Svätý panovník: 100 rokov smrti blahoslaveného Karola
Priatelia, dnes máme 100 rokov od smrti nášho posledného kráľa, Karola I. Habsburského, ktorého blahorečil pápež Ján Pavol II. v roku 2003. Prinášam Vám k pripomenutiu jeho posolstva jednu homíliu, ktorú som pôvodne predniesol v angličtine pred niekoľkými rokmi.
Drahí bratia v kňazstve, naši milovaní seminaristi, ktorí sa pripravujú na diakonskú vysviacku, priatelia nášho inštitútu svätého Františka Saleského, drahí bratia a sestry!
Pri tejto mimoriadnej príležitosti by bolo dobré sláviť jednu votívnu omšu na počesť nášho posledného kráľa, blahoslaveného Karola Rakúskeho, ale liturgia nám to dnes neumožňuje. Dnes slávime vigíliu Turíc. Veriaci sa večer odobrali do kostola, aby mohli asistovať pri slávnostnom udeľovaní krstu. Počas noci bola udelená sviatosť znovuzrodenia tým katechumenom, ktorým choroba alebo neprítomnosť doma zabránili prijať ju vo veľkonočnú noc.
Sme medzi dvoma vládami, komentuje Dom Prosper Guerangér vo svojom monumentálnom diele Liturgický rok, medzi vládou Božieho Syna, nášho Emanuela, a medzi vládou Ducha Svätého. Nezabudli sme na jeho slová: "Je pre vás lepšie, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Utešiteľ k vám nepríde.
Drahí bratia a sestry, ako veľmi dnešný svet potrebuje tohto božského hosťa ? Príkladom života zjednoteného s Bohom v Duchu svätom bol práve aj blahoslavený Karol.
Komentár pápeža, svätého Jána Pavla II. v jeho homílii pri blahorečení Karola hovorí nasledovné:
"Rozhodujúca úloha kresťanov spočíva v hľadaní, rozpoznávaní a nasledovaní Božej vôle vo všetkých veciach. Kresťanský štátnik Karol Rakúsky čelil tejto výzve každý deň. Vojna sa jeho očiam javila ako "niečo desivé". Uprostred zmätku prvej svetovej vojny sa usiloval podporovať mierovú iniciatívu môjho predchodcu Benedikta XV.
Cisár Karol od začiatku chápal svoj úrad ako svätú službu svojmu ľudu. Jeho hlavnou starosťou bolo nasledovať kresťanské povolanie k svätosti aj vo svojom politickom konaní. Z tohto dôvodu sa jeho myšlienky upriamili na sociálnu pomoc. Nech je príkladom pre nás všetkých, najmä pre tých, ktorí majú dnes v Európe politickú zodpovednosť!"
Áno, blahoslavený Karol bol absolútne celým svojím životom sústredený na službu svojmu ľudu, ale to nebolo jeho epicentrum! Mohol slúžiť svojmu ľudu, pretože sa absolútne sústredil na Boha. Jeho manželke Zite imponovala Karolova horlivosť, často, neskôr denne prijímal sväté prijímanie. Hlboký duch modlitby v ňom zvyšoval hlboký zmysel pre otcovstvo, preto chcel byť k ľuďom taký láskavý, že všetci musia byť šťastní. V tomto duchu sa niesol aj aj počas svojho vyhnanstva. Mons. Ernesto Seydl, blízky priateľ blahoslaveného Karola, nám opisuje, že denne navštevoval svätú omšu, na ktorú sa dlho pripravoval v modlitbe a po nej dlho ďakoval. Bol akoby úplne ponorený do Božej prítomnosti. Na sklonku svojich dní sa pravidelne vracal do svojho domu a navštevoval Najsvätejšiu Eucharistiu vo svojej súkromnej kaplnke.
V knihe kanonizácie, v časti o čnostiach čítame , že aj počas najťažších chvíľ sa denne modlil "Te Deum", pretože nám hovoril, že máme vždy ďakovať Bohu.
Denne prijímal sväté prijímanie a na konci omše sa modlil "Veni Creator". Denne sa modlil rannú modlitbu, večernú modlitbu a ruženec. Často sa modlil litánie k Najsvätejšiemu srdcu, k Panne Márii a svätému Jozefovi; bol členom Bratstva Panny Márie a nosil škapuliar. Karol bol oddaný adorácii Najsvätejšej sviatosti a s radosťou dokázal stráviť hodiny na adorácii. Bežne sa modlil všade, kde sa nachádzal, doma, v kancelárii aj na bojisku. Povzbudzoval všetkých svojich vojakov k modlitbe a často žiadal ľudí okolo seba, aby sa k nemu pripojili v modlitbe na začiatku stretnutia alebo nejakej akcie. Okrem toho bol cisár oddaný anjelom, najmä svätému Michalovi Archanjelovi, ktorého ustanovil za patróna cisárskej armády.
Drahí bratia a sestry, koľko nadprirodzeného ducha, ktorého kontemplujeme v blahoslavenom Karolovi. Musíme ho študovať a učiť sa mu. Pomôže nám vrátiť sa k pravému katolíckemu duchu a byť základom jednej novo - katolíckej kultúry. Je to určite to, o čom Karol sníval pre Európu a čo bolo zničené slobodomurárskym úsilím.
Hlbším cieľom Cirkvi nie je vybudovať určitý model spoločnosti. Cirkev dostala mandát ohlasovať spásu, ktorá je nadprirodzenou skutočnosťou. Spravodlivá spoločnosť disponuje duše na prijatie Božieho daru, ale nemôže dať spásu.
Spoločnosť inšpirovaná evanjeliom chráni slabých pred dôsledkami hriechu. Naopak, spoločnosť odrezaná od Boha sa rýchlo mení na diktatúru a stáva sa štruktúrou hriechu.
Drahí bratia a sestry !
Vráťme sa k našim koreňom, ktoré nájdeme v hlbokom duchu modlitby a uctievania Boha.
Buďme horliví v organizovaní stretnutí, ako je toto naše dnešné stretnutie. Budú nás podnecovať k štúdiu a k nášmu hlbšiemu, duchovnejšie prežívanému životu v spoločnosti kde dnes mnohí žijú bez Boha.
Nech Panna Mária oroduje za nás, aby sme mohli žiť každý náš deň bližšie a bližšie k jej milovanému Synovi, Ježišovi Kristovi, a tak žiť skutočne šťastný život, ktorý nám svet nemôže dať, podľa vzoru blahoslaveného Karola. Amen
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!