Život v Púšti (Poznámky na nedeľu)
Poznámky otca Ľubomíra k nedeľnému evanjeliu. Ak ich chcete pravidelne dostávať, zapíšte sa k odberu noviniek na konci tohto textu a obdržíte ich už v sobotu večer. Tu sú poznámky uverejnené niekoľko dní neskôr.
Pripravené podľa Rímskeho misála z roku 1954, z pred liturgickej reformy po II. Vatikánskom koncile.
Milí priatelia. Zdieľam s Vami niekoľko poznámok k Vašej osobnej modlitbe a rozjímaniu nad čítaniami tejto nedele. V týchto rozjímaniach sa budem vždy odvíjať od Tradičného misála, čo aj tým, ktorý chodia na obnovenú liturgiu pomôže pochopiť viac do hĺbky túto 1500 ročnú, hlbokú duchovnú tradíciu, poklad katolíckej Cirkvi. S pomocou Božou budem posielať tieto poznámky každú sobotu večer, výhradne prostredníctvom Noviniek- emailom. Následne budú dodatočne aj uverejnené.
1. Hoci sme vstúpili do pôstneho obdobia už popolcovou stredou, v pravom slova zmysle vstupujeme do tohto obdobia dnešným dňom. 4 dni, ktoré ubehli od popolcovej stredy až po dnešnú nedeľu boli pridané k tomuto obdobiu až neskôr, pápežom Gregorom veľkým. Z tohto dôvodu nie je popolcová streda prikázaným sviatkom a účasť tento deň na svätej omši nie je povinná, hoci je vhodná.
2. Dnešné evanjelium nám predstavuje Ježiša, ktorého po 40 dňoch, ktoré strávil v púšti prichádza pokúšať diabol. Ako nás poúča naša viera, vzhľadom na Kristovo dokonalé človečenstvo nie je možné, aby bol pokúšaný v pravom slova zmysle, avšak bol pokúšaný, aby nám bol vzorom ako máme odporovať pokušeniu aj my. 40 dní v púšti je obrazom nášho prežívania pôstneho obdobia, kde nenachádzame okrem spoločenstva s Bohom takmer nič. Naše prežívanie pôstneho obdobia má byť práve o vyhľadávaní tohto spoločenstva s Bohom. Ak tak budeme robiť naozaj úprimne, prídu aj pokušenia. Ježiš nám dnes predkladá príklad, ako s nimi máme bojovať.
3. Po tom, čo sme pred niekoľkými týždňami rozjímali nad tajomstvom toho, ako sa Boh stal človekom, dnes sme pozvaní rozjímať nad Ježišovou ľudskou prirodzenosťou. Okrem toho, že je pravým a dokonalým Bohom, je aj dokonalým človekom. Zdieľal náš ľudský život vo všetkom okrem hriechu. Pobožnosť krížovej cesty je veľmi vhodným prostriedkom prežívania tohto obdobia. Rozjímajúc nad Ježišovým utrpením, rozjímame nad tým, ako sami máme bojovať v tomto živote s krížom a ťažkosťami, uvedomujúc si, že celý náš pozemský život je len nehostinnou púšťou. Ak si však budeme správne počínať, nájde definitívne naplnenie v nebeskej sláve, vo večnosti.
4. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo a Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu, ktoré vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným. Okrem úplného očistenia, ktoré spôsobuje krst alebo mučeníctvo, uvádzajú ako prostriedky na odpustenie hriechov úsilie zmieriť sa so svojím blížnym, slzy pokánia, starostlivosť o spásu blížneho, orodovanie svätých a činorodú lásku, ktorá „zakrýva množstvo hriechov“ (KKC 1434)
5. Prví kresťania boli mimoriadne inšpirovaní skúsenosťou púšte. Medzi prvých svätcov, ktorí sa takýmto radikálnym spôsobom rozhodli nasledovať Ježiša na ceste púšte bol svätý Anton pustovník. Na túto skúsenosť sa rozhodol oddať po tom čo počul slová evanjelia, keď Ježiš pozýva svojich poslucháčov, aby keď chcú byť dokonalí zanechali všetko. Následne sa odoberá do samoty púšte, po tom, čo zabezpečil svoju rodinu. Táto skúsenosť svätého Antona sa dá zhrnúť do 3 základných bodov. 1, usporiadanie života, 2, duchovný boj a následne duchovné otcovstvo.
6. Prvá realita, ku ktorej sme pozvaní je usporiadanie duchovného života. Mnohí si dnes môžu klásť otázku, či by sa mohlo stať, aby sa a nám dnes, fyzicky zjavil diabol. Samozrejme sa to môže stať, avšak to vôbec nie je potrebné. Diabol sa zvyčajne zjavoval svätým dušiam, pretože už na ne nemal iné páky. Pokiaľ v našom živote nepatrí prvé miesto Bohu, diabol nič viac nepotrebuje. Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši. (Jak, 4,7-10)
7. Až keď začneme žiť usporiadaný duchovný život, čo znamená že sme pozvaní Bohom venovať mu denne aspoň pol hodiny času v modlitbe, môžeme hovoriť o pomalom nadobúdaní poriadku duchovného života. Avšak to je len začiatok. Až keď v ňom budeme napredovať čaká aj nás skutočný duchovný boj. Ten si už žiada značnú múdrosť a skúsenosť a teda aj radu duchovného otca, aby sme dokázali viesť boj proti pokušeniam ktoré nám prekladá svet, naše vlastné telo a napokon aj diabol samotný. Žiaľ, dnes mnohí kresťania podliehajú na radosť diabla jednému omylu. Je rozšírená tendencia za každým zlom vo svete vidieť diabla. Je to sofistikovaný spôsob ako zviesť našu osobnú zodpovednosť na neho samotného. Dnešný človek nechce niesť vinu za svoje skutky a vždy hľadá vinníka inde.
8. Ak sa niekomu podarí prejsť týmito úskaliami, napokon nás čaká radosť duchovného otcovstva. Skutočnosť, že dnešnému svetu chýbajú skutoční duchovní otcovia je daná práve tým, že dnes málokto chce podstúpiť náročnú cestu duchovného boja, do ktorej bol každý pozvaný sviatosťou birmovania, kedy sme sa stali členmi Kristovho vojska. Diabol je dnes veľmi spokojní, keď sú dnešní kresťania, ale aj kňazi, miesto toho aby boli Božími priateľmi a neustále sa prehlbovali vo svojom duchovnom živote, odborníkmi na všetko možné, alebo dokonca sa venujú aj tak vznešeným veciam ako je charita. Avšak mnohí si neuvedomujú, že najväčšou charitou, ku ktorej je Cirkev povinná prispievať nie je odstraňovanie fyzickej, ale duchovnej biedy vo svete. Aj vojnové konflikty, ktoré sa odohrávajú vo svete sú už len výsledkom duchovnej biedy, ktorá je vo svete prítomná.
9. Ak chceme prispieť k svetovému mieru, každý z nás má dnes mimoriadnu príležitosť. Cirkev nás už celé stáročia pozýva na cestu k svätosti, skutočnosť, ktorú mimoriadnym spôsobom zdôraznil aj II. Vatikánsky koncil. Laici, združení do Božieho ľudu a včlenení do jediného Kristovho tela pod jedinou hlavou, sú všetci bez rozdielu povolaní, aby ako živé údy všetkými silami, ktoré dostali z dobrodenia Stvoriteľa a z milosti Vykupiteľa, napomáhali stály rast Cirkvi vo svätosti. (LG 33)
S láskou Vás žehná Váš,
o. Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk. Prosím aj o Vašu modlitbu za moje čoskoré prinavrátenie sa k plnému zdraviu. Srdečná vďaka.
