Anjel matky Terezy

Bola horúca augustová nedeľa. V Ríme som bol len niekoľko dní. Po modlitbe sv. ruženca, ktorý recitujeme každý deň po obede, som sa vybral do Vatikánu, pomodliť sa v bazilike svätého Petra. Počas rozjímania pri oltári Jána Pavla II., som mohol počuť latinské vešpery a potom tenký hlas kňaza, ktorý zapálene niečo hovoril. Priblížil som sa. Homília toho kňaza ma zaujala. Slávil svätú omšu na konfesiu sv. Petra. Ako som sa ešte viac priblížil, už mi bolo všetko jasné. Kardinál ktorého som poznal len z videnia a podľa mena ma zaujal viac a viac. Bol to arcikňaz baziliky, Angelo Comastri (angelo- po taliansky- anjel). Takmer 30 rokov priateľ Matky Terézie, to som sa dozvedel až po tom.

 Vzhľadom na to že som videl veľa kníh ním napísaných, nevenoval som mu väčšiu pozornosť, mysliac si že keď je toho tak veľa nebude to zaujímavé. Tak som mohol každú nedeľu prenikať viac a viac do mysle tohto veľkého muža. Zapálenosť a hĺbka akou hovoril a potom spôsob akým prežíval svätú omšu ma chytili za srdce. Zdalo sa mi , že pre neho bola liturgia skutočným teraz, akoby žil v nebi. 

 Asi po 3 týždňoch mi nedalo a kúpil som si 2 knihy napísané kardinálom. Ako prvú, knihu kde rozpráva svojom živote. Vyrastal v chudobnej rodine, kde bolo vzácne niekedy aj jedlo. Neskôr ho biskup poslal študovať do Ríma, ešte ako seminaristu. Prisľúbil mu, všimnúc si jeho záujem o sväté písmo, že by mohol pokračovať vo vyšších štúdiách Biblie. Avšak biskupi sa v jeho diecéze kvôli chorobe striedali často a ďalší bol mienky že pre dedinského kňaza nie je treba vyšších štúdií. Tu sa zlomilo srdce mladého seminaristu. Ani tento biskup nezotrval dlho v úrade a jeho svätiteľ, nástupca toho predošlého ho zamýšľal ustanoviť za vicerektora seminára. Hoci s bolesťou, ale prijal. Za niekoľko rokov bol povolaný do Ríma, robiť sekretára jednému kardinálovi. Tu sa ubytoval v jednej farnosti, aby nebol mimo pastorácie, neskôr vykonáva službu väzenského kaplána. V tom čase počul hovoriť o Matke Tereze z Kalkaty. Rozhodol sa ju vyhľadať.

 Telefonuje sestrám Misionárkam lásky, aby požiadal o stretnutie s Matkou. Oni ho odmietnu, zaneprázdnenosť Matky to nedovoľuje. Potom ju vyhľadá osobne. Odpoveď je rovnaká. Avšak on trvá na stretnutí a nemieni odísť kým ju nestretne. Čoskoro sa ukazuje medzi dverami samotná Matka Terézia.  „ Matka, som mladučký kňaz, som v začiatkoch. Prišiel som aby som Vás poprosil o moje sprevádzanie vašou modlitbou.  Matka mu odpovedá s úsmevom“ Vždy sa modlím za kňazov. Budem sa modliť aj za teba. Potom vezme jednu medailu Nepoškvrnenej Madony, dala mu ju do ruky a sa ho opýtala: Koľko hodín sa modlíš každý deň ? Zostal som trošku zamrazený a zmätený. Potom som odpovedal: Matka, celebrujem každý deň sv. omšu, recitujem každý deň breviár, viete v našich časoch je to heroizmus (bol rok 1969). Každý deň sa modlím ruženec, a robím to veľmi rád, pretože som sa to naučil od svojej mami. Matka odpovedá: Nestačí, syn môj. Nestačí, pretože láska sa nemôže zredukovať na minimum. Láska je maximalistická. Myslíš že ja by som mohla robiť charitu, keby som neprosila každý deň Ježiša aby vo mne roznecoval svoju lásku ? Myslíš že by som mohla chodiť po uliciach hľadať chudobných, keby mi Ježiš nedal do môjho vnútra svoj oheň? „

 V tých rokoch mnohí kňazi a rehoľníci zanechávali modlitbu, hovoriac že to robia pre sociálne prácu, aby na ňu mali viac času. Matka však povedala:  „Bez Boha sme príliš chudobní, aby sme pomáhali chudobným.“

 Takto vzniklo priateľstvo mladého kňaza, neskoršieho biskupa a kardinála, ktoré pretrvávalo až do smrti matky Terézie v roku 1997, ktoré ho poznačilo na celý život. 

Ja som mohol pochopiť, že hoci som Matku Terezu nikdy nestretol, skrze jej Anjela – Angela - sa môže stretávať náš život so Svätosťou Boha, ktorá je vždy tak blízko a my ju toľkokrát prehliadame prechádzajúc sa po uliciach našich miest, dokonca aj toho Večného...

Spracované pomocou knihy: Dio scrive dritto - L'avventura umana e spirituale di un cardinale, San Paolo 2012. Článok napísal o. Ľubomír Urbančok, v roku 2013, ešte ako bohoslovec

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Previous
Previous

Liberalizmus je rakovinou spoločnosti

Next
Next

“Všeobecné odopieranie sviatostí je priamou zradou Krista…je konaním proti Duchu Svätému”. Rozhovor s kardinálom Müllerom.