BOH NEVOLÁ TURISTOV, ALE BOJOVNÍKOV
Zdroj: unsplash.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
(Homília na 4. Pôstnu nedeľu)
Keď sa úprimne pozrieme na život kresťanov dnešnej doby — a neraz aj na ten náš vlastný — vidíme, ako málo si uvedomujeme, čo to naozaj znamená byť kresťanom. Byť kresťanom nie je niečo samozrejmé. Nie je to len tradícia, zvyklosť, identita, ktorú si nosíme na občianskom preukaze. Byť kresťanom je náročné. Vyžaduje si to bdelosť, vernosť, námahu. Je to každodenný duchovný boj.
A predsa, koľko ľudí sa dnes od rána do večera nechá unášať márnosťami tohto sveta: prácou, starosťami, technológiami, zábavou. Srdce sa počas dňa sotva raz obráti k Pánovi. A keď príde prekážka, ťažkosť, alebo len obyčajné pokušenie, viera sa začne chvieť ako plamienok v silnom vetre. Túžba po Bohu slabne, láska chladne.
A predsa — práve dnes, na 4. pôstnu nedeľu, zaznieva výzva k nádeji. Laetare – Radujte sa! V polovici pôstu nám Cirkev pripomína, že cieľ je na dohľad. Dnešné čítania hovoria o pohybe: Izrael vychádza z púšte do zasľúbenej zeme. Márnotratný syn sa vracia z vyhnanstva k otcovi. Apoštol Pavol hovorí o zmierení a o novom stvorení.
Toto všetko je jeden veľký obraz: pôst ako duchovný exodus.
V Starom zákone Egypt nie je len krajina, je to stav otroctva. Človek tam žije, ale nie je slobodný. Pán volá Izrael, aby vyšiel. Ale cesta vedie cez púšť — a púšť nie je pohodlná. Je to miesto skúšky, očistenia, bdelosti. Tam sa Izrael učí veriť, prijímať mannu, zápasiť s vlastnou nespokojnosťou. Tam sa odhaľuje srdce.
Až potom prichádza zasľúbená zem.
Bratia a sestry, to isté platí o nás. Položme si otázku. Čo je to čo nás zotročuje a čo nám bráni v tom aby sme sa pohli ? Vďaka našej viere, ktorá je ovocím plynúcim z Ježišovho vykupiteľského diela na kríži sme povolaný nezaspať na vavrínoch egyptského otroctva, ale povstať s Kristom k novému životu.
Preto apoštol volá: „Zmierte sa s Bohom!“ Zanechajte starý spôsob života. Nehrajte sa na nábožnosť, ak srdce zostáva v Egypte. Boh nás pozýva k opustenie svetského spôsobu života, ktorý podľa náuky cirkevných otcov máme nenávidieť.
Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba!Lebo je pre teba lepšie, keď zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo byť celé tvoje telo uvrhnuté do pekla.A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba! (Mt 5,29-30)
Takto ich pochopil Ježišove slová aj jeden zo svätých, ktorého sme nedávno slávili — svätý Benedikt z Nursie. Keď ako mladý študent žil v Ríme a videl rozklad spôsobu života mladých ľudí okolo seba, odišiel. Nečakal, že sa veci zmenia, nehral sa na kompromisy. Opustil mesto, ktoré bolo plné pokúšaní, a utiahol sa do samoty, kde začal nový život s Bohom. Neskôr povedie iných, napíše regulu a stane sa otcom západného mníšstva. Ale jeho svätosť sa začala jedným konkrétnym rozhodnutím: radikálne sa oddeliť od toho, čo mu bránilo milovať Boha celým srdcom.
Pýtajme sa dnes: Kde som ja?
Ešte v Egypte – spútaný hriechom, uzavretý, duchovne neplodný?
Alebo na púšti – unavený, ale na ceste?
Alebo sa už približujem k zasľúbenej zemi – k životu v Božej milosti, v novosti života?
Panna Mária, naša Matka,
ty si kráčala s vierou aj cez temnoty,
nauč aj nás opustiť hriech a vydať sa na cestu k Bohu.
Pomáhaj nám v tomto pôste žiť z viery,
milovať tvojho Syna a nikdy sa nevrátiť späť do otroctva.
Buď nám hviezdou na ceste a bezpečnou oporou v skúškach.
Amen.
AMEN.
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
