Tváre svätých: svätá Klára z Assisi

Zdroj: sugarcoedizioni.it

Pohľad svätých je iný ako akýkoľvek iný pohľad: vyjadruje život ich duše. Nie je však ľahké ho zobraziť. Pre umelca je ľahšie zobraziť fyziognómiu mužov alebo žien spustošených neresťami ako fyziognómiu svätcov, ktorí v črtách tváre vyjadrujú svoje cnosti. Jednou z predností obálky knihy Cristiny Siccardi venovanej svätej Kláre z Assisi, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Sugarco Editions s predslovom otca Serafina Tognettiho, je práve toto. Rímska výtvarníčka Barbara Ferabecoliová umne vyjadrila tvár svätej Kláry na obraze vyhotovenom pre obálku tejto nádhernej biografie, ktorej názov je „Svätá Klára bez filtrov“ a podtitul znie: „Jej slová, jej skutky, jej pohľad“. V tejto knihe, ktorú považujem za jedno z jej najlepších diel, Cristina Siccardi skôr než rozprávanie o živote svätej Kláry účinne načrtáva jej charakter, jej duchovnú fyziognómiu.

Klárine slová, preniknuté výlučne náboženským obsahom, ako poznamenáva autorka životopisu, sú základom pre pochopenie jej charakteru a preskúmanie jej ducha.

Jej skutky, pozemské aj zázračné, sú rovnako dôležité nielen pre pochopenie jej skutkov, ale aj pre pochopenie božskej lásky, ktorá je ich základom.

Jej jasný a žiarivý pohľad je nevyhnutný na zachytenie tajomstva jej ohromujúceho úspechu a duchovnej veľkosti.

Klára z Assisi sa narodila okolo roku 1193. Jej prvým životopiscom bol františkán blahoslavený Tomáš z Celana, ktorý svoje dielo začína načrtnutím smutného obrazu doby, keď Klára Sciffi, pochádzajúca zo šľachtickej rodiny v Assisi, prišla na svet: Tomáš z Celana píše: „Akoby nastával súmrak sveta, jas viery sa zdal zastretý, mravnosť kolísala, energia ľudskej činnosti zahnívala; ba k hnilobe doby sa pridala hniloba nerestí. Vtedy Boh, ktorý miluje ľudstvo, tajomným zámerom svojej dobroty vzbudil v Cirkvi nové rehoľné rády na podporu viery a ako normu pre reformu mravov.“

Na tomto temnom horizonte vychádzajú jasné hviezdy svätého Františka a svätej Kláry, dvoch mien, ktoré sú predurčené byť úzko spojené v čase i vo večnosti.

Cristina Siccardi, ktorá vo svojom životopise zachytáva ducha Tomáša z Celana a spája ho s historiografickým výskumom vedeným podľa moderných vedeckých kritérií, dobre vysvetľuje povahu veľmi silného duchovného puta, ktoré sa vytvorilo medzi týmito dvoma dušami už od prvého stretnutia osemnásťročnej Chiary Sciffi a Františka, už nie z rodu „di Bernardone“, ale „di Cristo“. Klára sa rozhodla opustiť svet a nasledovať Boha v jeho stopách, pričom sa zverila Františkovmu duchovnému vedeniu. A „ak bol svätý František,“ píše Cristina Siccardi, „obrazom Krista na zemi, dokonca až do tej miery, že na svojom tele nosil znaky stigiem, tak svätá Klára bola obrazom Najsvätejšej Panny Márie na zemi v tom zmysle, že sa vrátila k výsadám Nepoškvrnenej Panny: bola majstrovskou interpretkou mariánskej čistoty a pokory, aj ona bola služobnicou Pána“.

Po počiatočnom dočasnom ubytovaní v benediktínskom kláštore San Paolo na území Bastia Umbra František presťahoval Kláru do Sant'Angelo di Panzo a potom do San Damiano, kde bola opátkou až do svojej smrti.

Klárina povesť svätosti sa rýchlo rozšírila natoľko, že v rokoch 1216 až 1253 viedla intenzívnu korešpondenciu so štyrmi pápežmi: Inocentom III, Honóriom III a najmä s Gregorom IX a Inocentom IV. V jej živote sa striedali modlitby a extázy, pôsty a telesné pokánia. Nevyčísliteľné boli zázraky, ktoré vykonala za života. Niektoré sú zaznamenané v procese kanonizácie. Dvakrát Assisi ohrozovala armáda cisára Fridricha II., medzi ktorej vojakmi boli aj saracénski žoldnieri. V jeden piatok v septembri 1240, keď Saracéni podnikali nájazdy, sa Matka Klára, ktorá bola v tom čase chorá, dala vyniesť na mestské hradby s pixidou, v ktorej mala Najsvätejšiu sviatosť: jej životopisci uvádzajú, že nepriateľské vojsko pri tomto pohľade utieklo. Ona sama by bola chcela podstúpiť mučenícku smrť za obrátenie moslimov, napodobňujúc nášho Pána, ktorý bol za nás umučený a podstúpil smrť.

Približne dvadsaťdeväť rokov, od roku 1224, žila Klára v nepretržitej chorobe bez jedinej sťažnosti. Keď bola blízko smrti, pápež Inocent IV. ju navštívil dvakrát, v máji a auguste 1253. Klára požiadala pápeža o odpustenie všetkých svojich hriechov a pápež zašomral: „Kiež by som aj ja potreboval rovnaké odpustenie“. Na tomto rozhodujúcom stretnutí požiadala pápeža Inocenta o schválenie prísnej reguly, ktorú v tých rokoch vypracovala, a získala ho. „Privilégium chudoby“, vďaka ktorému zostala Regula svätej Kláry navždy životom a formou chudoby, udelil Inocent IV. slávnostnou bulou, ktorú Kláre odovzdal niekoľko dní pred jej smrťou.

Klára zomrela, ako hovoria svedectvá, 11. augusta 1253, keď ju Panna Mária objala v sprievode zástupu bielo odetých panien, ktoré premenili tmu tej noci na denné svetlo.

V Ríme pápež vydal bulu Gloriosus Deus, aby začal proces kanonizácie Matky Kláry, ale až jeho nástupca Alexander IV. ju vyzdvihne na oltár, a to len dva roky po jej smrti, ako sa to stalo so svätým Františkom, ktorý zomrel 3. októbra 1226 a pápež Gregor IX. ho kanonizoval 16. júla 1228, tiež vďaka naliehavej žiadosti Matky Kláry. Kanonizácia sa uskutočnila 15. augusta 1255, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, v katedrále v Anagni bulou Clara claris praeclara meritis.

Kniha Cristiny Siccardi definitívne vyvracia pseudohistorické klišé a literárne a filmové lži o svätcovi z Assisi. V knihe možno nájsť kompletný testament svätej Kláry (s. 164 - 170) a v prílohe (s. 197 - 232) veľmi užitočnú chronologickú kartu františkánskych svätcov, patriacich do pestrej rehoľnej rodiny, mužskej i ženskej, ktorá dala Cirkvi najväčší počet svätých, blahoslavených a mučeníkov.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: radioromalibera.org

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.