Nestrácajme čas. Má hodnotu večnosti.
Poznámky otca Ľubomíra k nedeľnému evanjeliu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich už v sobotu večer. Tu sú poznámky uverejnené niekoľko dní neskôr.
Liturgický rok sa blíži pomaly k svojmu zavŕšeniu. O dva mesiace máme znova Vianoce a následne Nový rok. V dnešnej epištole nás svätý Pavol pozýva, aby sme si počíňali ako múdri ľudia. Následne definuje v čom tá múdrosť spočíva - vo vykúpení času – „redimentes tempus.“
Boh nám dal čas na zemi, aby sme ho využili k jeho osláveniu a našej spáse. Mnohí svätci si toho boli dobre vedomí, keď sa snažili nestratiť ani minútu času, pretože vedeli, že každá minúta má hodnotu večnosti, keďže môže byť posledná. Hodnoty času si bol vedomý už Seneca, keď hovorieval, že nie je nič vzácnejšie ako čas. Mnohé duše, ktoré už sú vo večnosti, by si priali vrátiť sa na zem aspoň na ďalšiu hodinu, aby si mohli zaslúžiť väčší stupeň slávy.
V našom dnešnom zamyslení by som sa chcel vrátiť k téme, o ktorej sme rozjímali už počas minulej nedele. Ňou je práve konkrétnosť našej viery. Apoštol Pavol, keď vyzýval Efenazov k tomu, aby sa venovali „vykúpeniu času“ si bol dobre vedomý pokušenia človeka, naháňať sa za mnohými zbytočnosťami. Vedel, že mnohí kráčajú v čase ako hlupáci, pretože ho strácajú. Mohol mať pritom na mysli aj udalosť dnešného evanjelia, ktoré sme počuli od svätého Jána. Ježiša žiadajú, aby uzdravil syna úradníka, jedného z obyvateľov Kafarnaumu. Ako dokonalý Boh a dokonalý človek, vedomý si dobre toho čo je v človeku, upriamuje ich pohľad na chybu, ktorá bola medzi jeho divákmi častá. Nezháňajú sa za pravou vierou, teda, že on je Božím synom, ale túžia vidieť len zázraky a iné znamenia.
Hoci sa dnes mnohí aj progresívni teológovia či veriaci tvária, že časy sa menia a s nimi podľa nich aj človek, stačilo by však, keby čítali Sväté písmo. Dnes, ako aj v Ježišových časoch sú mnohí tí, ktorí nehľadajú Ježiša, pretože je Božím synom, ale preto, lebo túžia po znameniach a zázrakoch. Žiaľ, takéto pseudocharizmatické hnutie sa dosť rozšírilo aj na Slovensku. Charizmatické nie v zmysle, že by hľadali úprimne pôsobenie Ducha Svätého - v tomto slova zmysle sme všetci katolíci charizmatici, ale v zmysle, že sa ženú sa neustálymi zázrakmi. Je to dôsledok modernizmu, teda bludu, ktorý naplno prepukol v minulom storočí a jeho následkom bola redukcia náboženskej viery na vec sentimentu, ako som na to už poukázal v predošlých rozjímaniach. Takéto hnutie sa napokon identifikuje aj s istým protestantským spôsobom nazerania na vec, ktorý sa iným slovom nazýva aj Evanjelium úspechu.
Podľa mienky týchto, ak sa niekomu darí v živote, je to prejav Božej priazne, ak sa však niekomu nedarí, je to prejav toho, že v jeho živote chýba Božie požehnanie. Mnohí naši súčasníci venujú celé hodiny vyhľadávaniu rozličných pseudo - zjavení, ktoré nikdy Cirkvou uznané neboli. Takéto mariánske a iné „zjavenia“ sa posledné obdobie rozšírili ako huby po daždi. Domnievajú sa, že niektoré z nich hovoria o tom, že už žijeme posledné časy a očakávajú, že Panna Mária, ako televízna hlásateľka im ohlási presný moment konca sveta o ktorom samotný Ježiš povedal, že ho nepoznajú ani Anjeli, ale len Nebeský otec. Práve pre takýchto ľudí hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu a napomína ich: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte."
Posledné dve mariánske zjavenia, ktoré boli uznané Cirkvou ako aj viacerými pápežmi, dokonca viacerí pápeži miesto týchto zjavení aj navštívili, nám však pripomínajú práve upozornenie svätého Pavla. Nestrácajte čas ! Venujte sa modlitbe a pokániu, teda využite každý moment, a tak spolupracujte na vykúpení času. Ježiš Kristus svojim utrpením a smrťou nám získal spásu, avšak chce, aby sme na nej spolupracovali a mali tak na nej náš podiel. Počnúc každým ránom, kedy obetujeme celý svoj deň a vyjadríme svoj úmysel, robiť všetko v duchu obety, zjednotení s Božským srdcom, skrze našu osobnú modlitbu a dôkladne, dobre vykonanú prácu má kresťan konať v zjednotení s Ježišom Kristom, a tak naplniť pozvanie apoštola Pavla. Naša kresťanská viera neznamená zďaleka falošnú nádej, či citovú útechu. Ona je skôr naplnením celého nášho života zmyslom toho, že náš život slúži ako valuta, ktorú môžeme premeniť vo večný život. Čím viac zúročíme každý jeden jeho okamih, tým bude miera našej blaženosti väčšia.
Panna Mária povedala Bernadete počas jedného zjavenia v Lurdoch, že jej nesľubuje šťastie na zemi, ale šťastie vo večnom živote, ak naplní Božie očakávania a bude spolupracovať s uskutočnením jeho vôle. Božia vôľa sa nám prejavuje prostredníctvom nášho životného stavu a hlasu Cirkvi skrze Božie a Cirkevné prikázania. Ak ich budeme deň za dňom čo najdokonalejšie vďaka pomoci Božej milosti napĺňať, dosiahneme odmenu, ktorú Boh pripravil svojim verným. Boh sa neprejavuje skrze rôzne zjavenia. On nám daroval Zjavenie, ktoré bolo uzavreté a skrze neho nám vyjavil všetko potrebné k našej Spáse. Je poslaním Cirkvi, aby tento poklad Zjavenia uchovávala neporušený až do konca čias.
