V ŠKOLE MODLITBY I.

Poznámky otca Ľubomíra k nedeľnému evanjeliu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich už v sobotu večer. Tu sú poznámky uverejnené niekoľko dní neskôr.

Bratia a sestry !

Ako som to avizoval už uplynulú nedeľu, nasledujúce nedele sa budeme spoločne zamýšľať nad tajomstvom a umením modlitby, ako základu duchovného života, ku ktorému je každý povolaný v duchu slov svätého Alfonza- „Kto sa modlí bude spasený, kto sa nemodlí, bude zatratený“.

Častokrát sme zvyknutí prísť na svätú spoveď s dlhým zoznamom našich hriechov, avšak málo krát sa spovedáme z hriechu najzávažnejšieho. Proti prvému Božiemu prikázaniu. Ten páchame zakaždým, kedy nevenujeme dostatočný priestor a čas Bohu v našom živote. Životy mnohých katolíkov sú dnes nešťastné, pretože prostredníctvom osobného stretávania sa s Bohom nečerpajú z tejto studnice hlbokého priateľstva, ktoré nám Boh ponúka. Stačí tak málo, len sa pravidelne obracať v osobnej modlitbe na Neho.

Aby však takéto naše snaženie bolo úspešné, je potrebné načúvať majstrom duchovného života. Jednou z najznámejších škôl takejto spirituality je tá karmelitánska, do ktorej náleží Svätá Terézia Avilská, Ján z Kríža, či Terézia z Lisieux.

Život našich karmelitánskych svätcov nebol vôbec jednoduchý a nebola jednoduchá ani doba v ktorej sa ocitli, podobne ako je to aj v prípade doby v ktorej žijeme my.

„Keď pápež Hadrián VI. Vysielal v roku 1522 nuncia Francesca Chieregatiho na snem do Norimbergu, odovzdal mu inštrukciu, v ktorej boli pokorne vyznané hriechy Cirkvi: Povieš, že sme otvorene vyznali, že Pán dopúšťa prenasledovanie Cirkvi, kvôli ľudskýcm hriechom a zvlášť kvôli hriechom kňazov a biskupov...My všetci biskupi a duchovní sme zišli z cesty spravodlivých a už dlho tu niet nikoho, kto by konal dobro. Vo svojom prvom príhovore povedal ten istý pápež nasledovné: Neresti sa tak rozšírili, že tí, ktorí sa ich dopúšťajú, už zápach hriechu vôbec necítia“.[1]

Autor, ktorý bol takmer našim súčasníkom a urobil syntézu náuky týchto majstrov bol blahoslavené Mária Eugen od dieťaťa Ježiša, civilným menom Henri Grialou. On bude našim sprievodcom po ceste modlitby začiatočníka. Kým sa však na ňu vydáme, nahliadnime spoločne do duše tohto svätca.

Duchovný sprievodca pre našu dobu

Kto bol páter Marie-Eugene?

Páter Marie-Eugene sa narodil 2. decembra 1894 ako Henri Grialou v jednoduchej a hlboko katolíckej rodine v baníckej dedine na juhozápade Francúzska. Od útleho detstva túžil byť kňazom.

Keď jeho formáciu prerušila prvá svetová vojna, slúžil ako dôstojník na frontoch a pre seba i svojich mužov pociťoval mocnú ochranu Terézie z Lisieux (V tej dobe ešte nebola blahorečená a teda ani svätorečená). Táto karmelitánka, teraz už vyhlásená za učiteľku Cirkvi, sa preslávila výrokom: "Mojím povolaním je byť láskou v srdci Cirkvi." Tento výrok Henriho inšpiroval a dojímal a jeho láska k nej a jej učeniu pretrvávala celý život. Páter Mária Eugen o nej neváhal napísať (v čase pred jej kanonizáciou, keď bola ešte bl. Terézia): "Zdá sa mi, že poslaním malej blahoslavenej je šíriť v dušiach božskú lásku v podobe, akú chce Boh pre našu dobu."

V roku 1920 objavil spisy svätého Jána od Kríža, svätca, ktorý patril do karmelitánskeho mníšskeho rádu a ktorý žil v 16. storočí v Španielsku. Jeho spisy a poézia sú známe svojím mystickým charakterom, vhľadom do modlitby a dôverného kontaktu s Bohom prostredníctvom kontemplácie a hlbokým znamením lásky, ktoré sa v duši vytvára pri úzkom kontakte so Stvoriteľom.

Henri Grialou, hlboko inšpirovaný objavom svätého Jána z Kríža, pocítil hlbšie volanie, ktoré presahovalo jeho povolanie ku kňazstvu, k mníšskemu životu, konkrétne ku karmelitánskemu mníšstvu.

V tomto čase napísal svojej mladej sestre Berthe (máj 1921 – pére marie eugéne- maitre spirituel pour notre tempse, R. Regue, Editions du Carmel):

„Dobrý Boh k nám prehovára zriedkakedy priamo a jasným spôsobom, za bežných okolností sa snaží inšpirovať našu dušu, skrze okolnosti ktoré zapríčiní. Hovorí k nám tajomnými znakmi, tichým hláskom a ukazuje nám, čo máme urobiť, ak chceme aby On v nás našiel zaľúbenie. On len výnimočne odstráni z našej cesty, ktorú nám vytyčuje rôzne ťažkosti, dokonca si myslím že ich zväčšuje, aby nám ukázal, že je to on kto Hovorí a kto koná. Všetky Božie diela sú poznačené skúškami“.

Po ukončení seminárnych štúdií po prvej svetovej vojne a vysvätení za kňaza v roku 1922 vstúpil do Karmelu a v rehoľnom živote prijal meno otec Mária Eugen od Dieťaťa Ježiša, čo poukazuje na jeho oddanosť Panne Márii a na hĺbku, do akej ho inšpirovala svätá Terézia, ktorá prijala meno sestra Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre.

Muž uchvátený Božím absolútnom a mariánskou milosťou Karmelu pracoval na šírení učenia karmelitánskych svätých, veriac, že cesty kontemplácie a svätosti sú otvorené pre všetkých kresťanov žijúcich bežným životom uprostred sveta.

Povolaný Bohom, aby sa podelil o svoju charizmu s mnohými, založil v roku 1932 spolu s Máriou Pilou vo Venasque vo Francúzsku Inštitút Notre Dame de Vie, pričom slúžil na najvyšších miestach svojho rádu a veľa cestoval.

Celý život pátra Marie-Eugena bol poznačený silným vplyvom Ducha Svätého a Panny Márie. Zomrel na Veľkonočný pondelok 27. marca 1967, práve v deň, keď tak rád slávil veľkonočnú radosť Márie, Matky života. Počas najbližších nedieľ nám bude práve otec Mária Eugene sprievodcom na ceste modlitby.

„Pred chvíľou mi jeden veľký teológ povedal  napísala svätá Terézia, že duše, ktoré sa nemodlia, sú ako ochrnuté alebo scvrknuté telo, ktoré síce má nohy a ruky, ale nemôže nimi hýbať. A je to skutočne pravda, pretože existujú duše [...], ktoré si tak zvykli žiť medzi vonkajšími vecami, že neexistuje žiadny spôsob, ako ich odtiaľ dostať, a zdá sa, že je nemožné aby sa vrátili k sebe samým.“

Nech nám orodovanie blahoslaveného otca Máriu Eugéna vyprosí chápavé a učenlivé srdce na tejto ceste,  na ktorú sa teraz spoločne s jeho pomocou vydávame.

Bože, náš Otec,

ďakujeme ti, že si dal Cirkvi blahoslaveného otca Máriu Eugena od Dieťaťa Ježiša.

Kráčal zjednotený s Kristom, poslušný Duchu Svätému, ktorého nazýval svojím "priateľom", a naplno prežíval milosť Karmelu v kontemplácii, misijnom nasadení a dôvere v Máriu, Matku života.

Daj nám, aby sme po jej vzore objavili hĺbku tvojej lásky a vytrvali v modlitbe, aby sme sa stali svedkami tvojho milosrdenstva.

Na jeho príhovor nám udeľ milosť, o ktorú ťa prosíme (...).

Daj, aby sa jeho učenie dostalo ku všetkým, ktorí ho potrebujú na svojej ceste viery.

A ak je to tvoja vôľa, daj, aby bol jedného dňa kanonizovaný pre slávu tvojho mena a dobro tvojho ľudu.

Skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Amen - POKRAČOVANIE BUDÚCI TÝŽDEŇ

[1] A.M.Sicari, Terézia Avilská a jej doba, p. 17

 S láskou Vás žehná Váš,

o. Ľubomír

PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.

 

Previous
Previous

KULTÚRA LŽI V PRIAMOM PRENOSE- ALEBO AKO KLAMÚ A MANIPULUJÚ MÉDIÁ

Next
Next

Existuje iba jedno šťastie - obrátenie žiaka Franza Liszta