NAJVÄČŠIA ILÚZIA VERIACICH: MYSLÍME SI, ŽE SME DOBRÍ KATOLÍCI
Zdroj: commons.wikimedia.org
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
(Kázeň na 1. pôstnu nedeľu)
Kajajte sa a verte evanjeliu. Tieto slová kňaz vyslovuje, keď nás na Popolcovú stredu značí popolom. Tradičná formulácia hovorí: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. Po smrti sa telo rozpadne a obráti na prach. To je dôsledok dedičného hriechu aj našich osobných hriechov.
Skôr či neskôr sa všetko, za čím sa v tomto svete naháňame, všetko, čo máme radi, skončí. Každým hriechom k tomu sami prispievame. Znie to pesimisticky? Možno. No je to tvrdá realita. A z tohto pesimizmu nás môže vytrhnúť len hlboká viera. Tá však vedie skrze cestu obrátenia.
Nachádzame sa v jubilejnom roku – roku milosti. Boh nás volá k obráteniu. Pokánie je cesta k novému životu.
• Pôst a skutky pokánia uzdravujú dušu.
• Almužna zmierňuje hriechy a otvára srdce.
• Jubilejný rok nie je len oslava, ale výzva k zmene života.
Teraz je čas spásy!
A predsa, ak sa rozhliadneme okolo seba, zdá sa, že mnohí pokánie ani jubilejný rok nepotrebujú. Nie je aj v nás táto pýcha? Nenamýšľame si, že my sme tí správni katolíci? Veď sa pravidelne spovedáme, chodíme do kostola, dodržiavame pôst. Pokánie je predsa pre tých, ktorí svoju vieru zanedbávajú…
Ale počujme, čo hovorí Boh na začiatku tohto pôstu:
„Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, s plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho!“ (Joel 2,12-13)
A svätý Pavol nás varuje:
„Niet spravodlivého ani jedného, niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha. Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými. Niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného. (…) Všetci totiž zhrešili a chýba im Božia sláva.“(Rim 3,10-12.23)
„Bože, Bože, Bože… keby som Ťa videl! Keby som Ťa počul! Kde si, Bože?“
Tak sa vo svojom zúfalstve pýta Innominato v slávnom dialógu s kardinálom Federicom v románe “Snúbenci” od Manzoniho.
A skutočne – nikto nikdy nevidel Boha.
Ale Jednorodený Syn, ktorý je v lone Otca, nám Ho zjavil.
• Bez vzťahu s Bohom nepochopíme, čo je hriech.
• Bez zjavenia Ježiša nepoznáme pravého Boha.
• Hriech nie je len pocit viny za to, že nie sme dokonalí.
• Hriech nie je len zlyhanie alebo zlá návyková činnosť.
• Hriech je vedomie, že potrebujeme byť zachránení.
• Hriech je viera, že len Kristus je Spasiteľ.
A pravé pokánie? To nie je sebaľútosť. Pravé pokánie je túžba opäť nájsť Krista, priblížiť sa k nemu, počuť od neho: „Si môj priateľ!“ Pôstne obdobie, do ktorého vstupujeme, nás pripravuje na slávenie Veľkej noci. Jej stredobodom je vykupiteľské dielo Ježiša Krista. Môžeme žiť večným životom len preto, lebo On zomrel za naše hriechy. Ale prijať túto spásu znamená urobiť rázny koniec našej namyslenosti. Prestať si myslieť, že sme „dokonalí kresťania“. Jubilejný rok je čas odpustenia a oslobodenia. Oslavujeme ho pretože sa Kristus narodil. On sa stal spoločníkom nášho príbehu. On je Pravda Boha. Jeho božstvo a jeho ľudskosť sú základom našej viery. On jediný nás môže priviesť k Bohu. A my Boha potrebujeme. Nebeského lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Ak chceme, aby Ježiš premenil náš život, musíme si priznať, že sme hriešnici. Vonkoncom nie sme dokonalí.
• Neraz odbavujeme svoje náboženské povinnosti povrchne.
• Čo chce Boh, nás často nezaujíma.
• Radšej by sme boli, keby nám „nekecal“ do života.
Aj dnešný pôst nás možno otravuje. A ak sme si uložili prísnejší pôst, cítime sa ako hrdinovia, čo si zaslúžia Božie uznanie. Ale to nie je pokánie. To je pýcha. Keď vstupujeme do tohto svätého času, povedzme so žalmistom:
„Naozaj som sa hriešnym narodil a hriešneho ma počala moja mať. Svoj hriech mám stále pred sebou.“ (Ž 51)
To je prvý a zásadný krok k prijatiu spásy, ktorú nám Boh chce darovať.
AMEN.
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
