Týždeň očami otca Ľubomíra (3)
Milí priatelia ! Ospravedlňujem sa Vám za meškanie tohto postu, avšak môj zdravotný stav si vyžadoval niekoľko dní oddychu a taktiež som sa venoval skúškam, keďže máme práve skúškové obdobie.
Jeden z predmetov, ktoré som študoval počas minulého semestra sa venoval životu a dielu svätého Tomáša Akvinského. Zhodou okolností zrovna minulý týždeň bola v obnovenom liturgickom kalendári jeho spomienka. Tento predmet nás vyučoval jeden z popredných svetových teológov a predseda pápežskej akadémie svätého Tomáša, prof. Serges Bonino. Rozhovor s ním o súčasnej pandemickej situácií, som Vám priniesol pred Vianocami.
Štúdium svätého Tomáša znamená cestovanie časom až do 13. storočia. Teda do toho hrôzostrašného stredoveku!!! Avšak miesto ohňa a síri Vás tam čaká jeden veľmi zaujímavý svet. Budovanie krásnych chrámov, katedrál, univerzít. Skrátka rozkvet vzdelanosti a kultúry. Preto nás nemusí prekvapovať, že súčasný liberálny valec si vymyslel na neho nálepku – „temný stredovek“.
Narozdiel od nás - a to je jedna z vecí, ktorú by som chcel zdôrazniť- boli ľudia v tejto dobe schopní vecnej a argumentovanej diskusie. Miesto toho aby si nadávali a nálepkovali sa ako dezinformátori, či konšpirátori, viedli diskusiu, ktorá mala svoje presné pravidlá. Predstavujete si Tomáša ako toho, ktorí nerobí nič iné len študuje a keď niekoho označí za heretika, cirkevná vrchnosť pod ním hneď rozkúri 400 kíl dreva ? Avšak to tak vôbec nefunguje. Ak niekto napíše niečo klamlivé, mylné či falošné, Tomáš chytí pero a napíše veľmi členitú, vecnú odpoveď, kde dá konkrétne argumenty prečo sa dotyčný mýli. Záznamy o jeho pocitoch či hneve nenájdete. Jeho odpovede sú na výsosť vecné. Pravý opak súčasného mainstreamu, kde sa dozviete všetko možné, avšak nie vecné argumenty a odpovede. Zlatý stredovek !
Ďalší dôvod prečo bol stredovek zlatý, bola aj situácia kedy neexistovali „ateisti“ či takzvaní “bez vyznania”. Minulý týždeň sme sa dozvedeli výsledky sčítania obyvateľstva a máme motív na všeličo možné, avšak určite nie na radosť a optimizmus. Cirkev tu nie je preto, aby sa uspokojila s udržiavaním svojho stavu a bola zahľadená sama do seba. Scholastici hovoria, že dobro sa šíri zo svojej podstaty. Ak veríme, že sme prijali dar viery a skrze neho cestu spásy , musíme ho ohlasovať a chceme sa s touto radosťou podeliť s každým. V súčasnosti, keď sme sa uspokojili aj v katolíckej Cirkvi s tým, že “je jedno” kto čomu verí, hlavné že to niečo nazýva Bohom nás priviedla k súčasnému stavu. Prečo by mal dnes byť niekto katolíkom s náročnými požiadavkami katolíckej morálky, keď v iných kresťanských cirkvách sa môže tiež hlásiť k Bohu, avšak bez zmienených nárokov. Práve na tento problém reagoval v roku 2000 vtedajší kardinál Joseph Ratzinger, keď s Jánom Pavlom II., vydali významný dokument Dominus Jesus. V ňom potvrdzujú náuku Cirkvi, že každý môže byť spasený výlučne skrze Ježiša Krista a skrze Katolícku Cirkev, ktorá je Kristovou cirkvou.
Skôr než sa však ešte vrátim k postave Josepha Ratzingera, ešte sľúbený komentár k nového filmu Karel, venovanému Karlovi Gottovi. Možno mnohých zaskočilo, že kňaz spomína Gotta. Okrem logickej možnosti, že sa mi páči jeho hudba, ktorú počúvam často a rád, sú tu aj ďalšie dôvody. Gott reprezentuje človeka dnešného sveta, ktorý hľadá cestu za šťastím. Mnohokrát klope na nesprávne dvere. Dráma jeho utrpenia, ktorá je vo filme vykreslená je divákovi v tomto uvažovaní veľmi nápomocná. Film začína práve komunikáciou tej skutočnosti, že jeho stav je už neodvratný a jeho koniec blízko. Každý z nás by ,mal prežívať svoj život a každé jedno rozhodnutie v ňom, akoby to mal byť jeho posledný deň a ešte v tú samú chvíľu sa mal postaviť pred Boží súd.
Keď som pri Tomášovi Akvinskom spomínal mnohé hodnoty či už časov v ktorých žil, alebo jeho osobný príspevok, prichádza nám na myseľ súčasný hon liberálnych médií a ich priateľov na pápeža Benedikta XVI.. To, že Pápež Ratzinger je stále nažive, je veľkým škrtom cez rozpočet tých, ktorí radi zo svojich kresiel riadia revolúcie vo svete, medzi nimi aj tú liberálnu, ktorá dolieha aj na Katolícku Cirkev. Jeho živá prítomnosť akoby stále živila jeho náuku, ktorú nám zanechal. Jeho mlčanie síce niektorým umožňuje vykrúcať jeho dedičstvo, avšak aj napriek tomu vyrušuje tých, ktorý by radi urobili koniec celibátu, zaviedli by cirkevný rozvod (čo sa už nepriamo na niektorých miestach deje), alebo vítali homosexuálne zväzky s otvoreným náručím.
Priatelia, to je už na dnes naozaj všetko. Myslite prosím na mňa v modlitbe, aby som už bol fit, ako to je potrebné k vykonávaniu mojej služby :-) Verím, že sa Vám ozvem už najbližší štvrtok v tejto rubrike. Ak chcete odoberať každú sobotu poznámky na nedeľné rozjímanie, nezabudnite sa zapísať na odber noviniek....
PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
