Svet očami otca Ľubomíra (6)
Milí priatelia. Ospravedlňujem sa za značné omeškanie tejto rubriky, ktorú som z tohto dôvodu aj premenoval na „SVET OČAMI OTCA ĽUBOMÍRA“. Vzhľadom na ešte menšiu fyzickú slabosť po prekonaní COVIDu ako aj množstvo povinností, som sa nedostal k písaniu tejto rubriky a preferoval som písanie tej nedeľnej. Tak som Vám aspoň mohol pravidelne zaslať niekoľko poznámok na rozjímanie nad nedeľnou liturgiou. Ak ste sa ešte neprihlásili do odoberania noviniek a chceli by ste tieto poznámky pravidelne dostávať, prosím zapíšte sa.
Posledné týždne dominuje vojnový konflikt na Ukrajine. Po tom čo Ruské vojská napadli nášho východného suseda, zomiera množstvo jej nevinných a bezbranných obyvateľov, zlo, ktoré je spojené s každou vojnou. S veriacimi, ktorý chodia na Tradičné sväté omše v Trnave sa nám podarilo zorganizovať adoráciu za odčiňovanie hriechov ľudstva a mier vo svete, tradičné „40 ore“. Vzhľadom na organizačnú vhodnosť napokon adorácia trvala 47 hodín. Ako každý kňaz by bol vďačný, aj moje srdce bolo naplnené hlbokou vďačnosťou voči mojim veriacim, že sa dokázali v priebehu menej ako jedného dňa zorganizovať a vytvoriť neustále služby na túto adoráciu. Ako kňazovi mi leží hlboko na srdci ako prvoradá skutočnosť vyučovať veriacich k duchovnému životu, avšak viac než teoretizovať o ňom, je potrebné ho praktizovať. Modliť sa dá naučiť modlením sa.
Ukrajinu som navštívil počas svojho života dvakrát. Moja prvá návšteva siaha do čias z pred viac ako 10. rokov, kedy som sa zúčastnil astronomickej konferencie a predniesol aj prednášku na Kyjevskej Univerzite Tarasa Ševčenka. Bol to pre mňa hlboký zážitok. Vzhľadom na výhodnosť lístkov, sme si prostredníctvom kamaráta zakúpili vlakové lístky až na Ukrajine kde stál spiatočný lístok v lehátkovom vozni asi 30 euro (200 eur, ktoré by stál vlak z Košíc do Kyjeva). Z Užhorodu nás vypravil asi 500m dlhý vlak na asi 18 hodinovú cestu do Kyjeva. V prepočte asi za 10 centov sme si mohli kúpiť vo vlaku čaj, alebo pivo. Prečo to všetko spomínam ? Ukrajinu pre mňa už vtedy charakterizovala veľká chudoba.
Na univerzite v Kyjeve bola menza, ktorá pripomínala luxusnú reštauráciu a stravu v nej si mohli dovoliť len najbohatší študenti (na naše pomery stál obed asi 2 eurá). Nakupovať do supermarketu chodili tiež len najbohatší, ostatní si nakupovali potraviny na Trhu. Univerzita ako taká pripomínala komunistické časy. Z rozprávania miestnych sme sa dozvedeli o veľkej miere korupcie, ktorá sa na naše Slovenské miery zdala až nepredstaviteľná. Zároveň bol Kyjev očarujúcim mestom, ktorého korunou bola Kyjevsko Pečevská Lavra. Hoci sa zdal byť život trošku posunutý vo vývoji niekoľko desaťročí dozadu, spokojnosť ľudí napriek materiálnej biede mi prišla oveľa hlbšia ako u nás. Hoci bolo badať aj tlaky západnej pseudokultúry v podobe obliekania a iných módnych výstrelov, skrátka snaha byť na pulze doby, prítomnosť týchto prvkov skôr pôsobila rušivo. Z pohľadu vedy ( z pohľadu technického zariadenia) však boli vedecké zariadenia naozaj veľmi dozadu a to čo robili v „profesionálnom“ výskume na Ukrajine, bol schopný urobiť lepší „amatérsky“ astronóm u nás.
Druhý krát som mal možnosť navštíviť Ukrajinu asi pred 3 rokmi, keď som doprevádzal otca arcibiskupa Oroscha na návšteve Užhorodského gréckokatolíckeho biskupstva. Vtedy nás sprevádzal už nebohý biskup Šášik. Navštívili sme rímskokatolíckeho Užhorodského biskupa, Mons. Majneka, maďarského františkána, ktorý hovorí vynikajúco aj po Slovensky. Na Ukrajine je veľký nedostatok rímskokatolíckych kňazov a aj biskup býva v podstate na jednoduchej fare. Latinská Cirkev na Ukrajine žije naozaj v extrémnej chudobe, aj čo sa týka najnevyhnutnejšieho. Čo sa týka gréckokatolíckej Cirkvi, bolo impozantné monumentálne dielo biskupa Šášika, ktorý tu dal postaviť takmer 200 kostolov a fár, obnovil budovu biskupského úradu, postaveného Máriou Teréziou, vybudoval 2 semináre ako aj diecézne rádio. Dojem, ktorý ostal vo mne z tejto návštevy je veľká jednoduchosť a skromnosť tunajších, avšak sústredenosť na to podstatné – veľmi živý život viery.
Môj celkový dojem z dvoch návštev Ukrajiny bol, že je to krajina mimoriadne kulturálne bohatá a, že ľudia sú tu mimoriadne dobroprajní. Zároveň po prechode hranicou bolo evidentné, že je to krajina taktiež mimoriadne zaostalá, k čomu prispieva aj vysoká miera korupcie. Viacerí zanalyzovali ako táto krajina nezvládla prechod od pádu komunizmu k vyspelej Európskej krajine. Na druhej strane, človeka konzervatívne mysliaceho osloví, ako neprítomnosť luxusu, tak rozšíreného na západe chráni miestnych ľudí od morálnej skazenosti západného sveta.
Tieto dni som si objednal niekoľko kníh, aby som mohol ešte hlbšie nazrieť do dejín tejto krajiny, tak sa snáď ešte k tejto téme vrátim. Momentálne nám neostáva nič iné, len sa modliť za túto krajinu, aby vojna ustala a mohla sa vydať cestou budovania štátu postaveného na skutočných hodnotách, zachovávajúc svoje kultúrne bohatstvo.
Priatelia, už sa nachádzam v Ríme a verím, že sa Vám čoskoro znova ozvem v pokračovaní tejto rubriky.
PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
