Bdelá myseľ v digitálnom chaose: Rady od pravoslávneho duchovného autora
Čo znamená duchovný boj v dobe digitálneho pretlaku? Ako sa modliť, keď sme neustále online? A akú úlohu dnes zohrávajú kláštory v živote veriacich?
V originálnom rozhovore s pravoslávnym teológom a asketickým autorom Jean-Claudom Larchetom nájdete jasné, priame a veľmi konkrétne odpovede.
V prvej časti sa venujeme trom silným témam:
– vnútornému pokoju v dobe informačného hluku,
– zmyslu a rizikám dnešného mníšstva,
– a stratám, ktoré prináša globalizácia pre kresťanskú kultúru.
1. Ako si uchovať čistú myseľ, aby sme sa mohli modliť, keď sme vystavení bezprecedentnému prívalu informácií?
Nie sme vystavení prívalu informácií bez nášho pričinenia – sami sa mu vystavujeme; ide o našu vôľu a našu zodpovednosť. Nikto nie je povinný byť na sociálnych sieťach. Ja osobne na žiadnej nie som. Ľudia, ktorí majú radi moje knihy, vytvorili facebookovú stránku v mojom mene – požiadal som ich, aby ju zrušili.
Rovnako nikto nie je povinný posielať správy zo smartfónu. Ja osobne mám smartfón nastavený tak, že prijímam hovory len od veľmi malého okruhu ľudí – väčšinou z rodiny – ktorých môžem kontaktovať alebo oni mňa v prípade potreby. Ostatné hovory sú blokované a telefón nezvoní. Keď idem von, často ho zabudnem doma.
Čo sa týka emailov – môžeme si vyberať, komu dáme svoju adresu, a tiež nemusíme na všetko odpovedať. Internet je užitočný na hľadanie informácií, ale jeho používanie si musíme vedome obmedzovať – napríklad sa nenechať strhnúť sledovaním ponúkaných odkazov. Rovnako nie sme povinní pozerať televíziu, a ak áno, tak s obmedzením na informačné a kultúrne programy.
Voči všetkým vplyvom zvonku – najmä z digitálnych médií – treba robiť vedomý výber vopred. To sa dá naučiť – a deti by to mali zvládnuť už na základnej škole pod vedením učiteľov, ktorí ovládajú médiá. A, samozrejme, aj rodičia musia ísť príkladom. Ako môžu rodičia vyžadovať od detí, aby neboli stále na mobiloch, keď sami na nich stále visia?
Musím však dodať, že hlavný tok myšlienok, ktorý musíme zvládnuť, je vnútorný. Neustále myslíme, spomíname si, predstavujeme si – nemožno nemyslieť (sv. Gregor z Nyssy to už poznamenal). Filokalia je zbierka textov svätých Otcov, ktorej jedným z hlavných cieľov je naučiť zvládať tento vnútorný tok myšlienok, aby sme sa vyhli zlým myšlienkam a mohli sa sústrediť na modlitbu. Otcovia to nazývajú "népsis" – bdelosť a triezvosť. Táto duchovná ostražitosť je taká dôležitá, že celé dielo sa volá Filokalia neptických Otcov (t. j. bdelých).
Táto schopnosť sa rozvíja cvičením a vnútornou prácou – človek sa naučí spoznávať prichádzajúce myšlienky, rozlišovať ich, odmietať zlé a počas modlitby odmietnuť všetky, ktoré nie sú z modlitby. To vedie k vnútornému očisteniu, ale aj k zlepšeniu nášho správania a postoja, pretože naše správanie závisí od našich myšlienok.
2. Čo očakávate ako laik od dnešných mníšskych komunít?
Mníchom sa človek stáva, aby dosiahol spásu. Kláštor je miesto mimo sveta, chráni pred jeho hlukom a starosťami, umožňuje sústredenie na askézu a modlitbu.
Existuje však nebezpečenstvo, najmä pre igumena, že vpustí svet späť do kláštora – napríklad organizovaním kurzov, táborov, alebo naopak pravidelným opúšťaním kláštora kvôli „misii“ (spovedanie, prednášky atď.).
Kláštory však odjakživa zohrávali dôležitú úlohu pre veriacich, ktorí túžia po duchovnom živote – tam nachádzajú, čo často nenachádzajú vo farnostiach: príklad života zasväteného Bohu, bratskej lásky, asketickej múdrosti, či možnosť duchovného vedenia od skúseného otca (niekedy obdareného charizmou).
Ale veriaci by mali do kláštorov prichádzať ako pútnici, nie ako skupiny na organizovanom výlete. A rovnako výjazdy mníchov by mali byť zriedkavé a nevyhnutné, nie pravidelné a systematické – inak kláštory strácajú svoju identitu. Práve odlúčenosť robí z kláštorov miesta, ktoré majú silný pozitívny vplyv na svet.
3. Je multikulturalizmus a globalizácia problém alebo príležitosť? Čo si myslíte, že je Božím zámerom s kresťanmi v dnešnej spoločnosti?
Multikulturalizmus a globalizácia sú rôzne javy, no majú rovnaký negatívny dôsledok: stratu identity kresťanských spoločností.
Multikulturalizmus relativizuje alebo mieša kultúry.
Globalizácia odstraňuje hranice – aj v oblasti morálky.
Inštitúcie ako WHO či EÚ presadzujú zákony, ktoré normalizujú neetické správanie z pohľadu kresťanstva (potraty, eutanázia, sexuálne deviácie, zmeny pohlavia, homosexuálne manželstvá, asistovaná reprodukcia pre páry rovnakého pohlavia či slobodné ženy, náhradné matky...).
Grécko ako tradične pravoslávna krajina po vstupe do EÚ rýchlo stratilo rodinné hodnoty – vidíme rovnaký proces ako vo zvyšku západnej Európy.
Ako kresťania nemáme moc tieto zákony zastaviť, sme menšina bez vplyvu. Ale môžeme a musíme si zachovať svoju identitu – svoj spôsob života a svoje hodnoty. Musíme sa zjednocovať ako cirkevná komunita, posilňovať vedomie príslušnosti k Cirkvi, znovu pripomínať pravé hodnoty – nielen cez kňazov, ale aj cez teológov.
Cirkev je pravá spoločnosť kresťanov – ľudí, ktorí sú podľa sv. Pavla „novými ľuďmi“, ktorých vzorom je Kristus a svätí.
Originálna francúzska verzia rozhovoru s Jean-Claudom Larchetom, ktorý vyšiel v rumunčine v časopise kláštora Putna Cuvinte către tineri [Slová mladým], č. 17, 2024, s. 62–67.
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
