Ako zažiť vnútornú premenu ?(Poznámky na nedeľu)
Poznámky otca Ľubomíra k nedeľnému evanjeliu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich už v sobotu večer. Tu sú poznámky uverejnené niekoľko dní neskôr.
Pripravené podľa Rímskeho misála z roku 1954, z pred liturgickej reformy po II. Vatikánskom koncile.
Milí priatelia. Zdieľam s Vami niekoľko poznámok k Vašej osobnej modlitbe a rozjímaniu nad čítaniami tejto nedele. V týchto rozjímaniach sa budem vždy odvíjať od Tradičného misála, čo aj tým, ktorý chodia na obnovenú liturgiu pomôže pochopiť viac do hĺbky túto 1500 ročnú, hlbokú duchovnú tradíciu, poklad katolíckej Cirkvi. S pomocou Božou budem posielať tieto poznámky každú sobotu večer, výhradne prostredníctvom Noviniek- emailom. Následne budú dodatočne aj uverejnené.
1. Zvyčajne sa stáva, že niektorí sú veľmi zbožní pri vykonávaní Božieho kultu (modlitbe) ak tak činia len z času na čas, avšak sa stáva, že prichádza nuda, a toto je hriech accidie, teda niekto je skleslý a smutný z duchovnej činnosti, ak sa niekto modlí často. (Sv. Tomáš Akvinský, komentár na knihu Jób).
2. Dnešné evanjelium nám predstavuje Premenenie Pána na hore Tábor. Popri premenenom Ježišovi sú prítomní Mojžiš a Eliáš. V Ježišovi je prítomný náš skutočný a opravdivý veľkňaz, v Mojžišovi Zákon a Eliášovi proroci. Teda nachádzame tu kňazský, učiteľský a prorocký úrad, ktorý zároveň definuje poslanie novozákonného kňazstva.
3. Táto skúsenosť Ježišových vyvolených učeníkov pripravuje prostredníctvom hlbokej zážitkovej skúsenosti na náročnú udalosť Ježišovej obety na Kríži. Ježiš im chcel dať spoznať prostredníctvom skúsenosti až do hĺbky tajomstvo Božej slávy, ktorá presahuje všetko stvorené. Je to duchovná skúsenosť, ktorá ide poza všetky formálne úkony viery a je Božím darom, tým, ktorí ho vytrvalo hľadajú.
4. Tradičný misálik v úvodnom komentári dnešnej nedele prirovnáva k hore Tábor naše zotrvávanie pred oltárom, na ktorom sa koná Najsvätejšia obeta svätej omše, kde sa nám zjavuje oslávený Kristus. Aj nám však hrozí, že aj najsvätejšia vec, akou je svätá omša nám môže zovšednieť a preto je potrebné aby sme tomu predchádzali práve tým, že v našom srdci budeme strážiť hlbokú duchovnú skúsenosť, ktorej svedkami sme boli v dnešnom evanjeliu.
5. Keď sme boli bohoslovcami, náš duchovný otec nás učil, že tá prvotná radosť, na ktorú sme sa tešili keď raz budeme sláviť svätú omšu časom vyprchá. Preto je dôležité aby sme boli verný malým gestám, vďaka ktorým sa náš vzťah k sláveniu svätej omše bude zachovávať a neustále prehlbovať. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ (Lk 16,10)
6. Aby sme si zachovali v našom srdci prítomnú skúsenosť z hory premenenia, je potrebná snaha o hlboké prežívanie svätej omše, nie len pasívna účasť na nej. Preto je dôležité aby sme si pravidelne, ako súčasť nášho duchovného čítania študovali knihy a pravdy našej viery o svätej omši ako aj tajomstve eucharistie.
7. Ak chceme prežiť hlboko svätú omšu, najdokonalejší spôsob modlitby, ktorému musíme dávať prednosť pred akoukoľvek inou formou modlitby, je potrebné sa na ňu dôkladne pripraviť. Vzdialená príprava môže zahŕňať počas dňa myšlienky na to, že kedy na svätú omšu ideme a ako túžime po tejto prítomnosti. Blízka príprava zahŕňa včasný príchod na svätú omšu, ako aj modlitbu svätého ruženca či iné modlitby.
8. Po svätej omši je potrebné zostávať v modlitbe vďaky za túto nesmiernu milosť. Niet väčšej milosti, ako čo i len niekoľko minút byť prítomný na svätej omši. Len nevďačná návšteva odchádza po tom čo bola zasýtená skvostnými darmi, akonáhle sa zasýtila. O čo viac platí tento postoj ku svätej omši. Následne musí tento postoj zotrvávať v našom srdci, aj keď opustíme múry kostola, s hlbokou vďačnosťou Bohu že máme ešte kňazov a svätú omšu. To čo znamená život bez svätej omše, zakúsili mnohí počas uplynulých rokov, keď štát, žiaľ mnohokrát aj s tichým súhlasom pastierov Cirkvi upieral právo veriacich na vyznávanie svojej viery.
9. Eucharistické spôsoby v našom telo ešte zotrvávajú fyzicky asi 15 minút od momentu svätého prijímania. Je dôležité si to uvedomiť, ale uvedomiť si aj to, že naše telo prijíma samotného Boha a preto každé naše konanie by malo byť pohnuté týmto faktom. Svätý Maximilián Kolbe, aby predlžoval účinky svätého prijímania, si dal predsavzatie konať si počas dňa duchovné sväté prijímanie každú štvrťhodinu. Tento postoj môže inšpirovať aj nás k častému duchovnému svätému prijímaniu ako aj návšteve Najsvätejšej sviatosti oltárnej mimo časov určených na svätú omšu.
S láskou Vás žehná Váš,
o. Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk. Prosím aj o Vašu modlitbu za moje čoskoré prinavrátenie sa k plnému zdraviu. Srdečná vďaka.
