Život v rodine. Je vhodné “randiť” s nekatolíkom?

Priatelia, prinášam Vám preklad rozhovoru s manželkou Scotta Hahna, Kimberly Hahnovou, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2014, avšak je veľmi aktuálny aj dnes, pre nás. Hovorí v ňom o niektorých dôležitých aspektoch manželského života, ktoré duchovne kontemplujeme aj tieto dni Vianočného obdobia.

Ako sa volala vaša posledná kniha a čomu sa snažila venovať?

 Volala sa Odkaz lásky a bola súčasťou mojej série "Životodarná láska". [Séria] sa snaží odovzdať víziu. Myslím si, že kultúrne mimo Cirkvi, ale dokonca aj v Cirkvi, je veľa ľudí, ktorí predpokladajú, že sobáš je vlastne zmena mena, ale nechápu, aké významné je toto povolanie.

 A je to povolanie. To znamená, že je to osobitné povolanie k láske a je to osobitné povolanie k svätosti, najmä v spojení s manželom, takže cesta k svätosti naozaj nespočíva v tom, že ju robíte okolo svojho manžela - hovoríte: "Chcem byť svätá napriek svojmu manželovi" - ale mala by byť do veľkej miery popri manželovi, s ním a cez neho.

 Aké sú podľa vás najväčšie problémy, s ktorými sa na vás manželské páry obracajú, a aké nápady alebo rady im dávate?

 Jednou z najčastejších otázok je: "Som ženatý s nekatolíkom. Ako mám deti dobre učiť vieru bez podpory manžela?" To je veľmi ťažké. Existujú štatistické štúdie, ktoré môj manžel citoval v sobotu, že keď sa manžel a otec aktívne venuje viere, viac ako 90 % rodiny sa postaví do radu za ním a nasleduje jeho vedenie. Keď sa manžel vo viere neangažuje, matka mu to len ťažko vynahradí. Je to menej ako 20 % [rodiny, ktorá nasleduje vieru].

Existujú veľmi pomýlené mladé ženy, ktoré si myslia, že stačí, keď "presvedčia toho chlapa, aby ma nechal vychovávať deti katolícky, a všetko bude dobré". V našej rodine máme pravidlo, že sa nerandí s nekatolíkmi. Mám rada nekatolíkov. Kedysi som nebola katolíčka. V našej rodine mám veľa evanjelických protestantov, ktorí vrúcne milujú Krista. Ale neverím, že randenie je miesto, kde by ste mali robiť evanjelizáciu. Myslím si, že priateľstvo áno, ale nemyslím si, že randenie áno. Každý sa môže zamilovať do niekoho, kto zároveň nie je katolík. Môžete sa zamilovať do ktoréhokoľvek človeka, ale musíte si položiť otázku: "Akokoľvek je manželský a rodinný život náročný, koho chcem, aby bol po mojom boku v celom tomto úsilí žiť bohatý manželský a rodinný život a priblížiť tieto malé deti ku Kristovmu srdcu? Ak je to moja túžba, moja vízia, s kým sa mám stretávať, koho si mám vziať?"

 Nie je dosť rodičov, ktorí by boli ochotní vyzvať svoje deti k väčšej vízii. To je veľká časť toho, prečo som napísala tento seriál. Chcela som dať rodičom zdroj informácií, ktorý by mohli odovzdať svojim vlastným deťom a povedať im: "Toto povolanie manželstva a rodinného života je oveľa väčšie, hlbšie a bohatšie, než si kedy vedeli predstaviť; pozrite sa, ako ho skúma táto jedna žena, vložte si tieto veci do srdca a modlite sa, aby vás Boh viedol k mužovi, ktorý ich bude zdieľať s vami."

 Ako to vyzerá, keď je pár odhodlaný byť živou obetou pre Pána?

 Dnešné páry majú predstavu, ktorú im dáva naša kultúra - neustále zdôrazňuje potrebu byť zameraný na seba. Chápu však, že sú povolaní darovať seba. Myslím si, že mladšie páry, ktoré sú dobre vychované, ich rodičia boli dobre vychovaní, majú túto otvorenosť pre život.

 Mojím životným veršom je List Rimanom 12, 1-2. Naozaj sa mi vynárajú do popredia hodiny, ktoré som venovala príprave biblického štúdia, písaniu prednášok, nakrúcaniu filmov a písaniu kníh. Svätý Pavol hovorí ku kresťanom v Ríme: Vyzýva ich, aby položili svoj život. Nehovorí: "Tí z vás, ktorí ste slobodní, musíte položiť svoje životy, ale tí, ktorí ste ženatí, choďte a robte si, čo chcete." A tak sa to deje. Hovorí všetkým, aby boli živou obeťou. Je to pre mňa fantastický obraz tehotenstva, pretože aj keď sa začína slovami "Pane, rada by som mala ďalšie dieťa", zahŕňa toľko nedobrovoľných obetí. Ale ak si dokážem uvedomiť, že sa rozhodujem byť živou obetou, viem, že som v súlade s Božou vôľou podľa tohto verša. Môžem rásť vo viere, môžem rásť v milosti v tomto povolaní. Sme tak zaplavení posolstvami z našej kultúry, že je nevyhnutné, aby sme čítali túto [biblickú pravdu] a aby sme sa učili od starších žien, ktoré ju prežili.

 Povedzte mi o svojej rodine a o tom, ako ich vediete v ich povolaní.

 V decembri sa nám narodí jedenáste vnúča. Moje najstaršie vnúča má len 6 rokov. Máme šesť detí. Prví traja sú ženatí, štvrtý je v seminári našej diecézy, piaty si je celkom istý, že je tiež povolaný ku kňazstvu, a potom máme 15-ročného chlapca, ktorý si nie je istý, aké je Božie povolanie v jeho živote. Každému z našich detí sme vždy zdôrazňovali: "Musíte dať Kristovi všetko - úplné sebaobetovanie. A potom ťa on povedie do konkrétneho povolania, v ktorom to môžeš plodne prežívať."

https://www.ncregister.com/news/marriage-a-particular-call-to-holiness

Preložil: o. Ľubomír

Previous
Previous

Čo bola v skutočnosti “Betlehemská hviezda”?

Next
Next

Život podľa svedomia - novoročná kázeň