“Môže kresťan súdiť ?”
Poznámky otca Ľubomíra k nedeľnému evanjeliu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich už v sobotu večer. Tu sú poznámky uverejnené niekoľko dní neskôr.
Pripravené podľa Rímskeho misála z roku 1954, z pred liturgickej reformy po II. Vatikánskom koncile.
Milí priatelia. Zdieľam s Vami niekoľko poznámok k Vašej osobnej modlitbe a rozjímaniu nad čítaniami tejto nedele. V týchto rozjímaniach sa budem vždy odvíjať od Tradičného misála, čo aj tým, ktorý chodia na obnovenú liturgiu pomôže pochopiť viac do hĺbky túto 1500 ročnú, hlbokú duchovnú tradíciu, poklad katolíckej Cirkvi. S pomocou Božou budem posielať tieto poznámky každú sobotu večer, výhradne prostredníctvom Noviniek- emailom. Následne budú dodatočne aj uverejnené.
Naša dnešná doba sa často sústreďuje viac na emócie, ako na fakty. O tom hovoria aj jednotlivé prieskumy o médiách, či diskusie na internete. Keď si prečítame jednotlivé diskusie pod príspevkami, len málokto rieši argumenty, čo ani nie je častokrát jednoduchá úloha, ale diskutujúci reagujú zväčša na základe emócií a sympatií na dané témy.
Tak sa stalo dnes častým argumentom povedať aj medzi kresťanmi, keď vyslovia nejaký jasný, vyhranený názor, že my nemáme nikoho súdiť. Takáto reakcia zvyčajne odpíše väčšinu diskutujúcich od ďalšej diskusie. Zväčša akceptujú, že veď naozaj, „kto som ja aby som súdil“ ?
Kristus v dnešnom evanjeliu však poukazuje na skutočnosť, že príde čas, keď bude oddelení kúkoľ od pšenice. Apoštol Pavol nás pozval v lekcii aby sme boli svätí a milovaní, máme si obliecť city milosrdenstva, dobrotivosti, pokory, miernosti a trpezlivosti. Ako tak však môžeme konať, keď si nevytvoríme na základe konkrétnych súdov úsudok, čo to v skutočnosti znamená byť pokorný, milosrdný, či trpezlivý ?
Pravdou našej viery je, že na základe našich skutkov, môžeme dosiahnuť s pomocou Božej milosti večnú spásu, avšak ak nebudeme s Božou milosťou spolupracovať, čaká nás večné zatratenie, teda to, čo zjednodušene nazývame peklo.
Svätý Alfonz komentuje dnešné evanjelium nasledovne:
Hľa, konečným osudom hriešnikov, ktorí zneužívajú Božie milosrdenstvo, je zhorieť v pekelnom ohni. Boh hrozí peklom nie preto, aby nás tam poslal, ale aby nás z tohto miesta múk vyslobodil.
Katechizmus katolíckej Cirkvi nás poúča:
Nemôžeme byť zjednotení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať ho. Nemôžeme však milovať Boha, ak ťažko hrešíme proti nemu, proti svojmu blížnemu alebo proti sebe samým: „Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život“ (1Jn 3,14-15) ... Zomrieť v smrteľnom hriechu, ak sme ho neoľutovali a ak sme nedosiahli Božiu milosrdnú lásku, znamená zostať navždy odlúčenými od Boha vinou našej slobodnej voľby. A tento stav definitívneho vylúčenia seba zo spoločenstva s Bohom a s blaženými sa označuje slovom „peklo“.
Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.
Hriešnik uráža Boha a robí dve zlá: opúšťa Boha, zvrchované dobro, ktoré ho môže urobiť šťastným, a obracia sa k stvoreniam, ktoré nie sú schopné dať duši skutočné šťastie. Na túto ujmu, ktorej sa ľudia voči nemu dopúšťajú, sa Pán sťažuje prostredníctvom svojho proroka Jeremiáša: "Môj ľud totiž spáchal dve zlá. Opustili mňa, prameň živých vôd, a vykopali si rozbité cisterny, ktoré nezadržia vodu." (Jer. 2,13).
Prosme Boha o milosť, aby sme boli neustále obrátení k nemu slovami žalmistu „V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása“. (Ž27) Ak sa k nemu budeme usilovne obracať, dodržiavaním nášho pravidelného života modlitby určite nám bude pomáhať, aby sme vytrvali.
KONKRÉTNY ZÁVER:
1. Dodržiavam svoj denný plán modlitby a venujem Bohu denne aspoň 30 minút, uvedomujúc si slová svätého Alfonza, že kto sa modlí sa spasí a kto sa nemodlí sa zatratí ?
2. Uvedomujem si, že večné zatratenie je reálna možnosť aj pre mňa, ak nebudeme každý deň nášho života prosiť Boha o milosť Spásy ?
3. Keď spácham ťažký hriech, utekám hneď aby som sa z neho vyspovedal, aby som znova nadobudol stav Božej milosti, alebo je mi to jedno ?
4. Uvedomujem si, že každým hriechom robím veľké zlo, keď odmietam skutočné dobro, ktoré mi Boh ponúka, skrze život v skutočnom priateľstve a šťastí s ním ? Porozjímajme dnes večer 15 minút nad touto skutočnosťou.
