Ako prežiť život v kráľovskom paláci ?

„Toto je môj milovaný Syn, v ňom mám svoje zaľúbenie“

 Toto sú slová, ktoré nám dnes prichádzajú na um, keď  slávime dnešný sviatok Krstu Krista Pána. Počas toho, ako je v rieke Jordán Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom, Boh Otec vyjavuje k nemu svoj bytostný vzťah - je to On, v kom má svoje zaľúbenie. Po tom čo Boh vyjavil svoje Božstvo v Ježišovi Kristovi pohanom na Slávnosť Zjavenia, dnes nám vyjavuje svoju trojičnú podstatu, ktorá sa stane základom krstného poslania, ktoré dá Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní apoštolom. „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkým národom a krstite ich v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého“. (Mt 28,19)

 Podľa tradičnej liturgie tak dnes vrcholí oktáva slávnosti Zjavenia, skutočnosť, ktorú Cirkev slávila počas celých dejín, až do roku 1962, následne v Misáli roku 1962 sa stala z tohto dňa samostatný sviatok, keďže už neobsahoval ani oktávu Zjavenia.

 Tieto dni je na Slovensku vo vzduchu otázka, aký len bude výsledok sčítania obyvateľstva. Nech už bude akýkoľvek, v žiadnom prípade nemáme dôvod ani na oslavu, ani na nadšenie. Napriek tomu, že sa zrejme znova viac ako polovica našich spoluobčanov prihlási ku Katolíckej viere, je tomu naozaj tak ? Sú verní poslaniu, ktoré dostali pri krste ? Azda sú naše kostoly naozaj tak plné, že by aspoň väčšina nášho obyvateľstva chodila aspoň v nedeľu a prikázaný sviatok na bohoslužby ?

 Aby naša viera nezatuchla, je potrebné aby sme sa hlbšie sami zamysleli nad tajomstvom nášho krstu. Krstom sme sa stali Božími Synmi. Náš krst má prameň v Kristovom vykupiteľskom diele na kríži. Stali sme sa synmi v Synovi. 

 „ Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás“. Rim8,9-11

 Tieto slová svätého apoštola Pavla prehovárajú aj po 2000 rokoch ku každému jednému z nás. Nestačí sa hlásiť ku Kristovi, ale je potrebné aby sme každý jeden mali z nás Kristovho Ducha. 

 Dieťa, ktoré prijíma sviatosť krstu, samozrejme nemôže pochopiť, čo sa s ním deje, ale jeho duša je dokonale pripravená prijať milosť Ducha Svätého. "Verím," píše svätý Simeon Nový Teológ, "že deti, ktoré sú pokrstené a dané pod ochranu Ducha Svätého, sú ovcami Kristovho duchovného stáda a vyvolenými baránkami, pretože boli označené znamením životodarného kríža a boli úplne oslobodené od tyranie diabla." [1]

 V prvotnej Cirkvi bol ako dobre vieme rozšírený zvyk krstiť zvlášť dospelých. Cisár Konštantín prijal krst deň pred svojou smrťou. Svätý Gregor Naziánsky, hoci bol synom biskupa, bol pokrstený ako dospelý; svätý Bazil Veľký a svätý Ján Zlatoústy tiež prijali krst na konci svojich vyšších štúdií. Na druhej strane, zvyk krstiť deti nie je o nič menej starobylý, veď apoštoli krstili celé rodiny, medzi ktorými boli nepochybne aj deti (Sk 10, 48, Kornélius so svojou rodinou). Svätý Irenej z Lyonu (2. storočie) povedal: "Kristus prišiel spasiť tých, ktorí sa skrze neho druhýkrát narodili v Bohu: nemluvňatá, deti, dospievajúcich, starcov ". Podľa Origena (3. storočie) je zvyk krstiť deti "tradíciou, ktorá siaha až k apoštolom ". 124. dekrét Kartágskeho koncilu (4. storočie) vyhlasuje anathemu (prekliatie) tých, ktorí popierajú potrebu krstiť deti a novorodencov, ktorí bez toho, aby spáchali nejaký hriech, potrebujú byť oslobodení od prvotného hriechu.

 Sviatosť krstu sa prijíma len raz za život. V ňom je človek oslobodený od prvotného hriechu a dostáva odpustenie všetkých hriechov. Táto sviatosť je však len prvým krokom na ceste duše k Bohu, a ak po nej nenasleduje neustála obnova vlastnej existencie, duchovné znovuzrodenie, presvedčené zrieknutie sa skutkov "starého človeka", neprináša ovocie. Božská milosť v krste začína v našej duši život teologálnych čností: viery, nádeje a lásky. Po tom, čo nadobudne ľudská osoba užívanie rozumu, je potrebné aby tieto čnosti v sebe rozvíjala poznávaním svojej viery a toto poznanie pretavovala do osobného vzťahu modlitby. 

Ak sa krst považuje za formalitu, úctu tradícii alebo móde, ak človek naďalej žije ako pohan alebo neveriaci, zbavuje sa dobrovoľne všetkých milostí a míňa cieľ svojho života- šťastie na zemi a večnú spásu- večné šťastie v nebi. Právom preto hovorí už citovaný metropolita Hilarion Alfeyev v krásnej definícii, „sviatosť krstu je začiatok kresťanského života, je bránou, ktorá vedie do Cirkvi ako do kráľovstva milosti“. Dnes, keď sa cieľom života mnohých ľudí stáva hon za bohatstvom, nám Cirkev ponúka cestu prebývania v kráľovskom paláci Krstnej milosti. Stačí tomu tak málo. Brať našu vieru vážne.

 Nech nám túto milosť vyprosí Mária, žena viery, ktorá je pre nás dokonalým vzorom života viery, nádeje i lásky. AMEN. 

Kázeň na sviatok Krstu Krista Pána 13.1

[1] Cit. Podľa – Hilarion Alfeyev, Il mistero della fede

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!