Závislosti a sloboda duše: Duchovný liek od svätých Otcov
pokračovanie predchádzajúcej časti
Dá sa vymaniť zo závislosti? Akú silu má duchovné vedenie v dnešnom svete? A čo je najnebezpečnejšia choroba duše moderného človeka, o ktorej vôbec nevie?
V pokračovaní exkluzívneho rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom sa dotýkame štyroch hlbokých a naliehavých otázok:
– o závislostiach a duchovnej terapii podľa svätých Otcov,
– o nevedomej vzbure človeka proti Bohu,
– o najkratšej ceste k Bohu – cez pokánie a modlitbu,
– a o tom, či sa ešte dá znovu kresťansky pretvoriť dnešná kultúra.
Larchet odpovedá s pokojnou vážnosťou, s hĺbkou duchovného otca, ale aj so znalosťou moderného sveta. Tento text je pozvaním znovu sa nadýchnuť duchovnej múdrosti v čase, keď ju svet stráca.
4. Akú úlohu zohráva vzťah s inou osobou pri uzdravení zo závislosti? Nachádzame v tejto oblasti príklady alebo rady u svätých Otcov?
Pri závislosti je rodina, priatelia či známi často bezmocní. Môžu však nepriamo pomôcť, pretože závislosť býva únikom pred ťažkou realitou alebo hľadaním „lepšej“ spokojnosti než poskytuje skutočnosť. Láska a pozornosť, ktorú závislému venujú, mu môže pomôcť nájsť zmysel v skutočnom svete. Skutoční priatelia (nie tí z Facebooku) môžu človeku ukázať radosť zo skutočného priateľstva.
Ale kľúčovým človekom pri oslobodení je duchovný otec. Nemám na mysli kňaza, ktorému sa človek raz za čas povrchne vyspovedá, ale duchovného vodcu, ktorý miluje, súcití, modlí sa a sprevádza dušu neustále, dáva radu presne podľa potreby. Takýto vzťah si vyžaduje obojstrannú spoluprácu – duchovný otec aj závislý musia spolupracovať, byť vytrvalí, hľadať oslobodenie.
Duchovný otec, najmä ak je mních so skúsenosťou tradičnej askézy, je odborníkom na oslobodenie od vášní a závislostí – lebo každý človek je, ako padlá bytosť, v područí vášní. Askéza je systematická práca na oslobodení sa. Niet divu, že Otcovia používajú výraz "apatheia" (nevášnivosť) ako synonymum slobody.
To odpovedá aj na druhú časť otázky: spisy svätých Otcov ponúkajú metódu oslobodenia od vášní – a túto metódu možno použiť aj na moderné závislosti. Všetky závislosti – staré aj nové – majú spoločný základ: myšlienky a vnútorné pohnútky, ktoré možno zvládnuť pomocou duchovného vedenia a asketickej práce.
5. Ktorá choroba duše si dnešný človek najmenej uvedomuje, a predsa ho najviac vzďaľuje od Boha?
Klasická, no stále platná odpoveď znie: pýcha. Pýcha vytvára ilúziu autonómie a sebestačnosti, zabúda na závislosť od Boha a na náš prirodzený vzťah s Ním – ako obraz Boží máme objektívne vzťah k Bohu, ktorý máme subjektívne prežívať vierou a duchovným životom.
Ďalšou hlbokou chorobou je philautia – sebaláska, ktorú svätí Otcovia považujú za matku všetkých vášní. Je to zakorenený stav padnutého človeka, ktorý bráni láske k Bohu a blížnemu.
Vo všeobecnosti platí, že padlý človek si svoje vášne neuvedomuje – považuje ich za prirodzené sklony, ktoré tvoria jeho „charakter“.
Toto všetko som vo svojej knihe Duchovné nevedomie (L’inconscient spirituel) nazval „bohoutekajúce nevedomie“ (inconscient déifuge) – tendenciu v nás, ktorá nás od Boha vzďaľuje.
Ale v nás je aj iné nevedomie – "theophile", ktoré nás priťahuje k Bohu. To vysvetľuje, prečo každý človek túži po transcendentne, po náboženstve alebo aspoň po spiritualite. Žiaľ, často sa uspokojí s falošnými spiritualitami a náboženstvami.
Cirkev preto prosí s Kristom: „Aby ťa poznali, jediného pravého Boha“ (Jn 17,3).
Misia Cirkvi je zjaviť pravého Boha a pravý spôsob vzdávania vďaky (to je doslovný význam slova ortodoxia – pravá viera a pravá bohoslužba).
Cirkev sa má oprieť o túžbu po transcendentne, ktorá je v každom človeku, a nasmerovať ju k jej pravému cieľu – ako to urobil sv. Pavol v Aténach: „Čo uctievate, a nepoznáte, to vám ja zvestujem.“
Pre každého jednotlivca to znamená, že má cez askézu pracovať na vedomom rozpoznaní svojich vášní, a tým zmenšovať duchovné nevedomie. Dosahuje sa to vnútornou kajúcnosťou, vyznávaním myšlienok, spoveďou a budovaním vedomia, že Boží obraz v nás je naším pravým stredom. K tomuto vedomiu sa dospieva získavaním čností – tie nás približujú Bohu. To je úloha duchovného života v Kristovi, živeného sviatosťami Cirkvi.
6. Ktoré nastavenie duše najviac približuje človeka k Bohu?
Najprv kajúcnosť – v nej si:
uvedomujeme svoje hriechy, ktoré nás oddelili od Boha,
a odvraciame sa od nich – robíme vnútorný odstup od vášní.
Potom modlitba – je to základný spôsob nášho vzťahu s Bohom.
Neustála modlitba nás neustále drží pri Bohu – a ak je čistá a vychádza z očistenej duše a srdca, vedie až k jednote s Bohom.
7. Ako znovu pokresťančiť dnešnú kultúru?
Západné krajiny, ktorých kultúra stála stáročia na kresťanstve, sa odkresťančili závratnou rýchlosťou. Podľa štatistík dnes viac ako 50 % mladých vo Francúzsku neverí v Boha. Sekularizácia zasiahla nielen katolíkov, ale ešte viac protestantov.
Morálne reformy prijímané v západných štátoch sú dôkazom straty kresťanských hodnôt. Násilie a necivilizované správanie rastie. Strácame cit pre dobro a zlo – dokonca aj tí, čo by ho mali mať najviac. Predseda francúzskeho Národného etického výboru povedal:
„Neviem, čo je dobro a zlo – a ak vy to viete, máte šťastie!“
Ak niet Boha, niet ani morálneho základu. Morálka môže mať pevnú oporu iba v absolútnom Bohu. Ako hovorí Dostojevskij:
„Ak Boh neexistuje, všetko je dovolené.“
Mnohí mladí aj dospelí sú v tomto svete dezorientovaní. Trpia, hľadajú únik v digitálnych drogách – ale to nerieši problém, len ho zhoršuje. Sociálne siete urýchľujú rozklad spoločnosti.
Ale práve v tejto kríze je nádej – mnohí si uvedomujú, že takto sa žiť nedá. V posledných rokoch (najprv v USA, potom aj v Európe) mnohí mladí dospelí konvertujú k Pravoslávnej cirkvi. Vnímajú ju ako tú, ktorá najvernejšie zachovala autentické kresťanstvo, vďaka vernosti Tradícii, ktorá ju živým spôsobom spája s Kristom, apoštolmi, svätými Otcami a duchovnými osobnosťami dneška.
Príklad takéhoto života – jasného, pevného a naplneného – môže spôsobiť, že kresťanstvo opäť „nakazí“ svet a rozšíri sa ako svetlo.
Originálna francúzska verzia rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom, ktorý vyšiel v rumunčine v časopise kláštora Putna Cuvinte către tineri [Slová mladým], č. 17, 2024, s. 62–67.
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
