NAJNEBEZPEČNEJŠÍ DÉMON? TEN, KTORÉHO SI NEVŠIMNEŠ
Zdroj: unsplash.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
Kázeň na 3. pôstnu nedeľu - Evanjelium podľa Lukáša 11,14–28
Drahí bratia a sestry,
dnešné evanjelium tretej pôstnej nedele nám predkladá veľmi silný obraz. Ježiš vyháňa zlého ducha z nemého človeka, a hoci koná jasne a s mocou, niektorí ho obviňujú, že koná v mene Belzebuba. Ježiš na ich výčitky odpovedá slovami, ktoré zasahujú do hĺbky: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Keď ho nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších než je sám, vojdú dnu a usadia sa tam. A stav toho človeka je horší ako predtým.“
Toto evanjelium nehovorí len o historickej udalosti. Hovorí o nás. Hovorí o dnešných kresťanoch. Nie je to príbeh zo vzdialenej minulosti, ktorý by sme si mohli v pokoji vypočuť ako svedkovia. Je to výzva, ktorá sa týka nášho vlastného srdca.
Veľakrát sa dnes dívame na pôsobenie zlého ducha ako na niečo senzáciou obklopené – čítame o exorcizmoch, sledujeme svedectvá, zaujímame sa o známych exorcistov. A pritom nám môže uniknúť to podstatné: že zlý duch nepôsobí len tam, kde kričí a reve, ale najmä tam, kde mlčí a skrýva sa. Cirkevní otcovia si to dobre uvedomovali. Preto vypracovali hlbokú náuku o čnostiach a nerestiach. Vedeli, že neresti sú jemné a neviditeľné brány, ktorými môže zlý duch vstúpiť do duše.
Každá neresť – pýcha, hnev, závisť, smilstvo, lenivosť, lakomstvo, obžerstvo – je miestom, kde sa môže usadiť duchovná tma. A ak sa usadí, začne ničiť vnútro človeka, aj keď navonok všetko vyzerá pekne a upratane.
Nestačí teda očistiť srdce. Nestačí raz za čas ísť na spoveď. Ak sa nebudeme napĺňať Božou milosťou, ak sa nenecháme preniknúť Kristom, srdce ostane prázdne. A do prázdneho srdca sa skôr či neskôr niečo vráti – buď Duch Svätý, alebo duch sveta.
Preto Ježiš hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne.“ Nestačí byť len „za Krista“. Nestačí mu intelektuálne súhlasiť, obdivovať ho z diaľky, povedať: „Áno, Ježiš je vzor, inšpirácia, autorita.“ My máme byť s Kristom. Znamená to patriť mu celým srdcom, nasledovať ho konkrétnymi skutkami a žiť z jeho milosti.
Ježiš neprišiel len kázať – prišiel aj trpieť, zomrieť a vstať z mŕtvych. A kto chce byť s Kristom, musí byť s ním aj v jeho utrpení, aj v poslušnosti, aj v pravde.
A ako to urobiť?
Odpoveď je jednoduchá a zároveň náročná: žiť v posväcujúcej milosti.
Tradičné učenie Cirkvi je jasné: človek, ktorý nie je v milosti, môže konať navonok dobré skutky, ale tieto skutky nemajú zásluhu pre večnosť. Ak teda žijeme v ťažkom hriechu a neprijímame milosť, duchovne sa nepohneme – aj keď budeme konať mnohé veci, ktoré sa zdajú dobré.
Pôstne obdobie je príležitosťou znova a nanovo obnoviť Kristov život v sebe – skrze sviatosť pokánia, skrze každodennú modlitbu, skutky sebazáporu, horlivejšiu účasť na svätej omši. Nejde len o „nejesť mäso“, ale o napĺňať srdce Kristom.
A keď prídu chvíle, keď nevieme, ako sa rozhodnúť, môžeme si položiť jednoduchú, ale hlbokú otázku: „Po čom túži Kristus v tejto konkrétnej situácii?“ Nie po čom túžim ja. Nie ako to vnímam ja. Ale čo by chcel On? A keď si na túto otázku odpovieme v pokore a v modlitbe, budeme vedieť, čo robiť.
Prosme si túto túžbu – túžiť po tom, po čom túži Kristus. A prosme si ju na príhovor Panny Márie. Ona je tá, ktorá vo všetkých chvíľach svojho života hľadala len vôľu Božiu. Jej srdce bolo celé upriamené na Krista. A preto je najistejšou cestou, ktorá nás k Nemu vedie.
Nech nám v tomto pôstnom čase vyprosí milosť obrátenia, milosť horlivosti a milosť, aby sme nielen hovorili, že sme „za Krista“, ale aby sme každý deň svedčili, že sme s Kristom.
AMEN.
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
