Prečo si pripijem na kráľovnú?..a aj sa za ňu pomodlím
Zajtra bude svet svedkom jedného z najväčších pohrebov v novodobých dejinách. Pochováme Alžbetu II., Anglickú kráľovnú. Po jej skone minulý týždeň, som ďalší deň ráno slúžil Requiem, za večnú spásu jej duše. Niekoľkí sa na mňa obrátili s otázkou: „Ako je možné slúžiť Requiem za Heretickú a schizmatickú osobu ? Teda za človeka, ktorý nie je členom Kristovej Cirkvi ako aj vyznáva otvorene bludy ?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Avšak od asi 18 storočia platí nariadenie Pápežov, aby sa v Anglicku na záver spievanej omše predniesla modlitba zvolávajúca Božie požehnanie na kráľa.
Následne slúžiť Requiem za niekoho je prejavom kresťanskej lásky, kedy sa modlíme k Bohu aby dotyčnej osobe odpustil hriechy. Nepopieram, že neslúženie zádušnej omše v minulosti malo svoju opodstatnenosť ako tomu bolo aj v prípade samovrahov. Avšak spoločnosť sa stala natoľko sekularizovanou, že efekt, pre ktorý tieto zákony boli platné, dnes by už minuli svoj cieľ. Odopretie pohrebu samovrahovi v minulosti neznamenalo vyrieknutie súdu Cirkvi nad danou osobou a jej večnou spásou. Slúžilo však dokázateľne ako odstrašujúci príklad pre ostatných, ktorí by niečo podobné chceli urobiť. Štatistiky ukazujú, že kým platil tento zákaz, počet samovrážd bol preukázateľne nižší.
Svet s veľkou pozornosťou sleduje poslednú cestu Alžbety Windsor, podobne ako to bolo v prípade jej korunovácie pred 70 rokmi, kedy prvý krát v dejinách ľudstva mohol celý svet sledovať podobnú udalosť. V čase sekularizácie a odklonu väčšiny spoločnosti bude jej pohreb, ako aj následná korunovácia jej syna, kráľa Karola III., svetielkom posvätného, dôkazom toho, že aj dnešný človek má v sebe túžbu po nadprirodzenom svete.
V čase, keď sa v katolíckej Cirkvi rozmáha boj proti jej tradíciám aj vo forme liturgického slávenia bude korunovanie anglického kráľa paradoxným exkurzusom do liturgickej tradície. Hoci sa jedná o anglikánsku liturgiu, má v sebe zachované množstvo prvkov, ktoré boli použité aj pri korunovaní katolíckych kráľov. Známy taliansky profesor Roberto de Mattei vo svojom komentári poznamenáva:
„V temnote morálneho úpadku Spojeného kráľovstva stále svieti jedno svetlo: je to vzdialený odraz Anglicka, ktoré kedysi bolo, katolíckeho Anglicka, ktoré si po stáročia odovzdávalo starobylé stredoveké obrady upravujúce smrť a korunováciu kráľa. Tieto obrady boli pred Francúzskou revolúciou bežné vo všetkých katolíckych kráľovstvách. Historik Marc Bloch pripomenul, že vo Veľkej Británii sa datujú od Egberta, pomazaného na koncile v Chelsea v roku 787 za prítomnosti pápežských legátov (Les Rois thaumaturges, Librairie Istra, Strasbourg-Paris 1924, s. 464-467) a ďalší historik Percy Ernst Schramm opísal korunovačný obrad od raného stredoveku až po súčasnosť podľa rituálu, ktorý opísal svätý Dunstan pri korunovácii kráľa Edhara v roku 973 (A History of the English Coronation, Clarendon Press, Oxford 1937).“[1]
Monarchia, napriek mnohým komentátorom, inšpirovanými socialistickým a komunistickým myslením má veľký zmysel. Poukazuje na to, že spoločnosť nie je rovnostkárska a platí v nej hierarchický princíp. Ten je vyjadrený aj rozličnými ceremóniami alebo okázalosťami akými sú korunovačné klenoty. „Boh dal človeku možnosť vyjadriť gestami, obradmi a protokolárnymi formami vysokú predstavu o vlastnej dôstojnosti, ktorú má ako Boží syn. A ešte viac, aby sa prejavila vznešenosť vládnych funkcií, duchovných alebo svetských, ktoré má niekedy vykonávať. Je to preto, že autorita nepochádza od človeka, ale od samotného Boha. Dôstojnosť, ktorá je tejto funkcii vlastná, sa musí prejavovať hmatateľným spôsobom. Preto sú luxus a okázalosť prirodzenými prvkami života civilizovaných ľudí“[2]komentuje prof. Plinio de Correira. „Keď sa kráľovská rodina ukáže na balkóne Buckinghamu, symbolizuje doktrínu božského pôvodu autority, symbolizuje veľkosť národa, hodnotu inteligencie a dobrého vkusu v anglickej kultúre. A dav tlieskal. Ľudia z celého sveta prichádzajú s túžbou pozrieť si tento prejav britskej veľkosti. A na konci obradu odchádzajú domov s komentárom: "Aká skvelá inštitúcia! Aká skvelá kultúra! Aká skvelá krajina!" [3]
Napokon monarchia predstavuje aj stabilitu a trvajúce hodnoty pre dnešného človeka. V našej spoločnosti, keď naši politici sledujú prieskumy aby dožili ďalších volieb a keď sa viac ako polovica manželstiev rozpadá, Anglická monarchia poukazuje na túžbu človeka po nezrelativizovaných hodnotách, ktoré pretrvajú dejinami. Kraľovanie Alžbety II., poznamenali mnohé momenty, keď nebolo isté, či ich monarchia obstojí.
Teraz je rad na jej synovi Karolovi III., ktorý už celé desaťročia reprezentuje podobné nezmysly, ktoré dnes Európa sleduje v podobe ekologického šialenstva a greendealu.
Na teraz si však pripíjam na pamiatku zosnulej Kráľovnej a modlím sa o jej večnú spásu. Odpočívajte v pokoji !
[3] Ibid.
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
