Svätý Alfonz M. Liguori o návrate Svätej rodiny z Egypta

Po období Zjavenia Pána 6.1 a pred sviatkom Krista Pána 13.1 sa pripomína návrat Svätej rodiny z Egyptského Zajatia. Prinášam Vám preklad rozjímania o tomto tajomstve od svätého Alfonza.

Po Herodesovej smrti a sedemročnom vyhnanstve - podľa všeobecného názoru učencov - počas ktorého Ježiš žil v Egypte, sa svätému Jozefovi opäť zjavil anjel a prikázal mu, aby vzal sväté Dieťa a jeho Matku a vrátil sa do Palestíny. Potešený touto správou sa svätý Jozef vydal odovzdať Márii posolstvo. Potom sa Jozef vrátil, aby si vzal niekoľko predmetov svojho remesla, Mária svoj zväzok šiat, vzali božské Dieťa za ruku a vydali sa na cestu späť, pričom ho viedli medzi sebou. Bonaventúra sa domnieva, že táto cesta bola pre Ježiša únavnejšia ako cesta na úteku, pretože v tom čase bol už dospelý, takže Márii a Jozefovi už nebolo možné zveriť, aby ho niesli na rukách na dlhú cestu; a sväté Dieťa v tom veku nebolo vhodné na dlhú cestu, takže na tejto ceste bolo potrebné, aby sa Ježiš často zastavoval a odpočíval, pretože bol unavený. Ale Jozef a Mária, či už kráčajú alebo sedia, vždy majú oči a myšlienky upreté na svoje milované Dieťa, ktoré bolo predmetom ich lásky. Ó, ako kráča týmto životom šťastná duša, ktorá má pred očami lásku a príklad Ježiša Krista? Svätí pútnici z času na čas prerušia ticho tejto cesty nejakým svätým rozhovorom; ale komu hovoria a o čom hovoria? Hovoria len s Ježišom a o Ježišovi. Kto má Ježiša vo svojom srdci, hovorí len s Ježišom, alebo o ničom inom ako o Ježišovi nehovorí. Znovu si uvedomme utrpenie, ktoré musel náš malý Spasiteľ znášať počas nocí tejto cesty, v ktorých sa už nedotýkal Máriinho lona ako lôžka, ako to robil na ceste, ale holej zeme; a na jedlo už nemal mlieko, ale trochu tvrdého chleba, príliš tvrdého pre jeho útly vek. A bol sužovaný smädom akoby na tej púšti, kde mali Hebrejci taký nedostatok vody, že im musel pomôcť zázrak. Rozjímajme a s láskou obdivujme všetky tieto utrpenia malého Ježiša.

 Povzdychy a modlitby.

 Drahé milované Dieťa, vraciaš sa do svojej vlasti, ale kam, ó, Bože, kam sa vraciaš a kam prichádzaš? Poď na to miesto, kde ti tvoji krajania pripravujú pohoršenie za života a potom bičovanie, tŕnie, potupu a kríž po smrti. Už všetko bolo prítomné, môj Ježišu, tvojim božským očiam a ty si ochotne prišiel v ústrety tomu utrpeniu, ktoré ti ľudia pripravujú. 

Ale, môj Vykupiteľ, keby si nebol prišiel zomrieť za mňa, nemohol by som ťa milovať v raji, ale musel by som zostať navždy od teba vzdialený. Tvoja smrť bola mojím zdravím.

Ale ako je možné, Pane, že pohŕdajúc tvojou milosťou som opäť odsúdený do pekla aj po tvojej smrti, ktorou si ma z neho vyslobodil? Viem, že peklo je pre mňa málo. Ale čakal si na mňa, aby si mi odpustil. Ďakujem ti za to, môj Vykupiteľ, a ľutujem a ošklivím si všetko znechutenie, ktoré som ti spôsobil. Ó, Pane, vysloboď ma z pekla. Ach, ak by som sa mal niekedy zatratiť, aké mučivejšie peklo by ma čakalo ako výčitky svedomia, že som už v živote uvažoval o láske, ktorú si mi priniesol! Nie tak pekelný oheň, ale tvoja láska, môj Ježiš, by bola mojím peklom. Ale ty si prišiel na svet, aby si zapálil oheň svojej svätej lásky; chcem horieť týmto ohňom a nie tým, čo by ma navždy odlúčilo od teba. Preto hovorím: Ježišu môj, vysloboď ma z pekla, lebo v pekle ťa nemôžem milovať.

Ó, Mária, moja Matka, zo všetkých strán počúvam, že tí, ktorí ťa milujú a dôverujú ti, pokiaľ sa chcú napraviť, nepôjdu do pekla. Milujem ťa, moja Pani, a dôverujem ti, chcem sa napraviť; ó, Mária, mysli na to, aby si ma vyslobodila z pekla.

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Previous
Previous

Ako prežiť život v kráľovskom paláci ?

Next
Next

Týždeň očami otca Ľubomíra (1)