O potrebe duchovného čítania. V škole modlitby V.
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
Bratia a sestry. Len pred nedávnom sme mali v liturgickom kalendári spomienku na svätého Augustína. „Kto to bol, kto toho veľkého muža podmanil Bohu?: pýta sa v jednom liste páter Pio.“ Kto ho priviedol k viere nakoniec nebola ani jeho matka so svojimi slzami, ani veľký svätý Ambróz so svojou božskou výrečnosťou, ale skôr to bolo čítanie knihy," pokračoval dojatý, keď rozprával o poslednom "prevrate", ktorý svätcovi z Hippo dalo čítanie Listov svätého Pavla, ku ktorému ho pozval anjelský hlas, ktorý mu povedal: "Vezmi a čítaj".
Počas našich rozjímaní o živote modlitby sa už viackrát vynorila dôležitosť kvalitnej náboženskej literatúry. „Dobrá vôľa a drobné prostriedky nestačia na to, aby modlitba rozjímania prenikla do celého života a naplnila ho svojím životodarným pôsobením. Je potrebná iná opora, ktorú nám ukazuje svätá Terézia, osvietená svojou skúsenosťou: duchovné čítanie“[1].
Pred nejakým časom som dal na sociálne siete príspevok, kde som poprosil komentujúcich aby sa podelili s knihami, ktoré čítajú. Bol som z nich doslova zhrozený. Slovami otca Hieronyma sa vydáva obrovský počet brakov a náboženský trh je zo všetkých brakovísk najlepšie zásobený. Vzhľadom na všeobecnú nevzdelanosť, ktorú blahoslavený otec Marie Eugen považuje za najväčšieho nepriateľa náboženského života (píše v 60 rokoch minulého storočia, čo by však povedal dnes ?), môže znieť až čudne svedectvo o svätom Josemáriovi Escrivá. Ten si nikdy nezobral žiadnu duchovnú knihu na modlitbu, ktorú by mu nebol poradil jeho duchovný otec.
Svätá Terézia v listoch svätého Hieronyma našla odvahu hovoriť s otcom o svojom povolaní, zatiaľ čo v diele Magna Moralia svätého Gregora, ktoré ju oboznámilo s príbehom o Jóbovi, ju pripravila na trpezlivé znášanie rôznych chorôb, ktorými bola počas svojho rehoľného života postihnutá. Sama píše:
„Zdá sa mi, že v týchto začiatkoch, o ktorých hovorím, keď som mala knihy a možnosť byť v samote, neexistovalo nebezpečenstvo, ktoré by ma mohlo odtrhnúť od toľkého dobra“[2].
Ako už vyplynulo v našom minulotýždňovom rozjímaní, kniha je pomocníkom pri upútaní našej mysle a sústredení sa v modlitbe. Okrem toho je zdrojom poznania, avšak ako sme upozorňovali, používanie knihy pri modlitbe z tejto príčiny nie je primárnym cieľom. Na druhej strane nás však otec Marie Eugen upozorňuje na základné pravidlo Scholastiky. Poznanie je predpokladom lásky. Nie je predsa možné niečo milovať čo nepoznáme. Tým, že Boh je neviditeľný poznávame ho z náuky Cirkvi ako aj zo skúsenosti svätých. Zároveň čím viac v nás rastie poznanie s ním nevyhnutne rastie aj túžba viac poznávať milovanú osobu.
Svätý apoštol Pavol po tom, čo povedal, že viera prichádza z počutia, dodáva: "Ako majú veriť v toho, o ktorom nepočuli?" (Rim 10, 14).
Terézia od Dieťaťa Ježiša sa vo svojich modlitbách snažila pomocou textov a scén z evanjelia "spoznať charakter dobrého Boha". Poznanie je začiatkom lásky, láska sa zasa stáva podnetom poznania. To ukazuje, ako modlitba, najmä na jej začiatku, potrebuje zjavenú pravdu. Nemôže nadviazať priateľstvo s Bohom inak ako prostredníctvom viery. Ak nás viera môže dostať k Bohu len prostredníctvom dodržiavania vzorca zjavenej pravdy, o to viac musí byť na zabezpečenie tohto zvyčajného kontaktu s Bohom v modlitbe živená bohatou a rozmanitou stravou.
Svätý František Saleský píše nasledovné: „Drahá Filotea! Rada počúvaj Božie slovo či už v kázni, alebo v náboženskej prednáške. Je to dobré semeno, nesmieš dovoliť, aby padlo medzi kamene. Vždy sa treba nábožensky vzdelávať a vôľa potrebuje povzbudenie. Aká škodlivá, nebezpečná a trestuhodná je sebestačnosť v náboženskom vzdelaní“ Spasiteľ o tom povedal: „Kto je z Boha, počúva Božie slovo“ (Jn 8,47). Kto teda nepočúva Božie slovo, kto ho nerád počúva, kto sa mu celkom úmyselne vyhýba ten nie je z Boha.“ [3]
Otec Eugen vystríha tých, ktorí by sa už nazdávali, že vedia dosť o svojej viere. Hovorí, že v počiatku by mohli mať perfektný dojem Božej blízkosti a nazdávať sa, že ich modlitba napreduje v poriadku. Až s odstupom veľkého času by sa však mohla ukázať nebezpečná, veľmi jemná chyba ako hotová katastrofa, kedy modlitba nebola dostatočne podporená vhodným čítaním, ktoré má vieroučný obsah. Duša bez toho aby si to uvedomila by skĺzla stratená sama v sebe a vlastných pocitoch, pochovaná v nebezpečnom egoizme.
„Ako praktický dôsledok týchto úvah môžeme konštatovať, že prvou prekážkou, ktorú treba prekonať, aby sa v našom veku rozšíril duchovný život, je náboženská nevedomosť, jedno z najvážnejších ziel našej doby. Táto nevedomosť ponecháva v temnote nielen stovky miliónov pohanov, pre ktorých svetlo evanjelia nesvieti, ale aj milióny inteligentných ľudí veľmi blízko nás, v našich mestách, dokonca aj tam, kde sa veľmi starajú o šírenie všetkých vied.“ [4]
Mnoho našich súčasníkov dosiahlo obrovské vedomosti vo vlastnom odbore, sú to vzdelaní vedci, alebo umelci. Položme si však otázku, kde skončilo ich náboženské vzdelávanie? Venovali mu aspoň zlomok toho času, ako svetskému vzdelávaniu ?
Napokon by sme si ešte mohli položiť, aká literatúra je vhodná. Na základe svojej skúsenosti v ktorej sa neustále utvrdzujem by som odporučil, aby v žiadnej domácnosti nechýbal katechizmus Pia X., ktorý nech pravidelne čítajú všetci, od malých detí až po dospelých. Kedysi bol krásny zvyk, že v rodine spoločne čítavali katechizmus, s čím boli spojené aj odpustky. Kiežby sa niekedy v budúcnosti objavil v slovenčine aj jeden z klasických komentárov tohto katechizmu . Výborný môže byť tiež Baltimorský katechizmus, či ten od kardinála Tomáška.
Čo sa týka duchovnej literatúry, tam je toho podstatne viac a je potrebné sa poradiť so skúseným a sčítaným kňazom. Medzi klasikov patria určite Nasledovanie Krista od Kempenského, či už citovaná Filotea, diela Terézie Avilskej, svätého Augustína- zvlášť jeho Vyznania, ale určite aj kniha Christus Vincit biskupa Athanasiusa Schneidera, ktorá strieda duchovný obsah s náukovou hĺbkou.
[1] Dieťaťa Ježiša, Mária Eugena. Prvé kroky v modlitbe (Karmelitánske cesty) (talianske vydanie) (s. 62).
[2] Dieťaťa Ježiša, Mária Eugena. Prvé kroky v modlitbe (Karmelitánske cesty) (talianske vydanie) (s. 62). Edícia OCD.
[3] Filotea, Lúč, 2021, s.97
[4] Dieťaťa Ježiša, Mária Eugena. Prvé kroky v modlitbe (Karmelitánske cesty) (talianske vydanie) (s. 66).
S láskou Vás žehná Váš,
o. Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
