Zákon silnejšieho: Boh na prvom mieste!

Zdroj: commons.wikimedia.org

Kým v jednej z izieb polikliniky Gemelli bojuje 266. nástupca svätého Petra so smrťou, dvaja mocní zeme, Donald Trump a Vladimír Putin, rokujú o budúcnosti Ukrajiny a Európy. Zdalo by sa, že dialóg medzi prezidentom Spojených štátov a hlavou Ruskej federácie je rozhovorom, no v skutočnosti ide o súboj síl. Americký prezident má za cieľ vytvoriť preferenčné spojenectvo s Ruskom, aby ho oddelil od Číny, ktorá je hlavným globálnym protivníkom Spojených štátov. Putinov strategický cieľ je, naopak, naštrbiť transatlantickú alianciu, odlúčiť Európu od USA a oslabiť Západ. Obaja lídri sú presvedčení o imperiálnej misii svojich národov. Trump vo svojom inauguračnom prejave v Bielom dome 20. januára 2025 vyjadril heslom „America First“ myšlienku „zjavného osudu“ Spojených štátov vo svete (https://www.corrispondenzaromana.it/il-presidente-americano-donald-trump-e-la-forza-del-destino/).

Putin zase vždy prejavoval vôľu vrátiť Rusko k hraniciam a sféram vplyvu Sovietskeho zväzu, ktorého rozpad označil za „najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia“ (https://www.nbcnews.com/id/wbna7632057).

Rozdiel medzi týmito dvoma víziami nespočíva len v tom, že Trumpova stratégia ohľadom Ukrajiny bola vypracovaná jeho poradcami v posledných týždňoch, zatiaľ čo Putinova stratégia vyjadruje dôslednosť človeka, ktorý vedie Ruskú federáciu už dvadsaťpäť rokov. Hlavná asymetria spočíva v tom, že Trumpov plán, založený na tvrdom realizme, chápe politiku ako hru o moc, ktorá sa mení podľa postavenia na šachovnici svetovej dominancie. Ukrajina sa z tohto pohľadu môže stať vyjednávacou figúrkou, podriadenou záujmom veľmocí.

Putin má naopak filozofiu dejín, načrtnutú v prejave z 12. júla 2021 na Valdajskom klube a v mnohých ďalších dokumentoch. Ukrajina je v jeho geo-filozofickej vízii predurčená na pohltenie do územia, jazyka, kultúry a náboženskej viery Ruska, ktoré povstáva nielen vo svojich starých hraniciach, ale predovšetkým v novej imperiálnej misii proti Západu, ktorý upadá.

Putin uvažuje v intenciách univerzálneho stretu civilizácií, Trump v intenciách momentálnych politických a ekonomických záujmov. Obaja však stoja na lži. Putin svoju rozpravu zakladá na falzifikácii, ktorá popiera skutočné korene Kyjeva, ktorý v priebehu dejín patril k stredovekej kresťanskej civilizácii, nie k moskovskému Východu. Trump zase chce ospravedlniť svoj politický obrat popieraním pravdy o ruskej agresii voči Ukrajine, ktorá sa začala už v roku 2014 anexiou Krymu.

Európski lídri sú zhrození: pokrytectvo demokracií v otázkach ľudských práv a sebaurčenia národov sa opäť rozpadá na kúsky. Dnes, od Putina po Trumpa, ale aj od Xi Jinpinga po Erdogana, existuje iba „zákon silnejšieho“, ktorý sformuloval aténsky historik Tukidides. V piatej knihe Peloponézskej vojny, venovanej udalostiam dlhého konfliktu medzi Spartou a Aténami na konci 5. storočia pred Kristom, Tukidides opisuje dialóg medzi aténskymi vyslancami a obyvateľmi malého ostrova Melos, obkľúčeného mohutnou aténskou flotilou. Obyvatelia Melu odmietli nadvládu Atén a boli nemilosrdne vyhladení. Preto Tukidides po tvrdení, že právo platí iba medzi tými, ktorí sú si rovní silou, vyhlasuje existenciu prírodného zákona, ktorý uznávajú aj bohovia: silnejší si spravodlivo podmaňuje slabšieho.

Na Tukididovom výroku je niečo pravdy. Príroda nám vždy ukazuje prevahu sily. No ak aj pripustíme, že v prírode vládne zákon silnejšieho, vynárajú sa otázky: v čom spočíva sila? A je sila skutočne vždy neoddeliteľná od spravodlivosti? Jedinú pravdivú odpoveď na tieto otázky ponúka aristotelovsko-tomistická philosophia perennis a najmä učenie Katolíckej cirkvi, ktoré vysvetľuje, že prvenstvo pravdy a spravodlivosti, ktoré rozumný človek uznáva, nie je iluzórnou abstrakciou. Človek má totiž nadprirodzený život, ktorého počiatok je v milosti – realite, ktorá presahuje a prevyšuje celú prírodu a vovádza nás do sféry božského a nestvoreného. Preto svätý Tomáš mohol napísať, že najmenší stupeň účasti na posväcujúcej milosti, ak ho zvážime u jediného človeka, prevyšuje prirodzené dobro celého vesmíru (Summa Theologiae, I-II, 113, 9 ad 2).

Ten, kto číta ľudské udalosti iba vo svetle materiálnej sily, rozmýšľa ako Stalin, ktorý v Jalte na námietky o požiadavkách Pia XII. na usporiadanie Európy povedal: „Koľko divízií má pápež?“ No v roku 1953, pri oznámení Stalinovej smrti, Pius XII. údajne povedal blízkemu človeku: „Teraz Stalin uvidí, koľko divízií máme tam hore!“

Posledné slovo má vždy Boh, pred ktorého súd sa postaví každý človek, aj pápež. Preto je dnes pápež František, Kristov námestník, predmetom modlitieb katolíkov z celého sveta. Nie zdravie tela je najdôležitejšie, ale zdravie jeho duše, ktorá stojí na prahu večnosti. Modlitby katolíkov sa v tomto okamihu týkajú aj budúcnosti Cirkvi, od ktorej závisí budúcnosť svetovej spoločnosti, práve pre prvenstvo duchovného poriadku nad prirodzeným.

Prvenstvo ducha nad hmotou nám hovorí, že bez rešpektovania zásad prirodzeného a božského zákona nie je možný pokoj. „Vieme predsa,“ varoval Pius XII., „že to, čo sa robí bez Božej priazne, je nedokonalé a neplodné, podľa slov žalmistu: ‚ Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.‘“ (Prejav Optatissima pax, 18. december 1947).
Podľa Písma ten, kto počúva hlas Múdrosti, „bude súdiť národy“ (Sir 4, 16). A hlas Múdrosti nám hovorí, že jediná skutočná sila, ktorá poháňa vesmír, nie je ekonomická, vojenská ani energetická, ale duchovná. Kto čerpá túto silu od Boha, Stvoriteľa a Pána neba i zeme, nemá strach z ničoho. Preto sa dnes pravý katolík nedá zviesť žiadnym vodcom ani politickou ideológiou, ale hľadá vo slovách i činoch vernosť evanjeliu a jeho zákonu. Jeho heslom je God first! Boh na prvom mieste! Iba Boh!

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: robertodemattei.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!