Je sväté prijímanie pre každého ?

Priatelia, svet obletela rýchlosťou svetla správa o rozhodnutí amerického biskupa Cordileoneho o tom, že zakazuje vo svojej diecéze podať sväté prijímanie predsedkyni senátu, Nancy Pelosi. Tá je známa svojimi brutálnymi názormi, v ktorých zastáva právo ženy na potrat. Arcibiskup tak konal v súlade s kódexom kánonického práva, ktorý zakazuje podávanie svätého prijímania tým, ktorý zastávajú verejne pozície, ktoré sú v rozpore s katolíckou vierou, zvlášť v otázke morálnej náuky.

Prečo tak arcibiskup konal ? Pretože ako pastier má na starosti jemu zverené stádo- a zmienená Pelosiová má pobyt na území jeho diecézy. Okrem toho ju niekoľkokrát žiadal o osobné stretnutie čomu sa vyhýbala. Je niekoľko aspektov ktoré je v tomto prípade ešte potrebné brať do úvahy. Arcibiskup týmto rozhodnutím zabránil ďalšiemu verejnému pohoršeniu, ktorým je pristúpenie človeka, ktorý je proti životu k svätému prijímaniu.

Okrem toho chránil samotnú sviatosť eucharistie, aby ju prijal niekto, kto je v objektívnom stave smrteľného hriechu. Nuž a napokon ochránil týmto rozhodnutím aj samotnú Pelosiovú, pretože pri spôsobe, ktorým verejne odmieta náuku Cirkvi o živote a hrdo sa hlási k pravému opaku, k hriechu, každé prijímanie v jej prípade znamená svätokrádež.

 Upozorňuje na to už svätý Pavol v liste Korinťanom: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. „ (1 Kor, 11,27-29)

 V tomto kontexte bolo zaujímavé vidieť množstvo komentárov, ktoré boli veľmi útočné na adresu arcibiskupa. Vyplývalo z nich, že mnoho dnešných veriacich si neuvedomuje, že nemôže za hocijakých podmienok pristupovať k svätému prijímaniu. Človek, ktorý vedome, a dobrovoľne sa rozhodol porušiť Božie prikázania, ako 10 Božích prikázaní, či hlavné cirkevné prikázania pácha ťažký hriech a preto bez prijatia rozhrešenia vo svätej spovedi nemôže pristúpiť za žiadnych okolností k svätému prijímaniu. Ťažkým hriechom je zároveň aj odmietanie náuky Cirkvi v otázke viery a mravov, keď ju Cirkev jasne zadefinovala. Medzi tieto otázky platí aj náuka o živote. Teda každý, kto súhlasí s potratom, alebo Eutanáziou, je v protiklade s náukou Cirkvi a nemôže prijímať Eucharistiu, pretože nezdieľa vieru Cirkvi v podstatnej časti jej náuky.

Obhajovanie podávania prijímania ľuďom, ktorý konajú v rozpore s vierou a mravmi je niečo podobné, ako to opísal v jednom príbehu jeden americký biskup, ktorý podporil rozhodnutie arcibiskupa Cordileoneho. Predstavte si muža, ktorý pravidelne chodí podvádzať svoju manželku s rôznymi ženami, pričom si je jeho žena toho vedomá. Následne príde domov, žena mu pripraví večeru a spolu stolujú, akoby sa nič nestalo a to že on ju podvádza je normálne. Ten, kto zastáva práva Pelosiovej na prijatie Eucharistie, zároveň vyhlasuje, že ten muž, ktorý pravidelne podvádza svoju ženu koná v poriadku a je povinnosťou tejto ženy tváriť sa, že o nič nejde.

To, že sme sa dostali do tejto fázy, je výsledkom niekoľko desiatok rokov zanedbanej katechézy veriacich a doslova prázdneho tárania na kázňach, kde miesto náuky Cirkvi sa častokrát podávajú rôzne sympatické „prúpovídky“. Náuka Cirkvi nikdy nestráca na príťažlivosti, pretože je to náuka Ježiša Krista. A Boh neprestane nikdy byť atraktívny. To čo prestáva priťahovať sú naše módne výstrelky, ktoré už dávno hraničia s akýmkoľvek dobrým vkusom...  

 Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!