojom významnom diele Sebaovládanie (tal. preklad: Edizioni Radio Spada, Cermenate 2021) ustanovuje niekoľko zásadných psychologických zákonov, ktoré riadia vzťahy medzi myšlienkami, pocitmi a činmi človeka. Ľudské činy závisia od základných schopností duše – rozumu a vôle. Sú to teda myšlienky a vášne, ktoré vo svojej vzájomnej prepojenosti poháňajú dejiny.

Tieto zákony poznali veľkí manipulátori verejnej mienky, ako napríklad Edward Louis Bernays (1891 – 1995), viedenský Žid, Freudov synovec, ktorý žil v Amerike. Podľa Bernaysa ten, kto dokáže ovládnuť „spoločenský mechanizmus“, je schopný riadiť národ prostredníctvom skrytého vplyvu na mysle ľudí (Propaganda. O manipulácii verejnej mienky v demokracii, tal. preklad: Fausto Lupetti Editore, Bologna 2008).

Joseph Goebbels (1897 – 1945), minister propagandy Tretej ríše, bol obdivovateľom Bernaysa a jeho komunikačné techniky uviedol do praxe. Už od roku 1923 však Arthur Artuzov (1891 – 1937), šéf oddelenia kontrarozviedky GPU, sovietskej štátnej polície, zriadil úrad dezinformácií na manipuláciu a kontrolu verejnej mienky. Dnes sa touto cestou uberajú všetky veľké štáty, ktoré vedú informačnú vojnu. Na rozdiel od minulosti však táto vojna nesmeruje k „spoločenskej kontrole“ vo vlastnej krajine, ale jej cieľom je destabilizácia verejnej mienky v iných štátoch.

Francúzsky historik David Colon v nedávnej štúdii Vojna o informácie. Štáty dobýjajú naše mysle (Einaudi, Torino 2024) analyzuje, ako sa za posledných tridsať rokov informácie stali kľúčovou pákou v medzinárodných vzťahoch. Globalizácia médií, umožnená novými technológiami, ako sú satelitná televízia a internet, narušila svetový geopolitický poriadok a dala informáciám strategický rozmer. „Infosféra“ sa stáva novým priestorom vojny aj novým spôsobom konfliktu bez obmedzení, kde sú v stávke naše mysle a pocity.

Americká administratíva, využívajúc svoju technologickú prevahu, už dlho disponuje aparátom nazývaným „strategická komunikácia“, ktorého cieľom je „ovládnuť bojové pole informácií“. Od začiatku 21. storočia však americký „soft power“ čelí výzvam zo strany Ruska, Číny a nových mimovládnych aktérov, ako je webová stránka WikiLeaks Juliana Assangea, ktorá pod zámienkou odstránenia nerovnováhy v informáciách rozpútala asymetrickú vojnu proti americkej informačnej moci. Ako v roku 2013 napísal náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov: „Informačný priestor ponúka široké asymetrické možnosti na zníženie bojovej kapacity nepriateľa“ (Vojna o informácie, s. 190). Digitálna technológia umožnila Rusku rozšíriť informačnú vojnu kybernetickými prostriedkami, podporenými činnosťou agentov v teréne a vedeckým využitím sociálnych médií.

Igor Panarin, bývalý dôstojník KGB a popredný ruský expert na informačnú vojnu, je presvedčený, že vojna vo sfére komunikácie povedie ku globálnemu stretu medzi „atlantickým svetom“ na čele s USA a „eurázijským svetom“ vedeným Ruskom. Panarin zdieľa eurázijskú víziu Alexandra Dugina. Podľa neho by Rusko malo opustiť dolár a uzavrieť dohodu s Čínou o rozdelení Eurázie. „Sieťová vojna“ by mala byť rozhodujúcim nástrojom na vyvolanie kolapsu USA a krízy Západu.

Už od roku 2008 Vladimir Putin poveril satelitný kanál Russia Today (RT) úlohou narušiť monopol anglosaských médií v globálnom toku informácií a systematicky diskreditovať Západ. Podľa Colona „od roku 2012 Rusko vo veľkom meradle uplatňuje stratégiu chaosu, aby oslabilo Európu, podrývajúc jej jednotu i politický a kultúrny soft power“ (s. 145 – 146). Kremeľ je napríklad zodpovedný za dezinformačné kampane v oblasti zdravia, ako bola tá o pandémii Covid-19. Zatiaľ čo Vladimir Putin nabádal ruskú populáciu k očkovaniu, kanál RT, priamo financovaný Kremľom, šíril tézu o vymyslenej pandémii, ktorú údajne vytvoril Bill Gates na rozšírenie svojej moci (s. 204).

Opakujúce sa hrozby Ruska jadrovými útokmi na Západ sú podľa Colona súčasťou moskovskej psychologickej vojny, ktorej cieľom je odradiť západné krajiny od vojenského zásahu nielen na Ukrajine, ale v akomkoľvek vojnovom priestore, kde sú v hre „ruské národné záujmy“. Najväčším úspechom Ukrajiny na začiatku vojny však bolo vytvorenie vlastnej strategickej protiinformácie: obrazu odvážneho národa, zjednoteného proti nepriateľovi a odhodlaného nevzdať sa.

Dňa 31. marca 2023 Rusko prijalo novú doktrínu zahraničnej politiky známu ako „hybridná vojna“, ktorá označuje Západ za „existenciálnu hrozbu“, ktorú musí Moskva čeliť. Táto nová doktrína kladie dôraz na vzťahy s Áziou, Blízkym východom a Afrikou v protizápadnom duchu. V tomto kontexte nemožno v budúcnosti kognitívnej vojny prehliadať úlohu Číny, ktorej je venovaná posledná kapitola Colonovej knihy. Platforma TikTok, známa aj ako Douyin, bola založená v Číne v roku 2016 a stala sa najpopulárnejšou na svete medzi mladými a tínedžermi pre krátke videá na mobilných zariadeniach. Len päť rokov po spustení mala aplikácia 1,7 miliardy aktívnych používateľov mesačne, z toho 100 miliónov v USA. Prostredníctvom tejto sociálnej siete, ktorá je v Číne zakázaná, sa Komunistická strana Číny snaží podvracať západné hodnoty šírením násilného, pornografického obsahu či podnecovaním k užívaniu drog. TikTok zhromažďuje obrovské množstvo informácií, vrátane biometrických údajov, v prospech komunistickej Číny. Vytvorenie tejto platformy je neoddeliteľnou súčasťou globálnej stratégie Číny a Ruska, ktoré chcú nahradiť svojím duopolom monopol západných médií na globálne informácie. Podľa Colona je TikTok „v mnohých ohľadoch najhrozivejšou informačnou zbraňou, aká bola kedy vytvorená“, prostredníctvom ktorej „Čína dokáže ľahko zasiahnuť nervové centrum, kde sa vo svete vedie informačná vojna: mozog každého z nás“ (s. 336).

Na rozdiel od konvenčnej vojny sa kognitívna vojna zameriava priamo na ľudskú myseľ ako bojisko. Neobmedzuje sa len na pole informácií, ale snaží sa meniť spôsob myslenia, konania, činy a pocity človeka.

Uvedomenie si tejto kognitívnej agresie nás musí viesť k ešte väčšiemu a lepšiemu úsiliu v kultúrnom a morálnom boji na obranu kresťanskej civilizácie. Dejiny vždy tvorili ľudia, ktorí bojovali za svoje myšlienky. „Vo vojne,“ poznamenal vojenský historik Sir Basil H. Liddell Hart (1895 – 1970), „skutočným cieľom nie sú telá vojakov, ale mysle veliteľov a vlád nepriateľa, a posun váh medzi ‚víťazstvom‘ a ‚porážkou‘ závisí od duševných dojmov, iba nepriamo od fyzických úderov.“ Inými slovami, vo vojne, ako povedali Napoleon a Foch, „je to človek, kto je dôležitý, nie ľudia“ (Prvá svetová vojna 1914 – 1918, Bur, Milano 2013, s. 603).

Táto dôležitá poznámka nám musí vlievať dôveru. Keď menšina ľudí so svojím rozumom, vôľou a schopnosťou bojovať za veľký ideál usporiada svoju myseľ a srdce k Bohu, je schopná s Jeho pomocou vyhrať každý boj, aj v „informačnej vojne“.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!