Pravý význam sviatku svätého Jozefa

Zdroj: unsplash.org

Náboženská nevedomosť, v ktorej žijeme, priniesla – okrem iných škodlivých účinkov – aj to, že úplne znetvorila skutočný význam niektorých smerníc Cirkvi. Tieto usmernenia, ak sú nesprávne pochopené, sú úplne neplodné, pokiaľ ide o duchovné ovocie. Naopak, ak by boli správne pochopené, boli by plodné v milostiach a prinášali by ovocie všetkých druhov. 

Presne to sa stalo napríklad v súvislosti so sviatkom svätého Jozefa. Prostredníctvom neho Cirkev predstavuje svätca ako vzor pre robotníkov a hlavy rodín, a zároveň – pre nesmierny súbor cností, ktorými milosť obohatila tohto muža – ako ideálny vzor všetkých veľkých katolíckych cností.

Väčšina katolíkov však vážne neuvažuje nad tým, že by si vzala svätého Jozefa za svoj vzor. Na jednej strane sa mimoriadna svätosť Ježišovho pestúna zdá byť ideálom absolútne nedosiahnuteľným. Na druhej strane ľudská slabosť, ktorou sa cítime naplnení a ktorá je podnecovaná rôznymi sklonmi, nás nakoniec vzďaľuje od akéhokoľvek vznešeného duchovného ideálu. Myslíme si, že sme už urobili dosť, ak sa vyhýbame smrteľnému a všednému hriechu a žijeme nehybným, relatívne pokojným duchovným životom. Tento život sa však obmedzuje na udržanie už získaného územia, no je úplne neplodný, pokiaľ ide o pokrok pre Cirkev a pre väčšiu slávu Božiu.

Cirkev určite neočakáva, že jej deti budú v sláve a cnostiach rovné tomu, kto bol po Presvätej Panne Márii najvyšším predstaviteľom ľudských cností. Na druhej strane však Cirkev vôbec nechce, aby sme obmedzili svoje duchovné horizonty na život banálnej zbožnosti, ktorá sa stáva malichernou v dôsledku mylnej ilúzie, že by bolo nedostatkom pokory usilovať sa o tú svätosť, ktorá žiarila v genialite svätého Tomáša, v statočnosti svätého Ignáca, v rozjímaní svätej Terézie alebo v láske svätého Františka.

Cirkev odhaľuje túto falošnú pokoru a ukazuje, že ide buď o vychytralú výhovorku pre duchovnú zbabelosť, alebo o pyšnú predstavu o cnosti, ktorá je považovaná skôr za ovocie ľudského úsilia než za dar Božieho milosrdenstva. Zároveň Cirkev využíva príklad svojich veľkých svätcov, aby „pozdvihla naše srdcia nahor“, naznačujúc, že jedinou skutočnou starosťou v tomto živote, jediným skutočne dôležitým problémom našej existencie, je dosiahnutie duchovnej dokonalosti. Tá je jediným dedičstvom, ktoré si uchováme – napriek finančným krízam, spoločenským prevratom a krehkosti ľudských vecí – a ktoré si nakoniec môžeme vziať so sebou do večného odpočinku. 

Intenzívny, neustály vnútorný život, ambiciózny ponad všetky hranice, ale v duchovnom zmysle slova: to je veľké poučenie, ktoré nám zanecháva sviatok svätého Jozefa. Veľkosť tohto poučenia nesmie odradiť naše skromné sily. Naopak, musíme nabrať odvahu zvolaním: „Omnia possum in Eo qui me confortat“ – „Všetko môžem v Tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 13).

Plinio Corrêa de Oliveira

Zdroj: aftp.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!