Čo nám dnes najviac chýba ? V škole modlitby IV.
Poznámky otca Ľubomíra na nedeľu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich v predstihu. Tu sú poznámky uverejnené neskôr.
Modlitba v uzobranosti
Po tom, čo sme si minulý týždeň prešli rozličné formy modlitby, ktoré sú spoločne nevyhnutné v našom duchovnom živote, dnes sa sústredíme na modlitbu uzobranosti (sústredenosti). Treba poznamenať, že nejde o pasívne uzobranie pod vplyvom milosti, ale o uzobranie uskutočňované úsilím vôle. Teda že sa rozhodnem byť uzobratý a takýmto spôsobom vylúčim všetky vonkajšie formy, ktoré ma rozptyľujú. K tomuto rozhodnutiu je potrebná zvlášť v dnešnej dobe istá ráznosť, keď je množstvo našich rovesníkov zmanipulovaná a ovládaná závislosťou na mobilných telefónoch a nedokáže prežiť ani len niekoľko hodín bez ich prítomnosti, alebo okamžite musí kontrolovať všetky prichádzajúce správy.
Uzobranosť - tento aktívny pohyb síl, ktoré sa vzďaľujú od vonkajších vecí a smerujú do stredu duše, je prvým stupňom modlitby rozjímania. Nestačí ho vytvoriť a je len prípravným gestom, ktoré vyžaduje Božia prítomnosť v duši. Zmysly sa uchyľujú do stredu duše len preto, že tam zvláštnym spôsobom prebýva Boh. Duša je chrámom Svätej Trojice.[1]
Svätá Terézia píše: „V sebe uzobraná (duša) môže rozjímať o umučení, predstavovať si Božieho Syna a obetovať ho Otcovi bez toho, aby sa unavovala hľadaním na Kalvárii, v Olivovej záhrade alebo bičovaním pri stĺpe.“ Terézia tu kladie do kontrastu uzobraný spôsob rozjímania, ako aj príliš intelektuálny spôsob rozjímania. Kým v prvom sa sústreďujeme na prítomnosť Boha v duši a jednoduchou formou modlitby obetujeme Nebeskému Otcovi jeho Syna, v druhom spôsobe, ktorý sa jej javí príliš intelektuálny doslova špekulujeme nad niektorými udalosťami spásy.
Božská blízkosť, ktorá sa realizuje počas hodín modlitby v uzobraní, musí pokračovať počas celého dňa: keď sa venujeme svojim činnostiam, musíme sa stiahnuť do seba; aj keď to trvá len chvíľu, spomienka na toto spoločenstvo s Bohom v nás je vždy veľmi užitočná.
Úsilie musí byť intenzívne. Snažiť sa o uzobranie je tvrdá askéza. Svätá Terézia hovorí o "úsilí, ktoré stojí začiatok, ako si telo nárokuje svoje práva, bez toho, aby pochopilo, že si samo spôsobuje zánik tým, že sa nevzdáva".
Práve tu pri našej snahe prichádza na rad pomoc duchovnej knihy odporučenej naším duchovným otcom. Základom je v uvedomení si Božej blízkosti- ešte ideálnejšie v kaplnke, po krátkej ústnej modlitbe si uvedomiť prítomnosť Boha v našej duši a prihovárať sa mu, vzbudzovaním si úkonov viery, nádeje a lásky. Následne prosíme Boha aby sa k nám prihováral skrze tieto chvíle modlitby a pomaličky sme si čítali text, ktorého cieľom je odmietnuť akékoľvek vonkajšie rozptýlenie.
V takomto prípade nie je vhodné aby sme sa venovali iným činnostiam-rozhovorom s blízkymi, pretože tie sú opakom uzobratosti. Musíme urobiť všetko čo je v našich silách aby sme sa sústredili výlučne len na Božiu prítomnosť v našej duši. Mnoho ľudí sa sťažuje na rozptýlenosť pri modlitbe, či svätej omši, pretože nikdy neurobili toto úsilie o uzobranosť a dobrovoľne sa rozhodli ostať na povrchu.
Terézia píše svojim sestrám: Keďže sa nič nedá naučiť bez trochy námahy, pre Boha, sestry, považujte všetku námahu, ktorú ste do toho vložili, za dobre vynaloženú; viem, že ak do toho vložíte všetko svoje úsilie, za rok alebo možno za pol roka tomu s Božou pomocou prídete na podstatu. Uvažujte o tom, aký krátky je tento čas na to, aby ste dosiahli taký veľký zisk, ako aj na to, aby ste položili pevný základ, pomocou ktorého vás Pán, ak chce, môže pozdvihnúť k veľkým veciam.
[1] Dieťaťa Ježiša, Mária Eugena. Prvé kroky v modlitbe (Karmelitánske cesty) (talianske vydanie) (s. 45-46). Edícia OCD. Kindle Edition.
S láskou Vás žehná Váš,
o. Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
