V časoch kríz a zmätku
„Na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám zvestovali.“
Toto sú slová úvodného introitu, ktoré recituje kňaz pri tejto Najsvätejšej obeti, pri ktorej používame formulár tzv. Missa pro Ecclesiae defensione, teda za ochranu Cirkvi. „Prebuď sa Pane, prečo spíš? Prečo odvraciaš svoju tvár?“ Sú to city našej duše, keď sledujeme takmer všade okolo nás veľký úpadok viery a popieranie jej základných princípov. Keď sa teda teraz modlíme k Všemohúcemu Bohu, z ktorého dopustenia sme konfrontovaní s touto situáciou, ktorá je určite následkom nevernosti ľudského pokolenia Kristovej- katolíckej Cirkvi, dostávame zároveň aj recept ako sa s touto situáciou konfrontovať, v ďalšom verši tohto introitu: „Naši Otcovia nám zvestovali“.
Jeden z koreňov tejto súčasnej krízy je práve v nedostatku otcovstva. Spoločnosť, ktorá je zženštilá, v ktorej chýbajú skutoční muži a ktorá sa zaoberá viac citmi a pocitmi, je viac ako kedykoľvek manipulovateľná silami temností. Toto naplno pochopil Prof. Plinio, možno práve vďaka tomu, že bol predovšetkým skutočným duchovným otcom svojich nasledovníkov. Ak chceme, aby sme mohli byť zárodkami obnovy, musíme byť naozaj vernými nasledovateľmi odkazu našich otcov, v tomto prípade Prof. Plinia. „V časoch kríz a zmätku“, píše v roku 1996 v úvode do životopisu Prof. Plinia od Prof. De Matteiho veľký saleziánsky kardinál, Alfons Maria Stickler, „ktoré sú časté v dejinách, životopisy významných ľudí môžu poukázať správny smer oveľa viac, ako abstraktné diela z filozofie či morálky“. Uznanie si chýb aj na základe poznania života týchto velikánov so všetkou pokorou, návrat k tomu, čo nám zvestovali naši otcovia, ku koreňom, je skutočným zdrojom obnovy.
Akoby sa dalo teda z tejto perspektívy zhrnúť posolstvo prof. Plínia ?
1, Bol skutočným rytierom, pripraveným do skutočnej križiackej výpravy. Naplno si uvedomoval, že ako veriaci katolík je členom Ecclesia Militans – bojujúcej Cirkvi. To, že bol človekom láskavým a skutočným gentlemanom vychádzalo z jeho mužskosti. Nešlo o žiadne vágne sentimenty, vedel byť tvrdý a láskavý zároveň, bez toho, aby ustúpil zo svojho cieľa ako to opisuje jeho verný žiak, Prof. Roberto de Mattei v jeho životopise, Il Crociato del 20. secolo. Čo je náplňou skutočného člena bojujúcej cirkvi ? „Neustály boj proti zlu. Kresťanský život je boj, neustála bolestná vojna bez jedinej chvíle oddychu, ktorý má za cieľ večný život a ktorý končí v momente našej smrti“.[i] Cieľom kresťana katolíka, je to, čo vyjadril sv. Pavol v liste Timotejovi- „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“[ii].
2, Tento postoj rytierstva vychádzal z hlbokého duchovného života. Denne venoval prof. Plinio mnoho času práve modlitbe. Nenahraditeľnou súčasťou jeho dňa bola účasť na obeti sv. Omše. Vieme, že prof. Plinio pomáhal biskupovi Mayerovi počas II. Vatikánskeho koncilu v organizácií tzv. Coetus Patrum. Bol veľkým kritikom liturgickej reformy a až do smrti milovníkom liturgie tak, ako ju vždy Cirkev slávila.
Je však dôležité uvedomiť si na tomto mieste jednu kľúčovú vec. Najvznešenejšie, čo máme v náboženstve, nemá byť naša vlastná spása, ale Božia sláva. Náboženstvo, píše dom Pollien v skutočnosti je o tom, aby sme zachovávali čo najviac Božie práva, než aby sme sa snažili o vlastnú svätosť. Podstatou náboženstva je, aby bola Bohu vzdaná dokonalá sláva, šťastie človeka je už len následkom toho, že sa riadi výhradne Božími záujmami.
3, Napokon ovocím tohto duchovného života je hlboké ovocie, ktoré je základom akéhokoľvek rytierstva a dokonalej služby Bohu, a tým je čistota. Človek, ktorému záleží len na hľadaní Božej slávy, nepozerá na vlastné záujmy a preto je ochotný zriecť sa všetkých pozemských slastí. Platí to zvlášť o našej presexualizovanej dobe. „Ak má človek dobre usporiadanú dušu- čistú, stane sa bojovnou, ináč nedosiahne cieľ. Preto v katolíckom slova zmysle, čistota je ako palác, ktorý má dve krídla- na jednej strane je zmysel pre hierarchiu – je protirovnostkársky, na druhej strane je zmysel pre boj.“ „Čo je napokon odvaha? Odvaha je vytrvalosť princípov a zápalu za našimi ideálmi, vďaka ktorým vyhrávame nad naším strachom, sme ochotní obetovať naše zdravie a život, a sme ochotní vďaka našim ideálom sa konfrontovať s nástrahami intelektuálneho a morálneho charakteru“. [iii]
Takýto duševný postoj je presnou antitézou dnešného ducha. „V boji, človek je na strane dobra a cíti sa byť tým pádom mimoriadne viazaný k dobru absolútnemu, ktorým je Boh a náš Pán. Keď kvôli takémuto princípu riskuje vlastný život, vlastné dobré meno, majetok alebo hocičo iné, koná tak s veľkým úsilím, keď sa snaží zničiť nepriateľa a tak sa implicitne dotýka princípu, podľa ktorého je absolútnou príčinou risku, ktorý podstupuje odraz samotného Boha.... Príchuť risku a boja, nakoľko forma náboženského života s cieľom vzdať Bohu slávu je podstatou rytierstva“. [iv]
Posledným cieľom, ktorý bol hnacím motorom celého života prof. Plinia, bolo dosiahnutie kráľovstva Márie. Ona nech vyprosí svojim orodovaním dosiahnutie v plnej miere toho, čo je napísané na jeho pomníku. Vir totus catholicus et apostolicus, plene romanus. Muž, celou podstatou katolícky a apoštolský, plne rímsky. Amen.
[i] Roberto de Mattei, - Plinio Correa de Oliveira, Apostolo di Fatima, Profeta del regno di Maria, 2017
[ii] II Tim. IV, 7-8
[iii] EVP, 25. január 1981
[iv] RRR, 23. september 1974
Kto bol prof. Plinio ?
Mal aristokratický pôvod - rodina Corrêa de Oliveira patrila k vidieckej aristokracii štátu Pernambuco a Riberos dos Santos, rodina jeho matky Lucilie pochádzala od zakladateľov mesta São Paulo, takzvaných "štyristoročných paulistov" - vo veku 10 rokov nastúpil na gymnázium San Luigi, školu vedenú jezuitskými otcami a neskôr sa zapísal na právnickú fakultu univerzity vo svojom meste.
Vo veku 24 rokov bol zvolený do Ústavodarného zhromaždenia na kandidátke Katolíckej volebnej ligy, čím sa stal najmladším a najčastejšie voleným poslancom v krajine. Neskôr mu bola zverená profesúra moderných a súčasných dejín na Fakulte filozofie, vedy a literatúry Pápežskej katolíckej univerzity v Sao Paule. V roku 1928 vstúpil do mariánskych kongregácií, vtedajšieho jadra katolíckeho hnutia, ktorého sa čoskoro stal vodcom.
Od roku 1935 viedol katolícky týždenník "O Legionário", ktorý sa neskôr stal neoficiálnym orgánom arcidiecézy São Paulo a stal sa najväčším katolíckym týždenníkom v Brazílii. V roku 1940 bol vymenovaný za predsedu Katolíckej akcie v Sao Paule a o tri roky neskôr napísal brožúru Na obranu Katolíckej akcie, v ktorej odsúdil existenciu katolícko-demokratických a "neomodernistických" prúdov v tejto organizácii, ktoré v sociálno-ekonomickej oblasti podporovali triedny boj a znevažovali autoritu Cirkvi. Kniha, hoci bola schválená miestnym duchovenstvom a tiež Svätou stolicou, našla viacero odporcov, pochádzajúcich najmä z tých istých katolíckych kruhov, čo viedlo k Corrêovmu odvolaniu z vedenia O Legionário v roku 1947. Neskôr sa podieľal na zrode mesačníka "Catolicismo" a písal aj pre niektoré miestne denníky a týždenníky.
Plinio Corrêa de Oliveira prednáša na eucharistickom kongrese v São Paule v roku 1942.
V roku 1959 napísal esej o teológii dejín, ktorá ho preslávila, Revolúcia a kontrarevolúcia, v ktorej analyzoval "veľkú sekularizačnú krízu" kresťanského Západu až po súčasnosť a načrtol program "obnovy poriadku", chápaného ako "Kristov pokoj v Kristovom kráľovstve, teda kresťanskej civilizácii, prísnej a hierarchickej, v zásade posvätnej, antiegalitárnej a antiliberálnej". V roku 1960 založil Brazílsku spoločnosť na ochranu tradície, rodiny a majetku (TFP), ktorej sa naplno venoval až do svojej smrti.
Zomrel 3. októbra 1995 v Sao Paule po prijatí pápežského požehnania. Na jeho hrobke je nápis: "Plinio Corrêa de Oliveira, vir totus catholicus et apostolicus, plene romanus" ("Plinio Corrêa de Oliveira, úplne katolícky a apoštolský muž, úplne Riman").
Okrem početných kníh a spisov zachoval aj jeho Duchovný testament, v ktorom ďakuje "Panne Márii za priazeň, že som od prvých dní žil a že zomriem, ako dúfam, vo svätej Cirkvi, ktorej som sľúbil, prisahal a dúfam, že budem sľubovať až do posledného dychu, úplne celú svoju lásku".
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
