Austrálsky biskup: Synoda o synodalite nemôže „nanovo vynájsť katolícku vieru“
Foto: EWTN News
Nemôžeme „znovu vynájsť katolícku vieru“ alebo „v rôznych krajinách učiť iný katolicizmus“, povedal tento týždeň v rozhovore austrálsky arcibiskup Anthony Fisher OP zo Sydney a delegát na synode o synodalite.
V čase, keď synodálne zhromaždenie diskutuje o 3. časti Instrumentum laboris o „miestach“, biskupi a laici zvažujú otázky ako sú budúcnosť synodality a úloha a autorita národných biskupských konferencií, povedal arcibiskup 15. októbra v rozhovore pre „EWTN News Nightly“. Rozhovor bude odvysielaný v piatok.
Mali by mať biskupské konferencie „právomoc vyučovať v rôznych krajinách iný katolicizmus alebo rozhodovať o inej liturgii alebo inej omši pre rôzne krajiny? Vnášajú do otázok v oblasti morálky svoju vlastnú, miestnu kultúru?“ povedal Fisher pre spolupracovníčku „EWTN News Nightly“ Bénédicte Cedergrenovej.
„Mohli by sme si napríklad predstaviť Cirkev, v ktorej by ste v niektorých krajinách mali svätenie žien, ale v iných nie, alebo by ste v niektorých krajinách mali manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ale v iných nie, alebo by ste v niektorých krajinách mali ariánsku kristológiu a v iných nicejskú?“ pokračoval. „Asi tušíte, že nie.“
Dominikánsky arcibiskup vedie jednu z najväčších austrálskych arcidiecéz podľa počtu katolíkov. Sydney slúži približne 590 000 katolíkom a má takmer 5,3 milióna obyvateľov.
Fisher sa ako jeden z 15 biskupov riadneho zhromaždenia Biskupskej synody pre synodu o synodalite zúčastnil na prvom zasadaní synodálneho zhromaždenia v októbri 2023 a tento mesiac sa vrátil do Ríma na druhé zasadanie.
Po troch rokoch konzultácií na miestnej a univerzálnej úrovni Katolícka cirkev koncom tohto mesiaca ukončí proces rozlišovania o tom, ako sa stať viac synodálnou a viac misijnou.
Fisher povedal pre „EWTN News Nightly“, že mu „veľmi záleží na tom“, aby sa katolíci „držali pokladu viery, apoštolskej tradície, aby sme si v márnivosti našej doby nepredstavovali, že znovu vynájdeme katolícku vieru alebo Katolícku cirkev“.
„V skutočnosti je to obrovský poklad, ktorý sa odovzdával generácie a generácie pred nami, až po nášho Pána Ježiša Krista a jeho apoštolov. A my sme tu na to, aby sme ho verne odovzdávali ďalším generáciám po nás,“ povedal.
Arcibiskup priznal, že naše chápanie pokladu viery sa časom vyvíjalo a bude sa vyvíjať aj naďalej, a dodal, že podľa neho je vzrušujúcou črtou Cirkvi, že „dokážeme mať veľkú rozmanitosť kultúr, rôzne spôsoby modlitby a rôzne spôsoby evanjelizácie, a predsa držíme spolu ako jeden v Kristovi“.
Povedal: „Ale je to jedna viera a pre mňa, ktorý pochádzam z periférie Cirkvi v Austrálii, ktorá je tak ďaleko od Ríma, ako je to len na svete možné, je to jedna Cirkev, jedna viera a my ju chceme sláviť aj uprostred našej kultúrnej rozmanitosti.“
Diskutované zmeny
Fisher povedal, že jednou z dôležitých otázok, o ktorých synoda tento týždeň diskutuje, je, „rozsah a hranice miestneho a kultúrneho“ vo vzťahu k univerzálnej Katolíckej cirkvi.
Synoda o synodalite bude rokovať o tretej a poslednej časti Instrumentum laboris, čiže pracovného dokumentu, od 15. do 18. októbra. Posledný týždeň stretnutia, ktorý sa končí 27. októbra, bude venovaný príprave a revízii záverečného dokumentu.
V bode 91 tretej časti dokumentu sa uvádza, že existujú štruktúry, ako sú farské rady, dekanáty a diecézy, ktoré sú už kanonicky regulované a ktoré „by sa mohli ukázať ako ešte vhodnejšie na konkretizáciu synodálneho prístupu“.
„Tieto rady sa môžu stať predmetom cirkevného rozlišovania a synodálneho rozhodovania...,“ pokračuje dokument. „Preto je to jedna z najsľubnejších oblastí, v ktorej treba pôsobiť na rýchlu realizáciu synodálnych návrhov a smerníc, čo povedie k zmenám s účinným a rýchlym dosahom.“
O niečo ďalej v tej istej časti pracovného dokumentu sa tiež píše: „Biskupské konferencie sú základnými nástrojmi na vytváranie väzieb a výmenu skúseností medzi cirkvami a na decentralizáciu riadenia a pastoračného plánovania.“
„Zo všetkého, čo bolo doteraz zhromaždené počas tohto synodálneho procesu, vyplývajú tieto návrhy: a) uznanie biskupských konferencií ako cirkevných subjektov obdarených doktrinálnou autoritou, predpokladajúc sociokultúrnu rozmanitosť v rámci mnohotvárnej Cirkvi a uprednostňujúc ocenenie liturgických, disciplinárnych, teologických a duchovných prejavov primeraných rôznym sociokultúrnym kontextom,“ uvádza sa v 97. bode textu.
Interkulturalita v Cirkvi
V súvislosti s týmito myšlienkami Fisher povedal, že si myslí, že „musíme mať rovnakú vieru, rovnakú morálku, rovnaký cirkevný zákon a v podstate rovnakú liturgiu“.
„Vytvárame však priestor pre rôzne rituálne tradície v Cirkvi, pre rôzne kultúrne adaptácie a pre rôzne spôsoby evanjelizácie na rôznych miestach,“ dodal.
Arcibiskup poznamenal, že napríklad v jeho arcidiecéze Sydney majú mnoho rôznych katolíckych rítov, ako je maronitský, melchitský, chaldejský, ukrajinský a sýrsko-malabarský.
„Vieme, že prinášajú inú spiritualitu... inú omšu a iné formy modlitby, ale často aj iné chápanie synodality, úloh biskupov, spôsobu voľby biskupov, majú iné kánonické právo a iný cirkevný poriadok, pričom sú stále súčasťou jednej Katolíckej cirkvi,“ zdôraznil.
„A myslím si, že je to súčasť nadšenia Cirkvi, že môžete ísť na maronitskú omšu aj keď je veľmi odlišná, a predsa viete, že je to to isté: Pán k nám prichádza pod spôsobmi chleba a vína, jeho človečenstvo aj božstvo je skutočne prítomné, pre nás.“
Hannah Brockhaus
Zdroj: catholicworldreport.com
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.
