Existuje iba jedno šťastie - obrátenie žiaka Franza Liszta
Dvanásťročné zázračné dieťa, Hermann Cohen bolo predstavené v Paríži slávnemu, vtedy ešte len 22-ročnému skladateľovi Franzovi Lisztovi. Citlivý, mladý chlapec sa rýchlo zapíše do života vyberanej parížskej smotánky. Jeho smäd po láske a šťastí, ako aj vlastné úspechy sú definíciou jeho vnútorného sveta, ktoré predznamenávajú 10 rokov zhýralého života, hráčska vášeň a dlh za dlhom. Jeden piatok, v máji roku 1847 prichádza k obráteniu 25 ročného Hermanna. Istý princ z Moskvy ho požiadal aby v kostole sv. Valérie vypomohol ako dirigent spevokolu. Slávnosť sa blížila ku koncu, keď si mladý umelec všimol zlatú vzácnosť vystavenú na vyzdobenom oltári uprostred sviec a kvetín. Kňaz ju s bázňou pozdvihol. Potom urobil nad kľačiacim ľudom znamenie kríža. „Pocítil som niečo zvláštne, bolo to, ako keby som ja nemal účasť na tomto požehnaní, zdalo sa mi, ako keby mne nebolo určené“. Následne začal pravidelne mladý Hermann navštevovať adorácie, počas ktorých zažíval rovnakú, sladkú bolesť, ako aj začal chodiť na sväté omše, hoci im vôbec nerozumel. Po nejakom čase na hlboké vnútorné vnuknutie si vykonal generálnu svätú spoveď, o ktorej hovorí: „všetky chyby celého môjho života- videl som ich rozložené pred sebou- bolo ich na tisíce, boli škaredé, odpudzujúce.... no zároveň som pociťoval aj neznámy pokoj.... že milosrdný Boh mi ich všetky odpustí a že bude mať súcit s mojou úprimnou ľútosťou, s mojou trpkou bolesťou...“
Toto je začiatok príbehu obrátenia mladého muža, ktorý v roku 1851 bol ako 29 ročný vysvätený za karmelitánskeho kňaza. Jeho priateľstvo s Lisztom z mladosti po 8 rokoch rozdelili rozličné Intrigy, avšak Hermanovo obrátenie prinieslo aj obrátenie jeho majstra. Po tom čo mu už ako kňaz podal v rímskom kostole della Vittoria sväté prijímanie, mohli zahrať svojim poslucháčom koncert po ktorom Hermann píše- „Opäť som tu našiel Liszta“.
Vo svojej kázni v kostole Saint Sulpice hovorí o hľadaní šťastia nasledovné:
„Hľadal som ho v sláve umelca, v priateľstve so slávnymi mužmi, vo všetkých pôžitkoch zmyslov a ducha...No väčšina ľudí nevie, čo je šťastie, a preto ho hľadajú tam kde ho nájsť nemôžu... Takže počúvajte ! Toto šťastie, to som ja našiel. Ja ho vlastním. Ja si ho vychutnávam a to v takom rozsahu, že môžem zvolať: moje srdce prekypuje radosťou!...A v čom spočíva to šťastie? Iba Boh sám môže upokojiť túžbu ľudského srdca!... Existuje iba jedno šťastie: milovať Ježiša a byť ním milovaný. Eucharistia je život a šťastie... Nemám už inú matku ako Matku krásnej lásky, ako Matku Eucharistie. Ona mi dala Eucharistiu a Eucharistia si zobrala moje srdce.“
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
