MEMENTO MORI: CESTA K VEČNÉMU ŽIVOTU

Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu, už v stredu priamo emailom. Tu sú poznámky uverejnené neskôr. 

Keďže už niekoľko rokov posielam tieto zamyslenia takmer každú nedeľu podľa Tradičného liturgického kalendára, rozhodol som sa pre zmenu. Mnohí z vás, čitatelia, navštevujete obnovenú liturgiu. Preto sa budem snažiť ponúknuť nedeľné zamyslenie nad liturgiou po liturgickej reforme II. vatikánskeho koncilu. Samozrejme, zachovám prvky, ktoré sú vlastné celej liturgickej tradícii katolíckej Cirkvi, a preto bude predkoncilová liturgia nenahraditeľným sprievodcom. Aby vám tieto zamyslenia mohli poslúžiť pri príprave na nedeľu, budem ich posielať už v stredu. Následne v sobotu budem zasielať výber článkov z týždňa.

V prvom čítaní tejto 5. nedele v cezročnom období nám liturgia predkladá víziu Pána sediaceho na tróne, obklopeného chórmi anjelov spievajúcich: „Svatý, svatý, svatý.“ V tom momente si prorok Izaiáš uvedomuje svoju nečistotu a potrebu očistenia. Následne k nemu priletí jeden serafín, ktorý očisťuje jeho pery žeravým uhlíkom. Tento výjav zo života proroka Izaiáša liturgia prevzala za svoj. Kňaz, skôr než prečíta evanjelium a prednesie Božie slovo v kázni, sa modlí presne tieto slová:

„Očisť moje srdce a moje pery, Všemohúci Bože, ktorý si pery proroka Izaiáša očistil žeravým uhlíkom. Tak ma vďaka svojej milostivej dobrotivosti dôstojne očisť, aby som mohol hlásať tvoje sväté Evanjelium. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“

Táto modlitba naznačuje, že to, čo zaznie z kazateľnice, nemôže byť nič nečisté. Kňaz môže hlásať len Božie slovo, a to má robiť vhod i nevhod.

Jednou z tém, ktorá postupne vypadla z dnešného ohlasovania Božieho slova, je náuka o posledných veciach – o súde, nebi, očistci a pekle. Stalo sa to vplyvom straty viery, ako aj snahy nikoho neuraziť. Dôsledkom toho je, že dnešný človek si zatvára oči pred smrťou. Už dnes nikto "nezomiera" – všetci "odchádzame do milujúceho Otcovho náručia". Teda podľa viery mnohých našich súčasníkov sú všetci automaticky spasení, bez ohľadu na ich skutky.

Z tohto titulu je už jedno, aké zastávam názory a aké sú moje skutky. Nemajú dosah na to, čo bude po smrti, veď všetci ideme automaticky do Otcovho domu. O tom, že už aj modlitby za zosnulých sú akýmsi prežitkom, svedčí upadajúci záujem mladších ľudí dávať odslúžiť sväté omše za duše zosnulých. Veď keď žiadne utrpenie očistca neexistuje, tak načo míňať peniaze na omšu a ešte horšie, strácať čas modlitbou za nich? Veď my cítime, ako sú nám na blízku, máme s nimi priamu komunikáciu.

„Každý človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu vo svojej nesmrteľnej duši na osobitnom súde, ktorý stavia život človeka do vzťahu s Kristom: alebo prejde očisťovaním, alebo hneď vojde do nebeskej blaženosti, alebo sa hneď naveky zatratí.“ (KKC 1022)

Aby sme však obstáli v momente nášho osobného súdu, mali by sme sa riadiť a často pamätať na slová Svätého písma: „Pamätaj na svoj posledný deň a nikdy nezhrešíš.“ (Sir 7, 36). Práve tieto slová knihy Sirachovec stáli pred očami mnohých duchovných autorov, počnúc od Otcov púšte, ako kľúč ich duchovného života.

Pamäť na smrť je dar od Boha, veľký dar milosti. Sv. Ján Klimak hovorí: "Tak ako je chlieb nevyhnutný pre telesný život, tak je pamäť na smrť nevyhnutná pre život duchovný." Pamäť na smrť nás povzbudzuje k duchovným zápasom a každodennému úsiliu o svätosť. Pomáha nám pokojne znášať problémy a ťažkosti. Upevňuje nás v modlitbe.

Táto spomienka nedovolí duchu poľaviť, telu byť lenivé a mysli upadnúť do ospalosti. No zároveň sa musí udržať v zdravom duchovnom rámci – nemá viesť k zúfalstvu, ale k duchovnému rastu. Sv. Ján Klimak vysvetľuje, že správne rozjímanie o smrti sa prejavuje nestrannosťou voči stvoreným veciam, opustením vlastnej vôle a úplným prijatím Božej vôle.

Položme si preto na záver otázku: Žijem tak, že by som bol pripravený stať pred Bohom už dnes?

Najsvätejšia Panna Mária, Matka Milosrdenstva, ty si útočiskom hriešnikov a hviezdou na ceste k večnosti. Vypros mi milosť, aby som nikdy nezabudol na posledné veci a vždy žil v bázni pred spravodlivým Božím súdom. Oroduj za mňa, aby som sa vyhýbal hriechu, konal pokánie za svoje viny a s dôverou v Božie milosrdenstvo kráčal cestou svätosti. Nech ma tvoja láska a materinská ochrana dovedú k šťastiu večného života v nebi.

Amen.

PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.

 

Previous
Previous

Nejasná minulosť, nepredvídateľná budúcnosť

Next
Next

Dialóg s kardinálom Kasperom: O Ríme, Newmanovi a súčasnej kríze