KRÁĽOVSTVO MÁRIE

Po správe o zasvätení Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré pápež vykoná 25. marca v Bazilike svätého Petra spolu s biskupmi z celého sveta, sa zdá, že je vhodný čas zamyslieť sa nad mariánskym aspektom, ktorý je veľmi zaujímavý a nesmierne fascinujúci.

Ľudovít Mária Grignion z Montfortu (1673-1713) vo svojom Traktáte o pravej úcte k Panne Márii v č. 257-265 predstavuje vnútorné praktiky, ktoré majú dodržiavať "tí, ktorých Duch Svätý povoláva k vysokej dokonalosti"[1]. 1] Tie spočívajú v tom, že všetky skutky sa uskutočňujú prostredníctvom Márie, s Máriou, v Márii a pre Máriu. Prostredníctvom týchto praktík sa dosahuje veľmi vysoký stupeň dôvernosti s Božou Matkou, vďaka čomu je možné rýchlejšie a úplnejšie sa priblížiť k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.

Tento príspevok sa bude zaoberať najmä vnútornou praxou "života v Márii" (č. 261-264), v ktorej sa zrejme kondenzujú aj ostatné. Hustota implikácií, ktoré sa s ním spájajú, a nespočetné množstvo podnetov, do ktorých sa človek premieta, ho v skutočnosti robia mimoriadne dôležitým. Z tohto dôvodu nie je zďaleka absurdné predpokladať, že mnohé aspekty plíniovskej (podľa filozofa a bojovníka za tradíciu, Dr. Plínia Correa de Oliveira) spirituality majú svoj teologický rámec a konečný základ v starostlivom uvažovaní o tom, čo znamená a čo zahŕňa "život v Márii" v každodennom živote[2].

Skôr než si prečítame, čo bretonský svätec píše, je vhodné pripomenúť, že Dr. Plinio Corrêa de Oliveira venoval v roku 1951 komentáru k Montfortskému traktátu niekoľko konferencií, na ktorých toto dielo analyzoval kapitolu po kapitole[3].

Význam tohto textu v živote brazílskeho mysliteľa je neporovnateľný, a to až do takej miery, že sa cítil povinný vo svojom testamente poďakovať "Panne Márii [...] za milosť, že som prečítal a rozšíril Traktát o pravej úcte k Márii [...] a zasvätil som sa jej ako večný otrok"[4].

Dôvod, prečo text svätej Ľudovíta Márie nemožno považovať za dielo ako ostatné, uvádza sám brazílsky mysliteľ: "Pojednanie o pravej zbožnosti" nie je [...] obyčajnou zbožnou knihou, ktorá predkladá zbožnosť k nejakému svätcovi, určite dobrú, ale ktorú človek môže ľahostajne mať alebo nemať. Úcta k Panne Márii je základným predpokladom našej práce, "conditio sine qua non" . A dosiahneme to na najvyššej úrovni len s formou a základmi, ktoré vytvoril svätý Ľudovít Grignion de Montfort"[5].

 Život v Márii

Teraz vstúpime do jadra témy a spolu s autorom diela si prejdeme najdôležitejšie pasáže, v ktorých vysvetľuje, v čom spočíva tento špecifický spôsob života v Márii Najsvätejšej.

"Musíme konať svoje skutky v Márii," píše svätá Ľudovíta Mária, "aby sme plne pochopili túto prax, musíme najprv vedieť, že naša Panna je skutočným rajom na zemi nového Adama a že starý raj bol len jeho predobrazom."

Presvätá Bohorodička je teda stvorenie, ktoré Boh určil za príbytok nového Adama, Ježiša Krista. Je predstavená ako "pravý raj na zemi", pretože obsahuje podstatu všetkej rozkoše, teda nášho Pána.

"V tomto pozemskom raji," pokračuje svätý Ľudovít "sú teda bohatstvá, krásy, vzácnosti a nevýslovné sladkosti, ktoré tam zanechal Ježiš Kristus, nový Adam; v tomto raji sa deväť mesiacov tešil, konal svoje zázraky a zjavoval svoje bohatstvo s Božou nádherou"[6].

Bohatstvo, podobne ako vzácnosť, krása a sladkosť, sa v prírode nachádzajú v mnohých aspektoch stvorenia. Keď sa však naň spomína, človek má často tendenciu myslieť na drahý predmet, ale stále na niečo materiálne. Nič nemôže byť nesprávnejšie. Je snáď niečo bohatšie, krajšie a sladšie ako svätá Cirkev, pýta sa Plinio Corrêa de Oliveira, alebo ako samotné sviatosti, teda kanály, ktorými milosť umožňuje človeku účasť na božskej prirodzenosti, medzi ktorými vyniká spoveď a Eucharistia[7].

Svätá Ľudovít potom akoby vyzýval čitateľa k tomu, čo svätý Ignác z Loyoly (1491-1556) vo svojich duchovných cvičeniach definuje ako "kompozíciu miesta". "Kompozícia", čítame v Cvičeniach, "bude spočívať v tom, že zrakom predstavivosti uvidíme telesné miesto, kde sa deje to, o čom uvažujeme"[8].

"Toto najsvätejšie miesto," píše svätý Ľudovít, "sa skladá iba z panenskej a nepoškvrnenej zeme, z ktorej bol utvorený nový Adam a v ktorej bol živený bez akejkoľvek poškvrny alebo hriechu zásahom Ducha Svätého, ktorý v nej prebýval. [...]

Na tomto božskom mieste sú stromy zasadené Božou rukou a zavlažované jeho božskou milosťou, ktoré prinášali a prinášajú ovocie príjemné pre Božiu chuť. Sú to záhony ozdobené krásnymi a rozmanitými púčikmi cnosti, vôňami, ktoré sa šíria a tešia samotných anjelov. Sú tam cesty sfarbené zelenou nádejou, veže nedobytné svojou pevnosťou a najkrajšie domy dôvery. Jedine Duch Svätý nám dáva poznať pravdu, ktorá sa skrýva pod týmito obrazmi hmotných vecí. Na tomto mieste je vzduch dokonalej čistoty; je tam krásny žiarivý deň bez noci svätého človečenstva; je tam krásne slnko bez tieňa božstva, neuhasiteľná pec spaľujúcej lásky [...]; je tam rieka pokory, ktorá vyteká zo zeme a ktorá, rozdelená na štyri ramená - reprezentované štyrmi kardinálnymi cnosťami - zavlažuje toto čarovné miesto"[9].

Na tomto mieste sa v najvyššej miere prejavuje výzva Panny Márie žiť z nej a v nej, to znamená usilovať sa v najvyššej miere o cnosti a krásu vo vnútornom i vonkajšom správaní, a preto znovu vytvoriť kresťanskú kultúru a civilizáciu, v ktorej je každý aspekt skutočnosti preniknutý duchom Panny Márie a v ktorej každý predmet symbolizuje Boha.

Podľa brazílskeho mysliteľa "slovo symbol dosahuje svoj najušľachtilejší význam vtedy, keď skutočnosť nižšej povahy dáva poznať - prostredníctvom analógie, podobnosti - entitu vyššej povahy"[10]. Preto svätá Ľudovíta Mária tvrdí, že len prostredníctvom Ducha Svätého môžeme získať prístup k skrytému významu každého aspektu skutočnosti. Nesmieme preto podceňovať význam hmotnej skutočnosti, ktorá sa dostáva do zorného poľa človeka, pretože predstavuje ideálny a nevyhnutný odrazový mostík, aby sme mohli vystúpiť k Bohu, aby sme v človeku prebudili túžbu po stále vyšších skutočnostiach.

Milosť žiť v Márii je teda najvhodnejším prostriedkom a najvyšším privilégiom, ktoré sa človeku dostáva, aby sa mohol usilovať o "veľkosť"[11]. Autentická veľkosť spočíva v tom, že milujeme Boha nadovšetko, slúžime Panne Márii a žijeme v nej; osobitným spôsobom milujeme vlastnosti, ktorými ona žiari v diele stvorenia: "jej živú vieru [...], jej hlbokú pokoru [...], jej božskú čistotu [...]"[12]. 

Život v Jeho kráľovstve

Mať túžbu po veľkosti tiež znamená odrážať túžby a cnosti v spoločnosti, v ktorej žijeme; túžiť budovať spoločenský poriadok, v ktorom je Božia prítomnosť viditeľná v každom aspekte reality: v inštitúciách, ktoré riadia spoločnosť, v zákonoch, v umení, v životnom prostredí[13], v oblečení, ktoré človek nosí.

 Životom v Márii budujeme vo svojich srdciach, budovaním Máriinho kráľovstva. Svätý Ľudovít v Traktáte vysvetľuje podstatu tohto mariánskeho kráľovstva.

 "Mária je Kráľovnou neba a zeme z milosti," píše bretónsky svätec, "rovnako ako je Ježiš Kráľom z prirodzenosti a víťazstva. Tak ako kráľovstvo Ježiša Krista spočíva predovšetkým v srdci alebo v duchu človeka - podľa slov: "Božie kráľovstvo je vo vás" (Lk 17, 21) , takže kráľovstvo Panny Márie je predovšetkým vo vnútornom svete človeka, teda v duši. A práve v dušiach, a nie vo všetkých viditeľných stvoreniach, nachádza väčšie oslávenie so svojím Synom: preto ju môžeme nazývať, ako to robia svätí, Kráľovnou všetkých sŕdc"[14].

Tí, ktorí sa rozhodnú zasvätiť sa Najsvätejšej Panne, majú privilégium žiť v nej a slúžiť jej, a tak prosiť jej dušu a jej Ducha o privilégium spoločenstva.

"Duch blahoslavenej Panny sa vám odovzdá, aby ste oslávili Pána. Jej duch zaujme miesto tvojho, aby sa radovala z Boha, svojej spásy [...]. "Ach! Kedy príde ten požehnaný čas, keď bude božská Mária zvolená za Pani a Kráľovnú sŕdc, aby ich mohla úplne podriadiť vláde veľkého a svätého Ježiša? Kedy budú duše dýchať Máriu tak, ako telá dýchajú vzduch?" Keď príde ten čas, na tých skromných miestach, kde Duch Svätý [...] príde s hojnosťou a dá im rozhojniť dary, najmä dar múdrosti, aby sa diali zázraky milosti" [15].

 Zasvätením sa Márii a konaním skutkov v nej zasvätená osoba začína žiť v Máriinom kráľovstve zvnútra. V tomto nebeskom sídle, ozdobenom milosrdenstvom, jemnosťou, krásou, hrdinstvom a veľkosťou, myslí, koná a bojuje za obnovu kresťanskej kultúry a civilizácie.

 Je to kontemplatívny človek pozemského života a jeho úsilie musí smerovať k sakralizácii každého aspektu svetského poriadku. Ponorený do Márie sa zasvätená osoba musí nechať ňou inšpirovať k obdivuhodnému, vznešenému, pretože "keď je duša veľmi naklonená vznešenému", poznamenáva Plinio Corrêa de Oliveira, "chuť na duchovné veci sa v nej nakoniec lepšie definuje"[16].

Kontemplácia toho čo je možné je pravdepodobne jedným z najjemnejších a najvzrušujúcejších plodov života v Márii. Plinio Corrêa de Oliveira pripomína, že v prírode "existuje rebrík, na ktorého prvom stupni je reálny svet, na druhom archetyp reálneho a na treťom, najvyššom, je svet možného"[17].

Možné má určitú podstatu, ktorá neexistuje, ale môže existovať. Táto potencialita existencie má však určitú metafyzickú "konzistenciu", keďže predstavuje "akt božského intelektu"[18], na ktorom sa zúčastňujú stvorené inteligencie a na základe tejto účasti je im daná schopnosť poznať možné v Bohu.

Kontemplácia možného nás nerozptyľuje, ale posilňuje; neabstrahuje nás od reality, ale podnecuje nás k boju. Život v Márii, život v jej kráľovstve, možno prirovnať k vrcholnému okamihu, keď jar dosiahne maximálnu trakciu pred rozvinutím svojej sily. Práve v tejto zóne reality musí človek mentálne prebývať, aby sa priblížil k Bohu," tvrdí Plinio Corrêa de Oliveira, "a musí sa považovať za vyhnanca zakaždým, keď musí zostúpiť do konkrétneho, pretože konkrétno nie je vrcholom reality."

 V priebehu svojich dejín a v medziach, ktoré mu určila padlá ľudská prirodzenosť, kresťanstvo posvätnosťou inštitúcií, ktoré si dalo, a kultúrou a umením, ktorými sa obdarilo, ukázalo, že život vo svete možného, život z viery a živenie sa milosťou prináša mimoriadne bohatstvo a poklady.

Spomeňte si na Versailleský palác, zámok Neushwanstein, Escorial, obrazy Giotta a Caravaggia, Danteho a svätého Tomáša, Lepanto, Karola Veľkého, španielsku ríšu zlatého veku, viedenský valčík Johanna Straussa a intermezzo z Mascagniho Cavalleria Rusticana... No ak si toto všetko uvedomíte, možno budete mať len slabú predstavu o tom, aký význam má pre dušu život v Márii a aké ovocie svätosti a veľkosti môže priniesť odpoveď na Božiu milosť.

Nech je zasvätenie Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie predohrou k duchovnému znovuzrodeniu a urýchli príchod jej kráľovstva.

[1] Vydanie, ktoré používame v tomto príspevku, je doplnené rozsiahlym predslovom otca Luku Cimirotiča s.m.m., v ktorom je vysvetlený teologický význam mariánskeho zasvätenia. L. M. Grignion de Montfort, Trattato della vera devozione alla Santissima Vergine Maria, preklad: SalusInfirmorum & Editrice Ancilla, Conegliano 2008, s. 292 [č. 257].

[2] Keď sa hovorí o Plíniovej spiritualite, naráža sa tým na zvláštnu deklináciu teologických, filozofických a duchovných prvkov - ktoré sú súčasťou Magistéria Cirkvi - vlastných Dr. Plíniovi, z ktorých odvodzuje osobitný spôsob chápania a videnia skutočnosti. Veľmi účinnú syntézu ponúka P. Corrêa de Oliveira, A innocência primeva e a contemplação sacral do universo no pensamento de Plinio Corrêa de Oliveira, Ipco, São Paulo 2008 (preklad: Innocenza primordiale e contemplazione sacral do universo, Cantagalli, Siena 2013).

[3] Tieto prednášky boli prepísané niektorými prítomnými poslucháčmi; neskôr boli prepracované a upravené do spisovného jazyka a sú voľne dostupné na webovej stránke venovanej brazílskemu mysliteľovi. Porovnaj P. Corrêa de Oliveira, Comentários ao "Tratado da verdadeira devoção a Nossa Senhora" [in URL: https://www.pliniocorreadeoliveira.info/DIS_1951_tratado_da_verdadeira_devocao_Nossa_Senhora_comentarios_indice.htm#.Yjhp202ZOxG].

[4] Id., Nossa Senhora foi sempre a Luz da minha vida. O testamento do cruzado do século XX, in Catolicismo, anno XVLI, n. 550, San Paolo 1996, pp. 34-35.

[5] Id., Introdução, in Comentários ao “Tratado da verdadeira devoção a Nossa Senhora”, cit.

[6] L.M. Grignion de Montfort, Trattato della vera devozione alla Santissima Vergine Maria, cit., p. 295 [n. 261].

[7] Cfr. P. Corrêa de Oliveira, Fazer todas as ações em Maria: comentários ao tópico 261 do “Tratado da Verdadeira Devoção à Ssma. Virgem”, in Santo do Dia, 5 giugno 1972.

[8] Ignazio di Loyola, Esercizi spirituali, n. 47.

[9] L.M. Grignion de Montfort, Trattato della vera devozione alla Santissima Vergine Maria, cit., pp. 295-296 [n. 261].

[10] P. Corrêa de Oliveira, in Innocenza primordiale e contemplazione sacrale dell’universo, cit., p. 109.

[11] Id., Viver em Maria: comentários aos tópicos 262 e 263 do “Tratado da Verdadeira Devoção à Ssma. Virgem”, in Santo do Dia, 16 giugno 1972.

[12] L.M. Grignion de Montfort, Trattato della vera devozione alla Santissima Vergine Maria, cit., pp. 294-295 [n. 260].

[13] "Čo v tejto súvislosti znamená 'životné prostredie'? Je to výraz duše, ktorý sa človeku prostredníctvom hry tvarov a farieb podarilo preniesť na hmotné objekty. [...] Keď sa stretávame s "prostredím", práve preto, že vyjadruje stav duše, nemôže byť morálne indiferentné: buď bude dobré a bude priaznivo pôsobiť na duše v uvažovaní a osvojovaní si Boha, alebo bude zlé a bude pôsobiť v opačnom zmysle" (P. Corrêa de Oliveira, Poznámky ku koncepcii kresťanstva. carattere spirituale e sacrale della società temporale e sua "ministerialità" (P. Corrêa de Oliveira, Poznámky ku koncepcii kresťanstva. Duchovný a sakrálny charakter dočasnej spoločnosti preklad, in Id., Rivoluzione e Contro-Rivoluzione, Sugarco, Miláno 2009, VIII, s. 233-234).[14] L.M. Grignion de Montfort, Trattato della vera devozione alla Santissima Vergine Maria, cit., p. 120 [n. 38].

[15] Ivi, p. 266 [217].

[16] P. Corrêa de Oliveira, in Innocenza primordiale e contemplazione sacrale dell’universo, cit., p. 173.

[17] Ivi, p. 186.

[18] Tommaso d’Aquino, Somma Teologica, I, q. 15.

[19] P. Corrêa de Oliveira, in Innocenza primordiale e contemplazione sacrale dell’universo, cit., pp. 193-194.

 Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!