Boh Otec, otcovstvo, ktoré slúži svetu

Zdroj: commons.wikimedia.org

Nižšie uverejňujeme meditáciu anonymného benediktínskeho mnícha, napísanú pri príležitosti sviatku Boha Otca, ktorý pripadá na 7.augusta, podľa preferencií vyjadrených samotným nebeským Otcom v zjaveniach, ktoré v roku 1932 dostala sestra Eugénia Ravasio (1907-1990) a ktoré za pravdivé uznal vtedajší grenobelský biskup Mons. Alexandre Caillot (viac pozri tu).

Celá existencia kresťana by mala byť zameraná na Otca, pretože všetko pochádza od Otca skrze Syna v Duchu Svätom a všetko sa vracia k Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom.

Svet upadá do temnoty, pretože pekelné mocnosti sa po stáročia sprisahali so svojimi ľudskými spojencami, aby zneuctili Božie otcovstvo tým, že zneuctili otcovstvo ľudí. V diabolskom centre každej vzbury proti Bohu je túžba po otcovražde: „Zabiť Otca“. Pekelná zúrivosť, neschopná dotknúť sa nekonečného majestátu Boha Otca, s nesmiernou zúrivosťou prenasleduje obraz jeho otcovstva v ľuďoch.

Keď mala svätá Terézia z Lisieux sedem rokov, mala videnie muža v záhrade, ktorý bol oblečený ako jej otec, ale chodil so zahalenou hlavou. Až neskôr si uvedomila, že to bolo tajomné proroctvo o duševnej chorobe jej otca. Malá Terezička, hlboko zasiahnutá otcovým utrpením, ho privítala ako príležitosť prehĺbiť svoje chápanie Kristovho poníženia v jeho umučení. Terezka si uvedomila niekoľko hlbokých súvislostí: svojho otca v jeho utrpení spojila s ponížením Krista v jeho umučení a poníženie Krista v jeho umučení spojila s Božím Otcovstvom.

Násilie na Kristovej tvári počas jeho umučenia bolo na najhlbšej úrovni pokusom Zlého znetvoriť Božie otcovstvo. Náš Pán hovorí: „Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: "Ukáž nám Otca?!" Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?“ (Jn 14, 9 - 10). Od začiatku sa Zlý snažil zdiskreditovať Božie otcovstvo tým, že zasieval do ľudských sŕdc podozrenie a pochybnosti. Kruté znetvorenie Kristovej tváre údermi, modrinami, pľuvancami a tŕním bolo šialeným pokusom Zlého očierniť Otca. Zlý sleduje ten istý cieľ aj dnes. Všetkými prostriedkami sa snaží ponížiť Otca a znetvoriť tvár otcovstva v spoločnosti.

"Obnova všetkého v Kristovi" (Ef 1, 10) v spoločnosti, v Cirkvi a v našich životoch sa začína návratom k Otcovi. Začína sa výkrikom, ktorý sa vzniesol zo zlomeného srdca márnotratného syna: Surgam, et ibo ad patrem meum. „Vstanem a pôjdem k svojmu Otcovi“ (Lk 15, 18).

Boh je Otec, ktorý nikdy nesklame naše očakávania. Je to Otec, na ktorého lásku môžeme staviť svoj život. Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo o návrhu na vymenovanie blahoslaveného Kolumbu Marmiona za učiteľa Cirkvi, konkrétne za „učiteľa Božej adopcie“. Čo je to božská adopcia? Liturgia ju nazýva veľkým dielom Božej otcovskej lásky. O magnum pietatis opus! (porov. prvú antifónu ofícia Povýšenia svätého kríža)

Boh rozhodol, že ľudské bytosti, úžasne stvorené na jeho obraz a podobu, ale smrteľne znetvorené hriechom a vytrhnuté z jeho otcovského objatia, budú ešte úžasnejšie pripodobnené jeho jednorodenému Synovi a vrátené do jeho otcovského objatia ako „synovia v Synovi“. Svätý Pavol hovorí: „Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ (Rim 8, 29). Blahoslavený opát Marmion píše na túto tému:

„S nekonečnou láskou, prúdiacou z plnosti Bytia a Dobra, ktorým je Boh, sa tento život vylieva z lona božstva, aby zaplavil a oblažil bytosti stvorené z ničoho a povýšil ich nad ich prirodzenosť. Týmto obyčajným tvorom potom Boh udeľuje dôstojnosť a sladké meno detí. Podľa prirodzenosti má teda Boh iba jedného Syna, ale z lásky ich bude mať nespočetné množstvo. Toto je milosť nadprirodzeného prijatia za Božie deti.“ (Kristus, Život duše).

Božská adopcia je milosť, vďaka ktorej poznávame Boha ako Otca a seba ako synov. Preto apoštol hovorí: „Nedostali ste ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba Otče!"“ (Rim 8, 15). Slová blahoslaveného Marmiona zanechávajú v našich srdciach túžbu znovu objaviť seba samých ako synov: „Zjavenie prišlo, aby nás zaplavilo svojím svetlom. Učí nás, že v Bohu je nevýslovné Otcovstvo. Boh je Otec. Je to základná dogma, ktorú predpokladajú všetky ostatné, veľkolepá dogma, ktorá necháva rozum zmätený, ale nadchýna vieru a uchvacuje sväté duše.“ (Kristus, život duše).

Te igitur clementissime Pater. „Teba teda, najláskavejší Otče“. Niet na svete miesta, „od východu slnka až po jeho západ“ (Mal 1, 11), kde by sa tieto slová, prvé štyri v rímskom kánone, nešepkali. Sú to slová, ktorými kňaz prináša na oltár celú históriu, slová, ktorými kňaz predkladá Otcovi svoj vlastný život a život veriacich, ktorí za ním kľačia. V tej chvíli kňaz hovorí v mene celého ľudstva: Otče! Pokiaľ pred oltárom stojí kňaz, ktorý hovorí: Te igitur clementissime Pater, „ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 39)

Modlitba k Bohu Otcovi:

Otec nášho Pána Ježiša Krista a môj Otec, Otec, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi, klaniam sa ti. Otče nekonečnej velebnosti, prichádzam k tebe skrze prebodnuté Srdce tvojho jednorodeného Syna. Pozri na Jeho poklonyhodnú tvár a pre lásku, ktorú v nej rozoznávaš, neodožeň ma od seba a odpusť mi všetky moje hriechy.

Keď sa pozrieš na tvár svojho Syna, uvidíš tam moju tvár, a keď sa pozrieš na mňa, daj, aby si uvidel tú jeho. Odvažujem sa takto modliť, pretože Ty, Otče, si ma dal svojmu Synovi a pretože Tvoj Syn ma dal Tebe.

Milosrdný Otče, vyžeň z môjho srdca každú nedôveru voči tvojej láske ku mne, každú pochybnosť, každý strach, že budem opustený, tvrdo potrestaný alebo vyhnaný. Namiesto toho ma naplň duchom dôvery v Teba, dôvery v Tvoju otcovskú lásku a pokornou dôverou, ktorú nič nemôže otriasť ani narušiť.

Otče, dobrovoľne sa vzdávam všetkých mojich plánov, a obetujem sa ti pre uskutočnenie tvojho dokonalého plánu, zrodeného v tvojej láske. Zriekam sa svojej vôle, pokrivenej hriechom a tak často v rozpore s Tvojou vôľou, aby som sa celým srdcom zjednotil s Ježišovou modlitbou v Getsemani: Otče, nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.

Vyliatím Ducha Svätého vyžeň z mojej duše všetok strach a neistotu, všetky pochybnosti a zbabelosť. Naplň ma namiesto toho synovskou zbožnosťou: plnou dôvery, nežnou a neochvejnou. Tvojmu milosrdenstvu odovzdávam svoju minulosť s bremenom hriechov. Tvojej sláve obetujem prítomný okamih s vďakou a chválou. Tvojej sladkej prozreteľnosti zverujem budúcnosť a všetko, čo obsahuje. Ty si môj Otec a urobil si ma svojím adoptívnym synom.

Daj mi, aby som odteraz žil v milosti tejto božskej adopcie, vrhol sa na tvoje otcovské Srdce a skrze Ježiša, s Ježišom a v Ježišovi zakúsil, čo to znamená mať Otca, ktorý je Boh, a Boha, ktorý je Otec. Amen.

Zdroj: lanuovabq.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.