V tomto jednoduchom a obdivuhodnom znaku jasličiek, ktorý ľudová zbožnosť prijala dovzdáva z generácie na generáciu, sa prejavuje veľké tajomstvo našej viery: Boh nás tak veľmi miluje, že sa delí o naše človečenstvo a náš život. Nikdy nás nenecháva samých, sprevádza nás svojou skrytou, ale nie neviditeľnou prítomnosťou. V každej situácii, v radosti i v smútku, je Emanuel, Boh s nami.
Tak ako betlehemskí pastieri, prijmime pozvanie ísť k jaskyni, vidieť a rozpoznať znamenie, ktoré nám Boh dal. Vtedy bude naše srdce plné radosti a budeme ho môcť vziať tam, kde je smútok; bude naplnené nádejou, o ktorú sa budeme deliť s tými, ktorí ju stratili.
Stotožnime sa s Máriou, ktorá položila svojho Syna do jasieľ, pretože v dome nebolo miesto. Spolu s ňou a so svätým Jozefom, jej manželom, uprime svoj pohľad na Dieťa Ježiša. Nech jeho úsmev, rozkvitnutý v noci, rozptýli ľahostajnosť a otvorí srdcia radosti tých, ktorí sa cítia byť milovaní Otcom v nebi.
–PP. František, 1.12.2019
