KRČMA ALEBO KALVÁRIA? KAM VEDIE NAŠA VIERA
Zdroj: commons.wikimedia.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
(Kázeň na 8. nedeľu v cezročnom období)
Možno viacerí z vás postrehli dianie okolo takzvanej omše v krčme, ktorú v Prahe odslúžil mediálne známy kňaz a autor kníh. Medzi mojimi čitateľmi azda netreba vysvetľovať, že svätá omša do krčmy nepatrí. Zároveň však každý, kto ma pozná, vie, že zastávam názor, že po svätej omši si človek môže zájsť do krčmy na dobré pivo či pohár vína.
Na internete sa objavilo množstvo zástancov, ktorí takúto omšu obhajovali. Dokonca aj samotný kňaz arogantne trval na svojom postoji, hoci bol napomenutý.
Istý samozvaný slovenský apologéta síce takúto formu slávenia odmietol, avšak, aby kňaza neurazil, zároveň ho vychválil ako horlivého. Akoby kňaza nedefinoval práve jeho prístup k Bohu, zvlášť v spôsobe slávenia svätej omše.
Napokon, žiaľ, aj jeho biskup nepriamo takéto správanie podporil, keď vyhlásil, že tohto kňaza pozná a že je dobrým kňazom. Aj on tak konal v rozpore s tým, čo by mal ako ochranca liturgie robiť.
V dnešných čítaniach počujeme Ježiša, ako hovorí v Galilei, a zároveň Siracha, ktorý písal v Jeruzaleme viac ako storočie predtým. Obaja nás privádzajú k jednej pravde: To, čo vychádza z našich úst, odhaľuje, čo je skryté v našej duši. Reč je zrkadlom nášho vnútra.
Sirach píše, že hovorenie je „skúškou ľudí“ a ich podstaty. Kto žije čestne, ten vyslovuje slová plné úprimnosti a posily pre druhých. Ale ten, koho vnútro je zahltené „odpadom“, sa odhalí, lebo to, čo hovorí, ukazuje, aký „koreň“ ho živí. Prirovnáva to k hline v peci: ak je dobre utvorená, stane sa z nej pevná nádoba; ak však nie je pripravená, v ohni sa rozpadne.
Podobne Ježiš učí, že človek hovorí „z plnosti srdca“. Aj on používa obraz prírody: „Lebo dobrý strom nenesie zlé ovocie, ani zlý strom nenesie dobré ovocie.“
V súčasnosti sme svedkami toho, ako ľudia postupne opúšťajú praktizovanie viery. Iní ju síce navonok praktizujú, no zároveň zastávajú názory, ktoré sú s ňou v rozpore – podobne ako som spomenul v úvode. Hoci sa zúčastňujú na svätej omši, ich cítenie je natoľko vzdialené katolíckej viere, že dokážu obhajovať aj jej svätokrádežné slávenie. Je to postoj farizejov, ktorých Ježiš tak často kritizoval – navonok hovoria o liturgii a dobrých úmysloch, ale ich srdce koná opak.
Niektorí obhajcovia omše v krčme tvrdia, že takýmto spôsobom môžu prilákať ľudí, ktorí by inak do kostola neprišli. No aký obraz viery im takto dávame? Že svätá omša je len ďalšia forma zábavy, ktorú si môžeme prispôsobiť podľa vlastných predstáv?
Sirach nás varuje: „Ako sa pri trasení prejavia smeti v site, tak sa v reči človeka zjaví, čo je v ňom“ (Sir 27, 4). Ak sme ochotní obetovať posvätnosť za popularitu, čo to hovorí o stave našej viery? Znamená to, že sme stratili zmysel pre to, čo je skutočne dôležité.
Ježiš odsudzoval pokrytectvo a povrchnosť (Mt 23). Omša v krčme môže byť vnímaná ako povrchný pokus o „modernizáciu“ viery, ktorý však v konečnom dôsledku vedie k jej relativizácii. Snahy o „modernizáciu“ za každú cenu niekedy obetujú posvätnosť na oltár prístupnosti.
Za takýmito snahami stojí plytký prístup k viere. Nekonečné diskusie o nadradenosti jednej formy liturgie nad druhou odhaľujú jeden spoločný menovateľ – povrchnosť dnešných katolíkov. Viera sa zredukovala na formálne vykonávanie rôznych náboženských úkonov, čo vedie k popretiu človeka ako stvoreného na obraz Boží, skladajúceho sa z duše a tela. Niektorí zdôrazňujú vonkajškovosť na úkor duchovného, iní zas zdôrazňujú duchovno na úkor jeho vonkajšieho prejavu.
Pravda je však taká, že človek, stvorený Bohom, je jednotou tela a duše. Tieto dve skutočnosti nemožno oddeliť bez vážnych následkov. Práve na to nás upozorňujú dnešné Ježišove slová: „Z plnosti srdca hovoria ústa.“ Banálne slávenie omše v krčme svedčí o duchovnej biede jej organizátorov, účastníkov aj tých, ktorí ju schvaľujú či nekonajú svoju povinnosť chrániť liturgiu. Ich obraz viery sa znižuje na úroveň krčmy.
Skutočný problém je práve naša povrchnosť. Človek, ktorý zredukoval vieru na svoje vlastné predstavy namiesto toho, aby sa podriadil Božiemu zjaveniu – skrze ktoré dostávame aj liturgickú tradíciu – urobil z náboženstva akýsi bufet. Viera už nie je Božím darom, ktorý dostávame z jeho milosti bez ohľadu na naše zásluhy a úsilie. Vyberáme si z nej to, na čo máme chuť.
Ak si pozrieme záznam zmienenej omše, sotva na ňom nájdeme kríž. Ak sa tam vôbec objaví, je len maličký, aby sa nepovedalo. Kríž bol po celé dejiny stredobodom liturgického slávenia, pretože práve ním sme boli vykúpení. Moderná „kaviarenská viera“ však obraz kríža vníma ako rušivý prvok. Pohodlie teplého kresla je prednejšie než myšlienka na utrpenie. Moderný človek sa chce automaticky preklikať k zmŕtvychvstaniu, zabúdajúc, že ono je ovocím utrpenia.
Apoštol Pavol aj dnes hovorí: „Beda mi, ak by som nehlásal ukrižovaného Krista.“ Budeme vzkriesení do tej miery, do akej sme ochotní zomierať s Kristom.
Sme pred bránami pôstneho obdobia. Objímme v ňom Ukrižovaného nielen sladkými náboženskými rečičkami, ale konkrétnymi skutkami. Nech sú naše pôstne predsavzatia rozhodné a konkrétne. Ak chceme s Kristom vstať k novému životu, musíme s ním najprv niesť kríž. Odmietnime lacné náhrady a on sa nám za to odmení svojím priateľstvom a blízkosťou. To je pozvanie, ktoré nám dnes dáva.
Najsvätejšia Panna Mária,
Matka ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána,
Ty si vždy zachovávala vieru v Božie slovo a verne si kráčala cestou kríža.
Vypros nám milosť pevnej a neochvejnej viery,
ktorá sa neohne pod tlakom sveta
a ktorá neredukuje Božiu pravdu na ľudské predstavy.
Pomôž nám chápať posvätnosť svätej omše,
aby sme ju vždy slávili s úctou, pokorou a vďačnosťou.
Nauč nás prijímať kríž,
aby sme sa nevyhýbali obetiam,
ale v nich hľadali spojenie s Tvojím Synom.
Oroduj za Cirkev, aby zostala verná svojmu Učiteľovi.
Ochraňuj kňazov, aby s čistým srdcom slúžili Bohu.
A nás všetkých veď k dokonalému nasledovaniu Krista,
aby sme raz s Tebou mohli oslavovať Boha v nebi.
AMEN.
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
