Svet očami otca Ľubomíra (9): Prečo počet kňazov klesá ?

Milí priatelia, znova sa Vám ozývam v tejto pravidelnej rubrike, stále z večného mesta, Ríma. Keďže sa nemôžem tento rok osobne zúčastniť kňazských vysviacok, chcel som sa v tejto rubrike zamyslieť práve nad tajomstvom kňazstva. Inšpirovala ma k tomu aj nedávna relácia v RTVS, kde rôzni hostia diskutovali o téme, prečo klesá záujem o kňazstvo. Hneď na úvod priznám, že pozeranie tejto diskusie malo aspoň jeden zmysel- poukázalo práve na realitu v ktorej sa nachádzame.

Na jednej strane v relácii vystúpil kňaz, ktorého si hlboko vážim Doc. Štefan Mordel, farár v Kline, ktorý počas komunizmu veľa riskoval, aby rozširoval množstvo ilegálnych náboženských materiálov. Na druhej strane boli ostatní hostia, ktorí ponúkli obraz súčasnej situácie, ktorá je ako chaotická, tak je aj povrchná. Je faktom, že počet kňazských povolaní v celom svete klesá. Výnimku tvoria tradičné kňazské spoločenstvá. Vo Francúzsku v súčasnosti polovica vysviacok je podľa Tradičnej formy, hoci tieto spoločenstvá pôsobia len v 1% farností. O čom to vypovedá ? O tom, že je nesmierne dôležitá forma, akou kňazstvo je sprítomnené medzi veriacimi.

Je možné hľadať odpoveď na otázku nízkeho počtu v povrchných úvahách v argumentoch ako globalizácia, či nízka pôrodnosť. Avšak nikdy nebolo tak veľa ľudí na zemi, ako dnes a predsa počet kvalitných kňazských povolaní nestúpa ani tam, kde je vysoká natalita. Prečo ? Ak niekto chce povedať, že sa Cirkev po koncile posunula a teraz je už obraz kňazstva iný, zastáva pohľad, ktorý je v rozpore s víziou Benedikta XVI. o hermeneutike kontinuity. Táto hermeneutika je autoritatívnym výkladom Pápeža a interpretácie II. Vatikánskeho koncilu. V Cirkvi v súlade s jej náukou nemôže dôjsť k žiadnej podstatnej zmene a už vôbec nie k protirečeniu. Slovami Benedikta XVI., čo bolo posvätné pre predošlé generácie musí ostať posvätné aj dnes.

V relácii zaznel názor, že aj dnes je medzi klérom veľký záujem po vzdelaní. Spomínam, si, keď som nastúpil do kňazského seminára z Pražského matfyzu, bol som šokovaný, ako málo času bolo jednak dostupné a jednak aj dopriate na štúdium. V Prahe som pravidelne venoval denne štúdiu okolo 10 hodín času denne, v seminári okrem prednášok ostávali v oficiálnom programe 2 hodiny, ak som vynechal ináč povinnú vychádzku ostali mi 4 a čas po večeri dokopy 5 hodín času na reálne štúdium. Keď sa pozrieme do dejín Cirkvi, najväčšími obdobiami rozkvetu Teológie a Cirkevného štúdia bola scholastika, alebo práve kontro-reformácia v období Tridentského koncilu, kedy Cirkev prechádzala taktiež veľkou krízou. O súčasnosti sa dá povedať, že ešte po silnej a intelektuálne výkonnej generácií teológov, medzi ktorých patril aj Joseph Ratzinger, ktorý sa radil do takzvanej školy Communio (tj ročník narodenia 1927), sme svedkami dlhodobého úpadku.

Žneme ovocie revolucionárov Ducha koncilu, ktorého sa dodnes nepodarilo vyhnať, ba naopak, teológia oslobodenia je jeho dielom. Samozrejme, nikto netvrdí že dnes nie sú kvalitní teológovia, výnimky sa samozrejme nájdu, avšak sú veľmi ojedinelé. Slovami kardinála Duku, dnešný absolvent vysokej školy ovláda to, čo kedysi ovládal maturant na gymnáziu. Samozrejme, že problém vzdelanosti je veľmi komplexný. Niekto by mohol tvrdiť, že hlavné aby kňazi boli zbožní nemusia byť vzdelaní. Aký je však problém tohto tvrdenia ?

No predsa neovládanie katechizmu pre malé deti. Človek má predsa vôľu a intelekt. Aby mohla vôľa niečo milovať, musí to v prvom rade poznať. Ak teda niečo dostatočne nepoznám- Krista či Cirkev- tak to predsa nemôžem ani milovať.

Ďalší čudný názor zaznel ohľadom oblečenia kňaza, teda reverende. Odpoveď ponúka jedna z najväčších autorít Talianskej Cirkvi po koncile, kardinál Siri vo svojom liste, ktorý si môžete prečítať tu.

Preto napokon vdp. Mordel geniálne zhrnul problém úbytku kňazských povolaní. Chýba zbožnosť a oddanosť a teda nasleduje dehonestácia kňazského stavu. Našťastie, že to on v zmienenej relácií povedal, ináč by divák nadobudol dojem, že Cirkev je firma, ktorá sa následne riadi len sociologickými poznatkami. Veď to aj svojim tvrdením aj potvrdil, že ju takto vníma aj známy cirkevný analytik, keď povedal že Cirkev je spoločenstvo ľudí. Potom sa niet čo čudovať jeho názoru, že celibát by mal byť zdobrovoľnený. Keby však študoval teológiu, tak by vedel, že v prvom rade Kristovým mystickým telom. A toto je koreň celého problému. Poukázal na to aj dp. Mordel- Cirkev tu je preto, aby ohlasovala Spásu, aby sme uverili a boli spasení.

Spása, šťastie, blaženosť, vykúpenie, hriech, to sú pojmy, o ktorých dnes počujeme už veľmi ojedinele. To sú tie najväčšie a najnáročnejšie ciele pre život človeka, také, pre ktoré bude mladý človek ochotný obetovať svoj pozemský život, pretože sa to oplatí. Ak chce niekto pochopiť, prečo tradičné spoločenstvá priťahujú mladých ľudí a vysoký počet povolaní, kým inde počet povolaní klesá, mal by si prv položiť otázku, či sme sa príliš nezosvetštili.

Či ešte dnes ohlasujeme Ježiša, pri ktorého slovách horia srdcia poslucháčov a vzbudzujú po ňom hlbokú túžbu, ako v srdciach Emauzských učeníkov, alebo azda ohlasujeme samých seba a naše falošné túžby a predstavy ? Ostáva sa nám teda vrúcne modliť “ Pane zostaň s nami, lebo sa zvečerieva“. Ak však ostaneme verní, vieme, že po tme noci, ktorú teraz v Cirkvi zažívame príde znova deň. Už je len na nás, aby sme sa prebrali...

PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!