Fatima: obrátenie, pokánie a úcta k Svätým Srdciam Ježiša a Márie
Foto: catholictradition.org
I. Fatima: odpoveď a liek na súčasnú krízu (*)
Catolicismo vo svojom poslednom čísle uverejnilo zhrnutie zjavení, ktoré anjel z Portugalska a potom Panna Mária zjavili trom malým pastierikom vo Fatime (1). Mesiac máj je vhodný na to, aby tento časopis pokračoval v zaoberaní sa touto témou, a to tým skôr, že celé mesto Campos ešte stále rezonuje ozvenou triumfálneho privítania pútnického obrazu Panny Márie Fatimskej (2).
V tejto štúdii vychádzame z predpokladu, že pravda o fatimských zjaveniach bola dokázaná. Inými slovami, predpokladajme, že čitateľ uzná za pravdivé, že Anjel Portugalska a po ňom Panna Mária sa zjavili trom malým pastierikom a že posolstvá, ktoré odzneli v rôznych zjaveniach, verne odovzdali. Dôkaz by sa určite dal získať metódami, ktoré sa používajú pri skúmaní akejkoľvek historickej skutočnosti tohto druhu. Vo Fatime sa za prítomnosti tisícov ľudí udiali uzdravenia a zázraky. Možno teda tie či ony podrobiť vedeckej analýze, aby sa zistilo, či sú zázračné.
Na druhej strane boli traja pastieri vystavení mnohým výsluchom, oficiálnym aj súkromným, zo strany priateľov aj nepriateľov. Tieto výpovede sa dajú preskúmať všetkými dobrými kritickými metódami. Bolo by správne zanalyzovať aj zázemie malých pastierikov, život, ktorý viedli po zjaveniach, a výroky cirkevných autorít, pretože to všetko so sebou prináša úplné objasnenie témy. Akokoľvek je takéto štúdium zaujímavé, zámerne ho ponechávame bokom. Drvivá väčšina veriacich verí vo fatimské zjavenia. Naša publikácia je určená predovšetkým na orientáciu katolíckych čitateľov. Namiesto toho, aby sme im dokazovali to, o čom sú presvedčení, zdá sa nám užitočnejším hlbšie zanalyzovať niektoré aspekty toho, čo ich duše osvietené vierou už dávno prijímajú.
Veľká kríza našej doby
Najvýznamnejšie udalosti súčasnosti sú:
1. Univerzálna kríza. Ľudská spoločnosť vyzerala v prvej polovici tohto storočia [20.], t. j. do roku 1914, vynikajúco. Pokrok bol nesporný vo všetkých oblastiach. Hospodársky život dosiahol nebývalú prosperitu. Spoločenský život bol jednoduchý a príťažlivý. Zdalo sa, že ľudstvo smeruje k zlatému veku. Niektoré vážne príznaky však narúšali žiarivé farby tohto obrazu. Určite existovali materiálne a morálne biedy. Len málokto však meral plný rozsah týchto skutočností. Drvivá väčšina dúfala, že veda a pokrok vyriešia všetky problémy. Prvá svetová vojna prišla ako strašné vyvrátenie týchto vyhliadok. Ťažkosti sa v každom ohľade neúprosne zhoršovali až do roku 1939. Potom prišla druhá svetová vojna a s ňou sme sa dostali do súčasného stavu, v ktorom možno povedať, že na svete niet jediného národa, ktorý by takmer vo všetkých oblastiach nezápasil s veľmi vážnymi krízami. Inými slovami, ak analyzujeme vnútorný život každého národa, vidíme v ňom stav nepokoja, neporiadku, bezuzdných chúťok a ambícií, rozvracania hodnôt, ktoré ak už nie sú otvorenou anarchiou, tak v každom prípade postupujú týmto smerom. Žiadny súčasný štátnik zatiaľ nedokázal predložiť riešenie, ktoré by tento chorobný proces všeobecného rozsahu zastavilo.
2. Svetové vojny. Tá z rokov 1914-1918 sa zdala byť neprekonateľnou tragédiou. V skutočnosti ju tá z rokov 1939 - 1945 prekonala z hľadiska trvania, univerzálnosti, úmrtnosti a vytvorených trosiek. Zanechala nás dva kroky od novej vojny, ktorá je v každom ohľade ešte horšia. Masy ľudstva žili posledné roky v strachu z tejto perspektívy, vedomé si toho, že tretí svetový konflikt by so sebou možno priniesol koniec našej civilizácie.
Význam fatimských zjavení
Ako uvidíme, podstatný prvok posolstiev Anjela z Portugalska a Panny Márie spočíva v tom, že otvárajú ľuďom oči, aby poznali závažnosť týchto udalostí, vysvetľujú ich vo svetle plánov Božej Prozreteľnosti a poukazujú na prostriedky potrebné na zabránenie katastrofe. Panna Mária nás učí o samotných dejinách našej epochy a ešte viac o jej budúcnosti. Západorímska ríša sa skončila katastrofou, ktorú osvetlil a analyzoval génius veľkého učiteľa Cirkvi, svätého Augustína [Aurelia (354 - 430)]. Úpadok stredoveku predpovedal veľký prorok, svätý Vincent Ferrer [1350-1419]. Francúzsku revolúciu [1789], ktorá znamenala koniec novoveku, predpovedal ďalší veľký prorok a zároveň veľký učiteľ, svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu [1673-1716].
Súčasná éra, ktorá sa zrejme čoskoro uzavrie novou krízou, má teraz väčšie privilégium. Panna Mária prehovorila k ľuďom. Svätý Augustín mohol pre neskoršie generácie už iba vysvetliť príčiny tragédie, ktorej bol svedkom. Svätý Vincent Ferrerský a svätý Ľudovít Grignion z Montfortu sa márne snažili odvrátiť búrku: ľudia ich nechceli počúvať. Panna Mária zároveň vysvetľuje príčiny krízy a naznačuje jej riešenie, pričom prorokuje katastrofu, ak ju ľudia nebudú počúvať. Preto z akéhokoľvek hľadiska, povahou obsahu, ako aj dôstojnosťou tých, ktorí sa zjavujú, fatimské zjavenia prekonávajú všetko, čo Prozreteľnosť povedala ľuďom v bezprostrednej blízkosti veľkých búrok dejín. Jednotlivé body zjavení týkajúce sa tejto témy tvoria práve podstatný prvok posolstiev. Zvyšok, aj keď je dôležitý, tvorí len doplnok.
Predpoklad: desivá náboženská a morálna kríza
Neexistuje jediné zjavenie, v ktorom by sa nezdôrazňovala jedna skutočnosť: hriechy ľudstva sa stali neúnosným bremenom na váhach božskej spravodlivosti. To je skrytá príčina všetkých súčasných nešťastí a neporiadkov. Hriechy priťahujú spravodlivý Boží hnev. Preto ľudstvu hrozia tie najstrašnejšie tresty. Aby k nim nedošlo, je potrebné, aby sa ľudia obrátili. A aby sa obrátili, je potrebné, aby sa dobrí ľudia horlivo modlili za hriešnikov a prinášali Bohu najrôznejšie zmierne obety.
Modlitba a vynáhrada za hriešnikov
Portugalský anjel vo svojich posolstvách učí pastierikov, aby prosili o odpustenie pre hriešnikov a aby za nich prinášali obety. Zvlášť pripomína potrebu prinášať vynáhradu za urážky voči Najsvätejšej sviatosti, ktoré pochádzajú nielen od tých, ktorí ju znesväcujú, ale aj od tých, ktorí ju prijímajú s ľahostajnosťou. Vo svojom prvom zjavení Panna Mária žiada malých pastierikov, aby prijali ťažké poslanie odčinenia hriechov, a predpovedá im, že budú musieť veľa trpieť.
V druhom zjavení ich povzbudzuje, aby sa modlili a obetovali, aby sa zmenšil počet duší, ktoré sú zatratené. Na tento účel ich učí aj krátke zvolanie (3). Ukazuje im aj svoje Nepoškvrnené srdce korunované tŕním kvôli hriechom spáchaným v súčasnosti. V treťom zjavení im ukazuje peklo s nevýslovnými mukami, ktorým sú vystavení tí, ktorých doň uvrhne Božia spravodlivosť. A nalieha na nevyhnutnosť odčiňovať hriechy.
Vo štvrtom videní ich Panna Mária učí ďalšiu modlitbu vynáhrady (4) a hovorí, že je veľa duší, ktoré sú zatratené, pretože sa za ne nemá kto modliť. V piatom zjavení Panna Mária zmierňuje niektoré excesy pastierikov v ich zápale pre odčiňovanie hriechov, ale trvá na potrebe obetovať sa za hriešnikov. Potvrdzuje, že je potrebné, aby ľudia ľutovali svoje hriechy a prestali vzdorovať Božej spravodlivosti, aby svet nebol potrestaný.
Napokon, v Tuy [Španielsko, 17. 12. 1927], keď sa zjavila sestre Lucii, Panna Mária hovorí presne v tom istom zmysle. Vidíme teda, že stálou myšlienkou všetkých posolstiev je toto: svet zápasí so strašnou náboženskou a morálnou krízou; spáchaných hriechov je nespočetne veľa a sú skutočnou príčinou všeobecného spustošenia. Najistejším spôsobom nápravy ich dôsledkov je modlitba a pokánie.
Fatimské posolstvá a hlas pápežov
Jazyk pápežov nebol iný. Napríklad Pius XI [1922 - 1939] vo svojej encyklike Miserentissimus Redemptor z 8. mája 1928, konfrontovaný s víziou súčasných nešťastí, potvrdil, že "takéto bolestné veci akoby už odteraz ohlasovali a predvídali 'začiatok bolestí', ktoré prinesie 'nespravodlivý človek, ktorý sa povyšuje nad všetko, čo je Boh a náboženstvo' (2 Sol 2, 4)" (5). A dodáva: "A tak nám prichádza na um, aj bez toho, aby sme to chceli, myšlienka, že časy, ktoré predpovedal náš Pán, už nastali: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ (Mt 24, 12)" (6).
A nedávno Svätý Otec Pius XII. [1939-1958], slávne vládnuci, potvrdil, že dielo ničenia kresťanskej civilizácie, ktoré priviedlo svoje negatívne pôsobenie k vrcholu, teraz buduje v tomto svete protikresťanské mesto; autor tohto diela "sa [...] stáva čoraz konkrétnejším, s bezohľadnosťou, ktorá stále necháva človeka žasnúť: Kristus áno, Cirkev nie. Potom: Boh áno, Kristus nie. Nakoniec bezbožný výkrik: Boh je mŕtvy, ba dokonca: Boh nikdy nebol. A tu je snaha postaviť štruktúru sveta na základoch, na ktoré neváhame poukázať ako na tie, ktoré sú v prvom rade zodpovedné za ohrozenie ľudstva: ekonomika bez Boha, právo bez Boha, politika bez Boha. 'Nepriateľ' pracoval a pracuje na tom, aby sa Kristus stal cudzincom na univerzitách, v školách, v rodine, pri výkone spravodlivosti, pri tvorbe zákonov, v zhromaždeniach národov, kde sa rozhoduje o mieri a vojne. "Kazí svet tlačou a divadlami, ktoré zabíjajú skromnosť u mladých mužov a dievčat a ničia lásku medzi manželmi; vštepuje nacionalizmus, ktorý vedie k vojne" (7).
Falošný optimizmus a fatimské posolstvo
Tieto slová zdravého realizmu kontrastujú - ako dobre vieme - s tendenciou, ktorá nie je medzi katolíkmi vôbec zriedkavá. Z ducha prispôsobovania sa, z oportunizmu, z ľahkovážnej túžby vo všetkom súhlasiť s týmto svetom, aby ho mimoriadne pochybnými cestami priviedli k chimérickému obráteniu, myslia, konajú, cítia v tomto svete krízy a kolapsu, akoby boli v 13. storočí, so svätým Ľudovítom [IX Kapetským (1214 - 1270)] na francúzskom tróne, so svätým Ferdinandom v Kastílii [III (asi 1200 - 1252) )], so svätým Tomášom Akvinským [cca 1225 - 1274] a svätým Bonaventúrom [z Bagnoregia (cca 1217 - 1274)], ktorí osvietili Cirkev nádherou svojej vedy a cnosti.
Momentálne len medzi mládežou nájdeme takých, ktorí si neuvedomujú vážnosť krízy, ktorou prechádzame, ale títo naši katolíci, často štyridsiatnici alebo ešte starší, sa horlivo pridávajú k skupine bezstarostných a spievajú chválospevy a hymny na súčasné pomery, ktoré u iných ľudí vyvolávajú stony úzkosti, ba až výkriky bolesti. A ak im niekto chce otvoriť oči, zúria. Tolerantní voči všetkému a všetkým, neznesú, aby sa im ukázala vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzame. Bude slovo Panny Márie, slovo pápeža stačiť na to, aby ich presvedčilo? Nezdá sa to pravdepodobné. Môžu však proti tejto vlne jalového optimizmu imunizovať aspoň tých, ktorí majú chuť sa k nej pridať.
Posolstvo Fatimy a krátkozrakí katolíci
Popri tomto horúčkovitom optimizme, ktorý by chcel z apoštolátu urobiť večný tínedžerský večierok, večný piknik, ktorý sa vo svojej zbožnosti štíti všetkého, čo by mohlo vyvolávať predstavu bolesti, krížov, na ktorých je zobrazená Božská obeť so svojimi ranami, ako vylieva spasiteľnú Krv, čiernych rúch na pohrebné omše a podobne, musíme vziať do úvahy aj ďalší nedostatok. Je to ľahostajnosť. Existuje falošná zbožnosť, ktorá odvádza ľudí od uvažovania o všetkých veľkých problémoch.
Kresťanská civilizácia sa rozpadá, svet sa rúca, zem sa otriasa. Človek opojený touto formou zbožnosti nič nevidí, nič nepočuje, nič nevníma. Jeho život je len malým životom v správnom a pokojnom plnení jeho malých individuálnych povinností, jeho malých skutkov zbožnosti, vo výlučnom riešení jeho malých prípadov svedomia. Jeho horlivosť už nesiaha za jeho obzory a tie - bolestne to treba povedať – siahajú len málo za špičku jeho nosa.
Ak sa s ním rozprávate o politike, sociológii, filozofii a teológii dejín, apologetike, mení tému s istým strachom: strachom, ktorý majú termity zo slnečného svetla. Aj pre neho Fatima obsahuje veľké poučenie. Panna Mária prišla na zem, aby pritiahla horlivosť duší k tomuto nesmiernemu obzoru. Chce milosrdenstvo, chce nápravu, ale základom tejto túžby je nesmierna vízia veľkých Božích plánov pre celý svet.
V neobmedzenej perspektíve Fatimy nejde o to, aby sme zachránili len tú či onú dušu individuálne. Ide o to vidieť vyššie a ďalej. Treba sa usilovať o spásu celého ľudstva, pretože nejde o toho či onoho človeka, ale o légie duší, ktorým hrozí, že sa stratia v jednej z najvážnejších kríz v dejinách. A pre túto obrovskú úlohu Panna Mária nežiada jedného Šimona z Cyrény, ale mnoho, mnoho z nich, celé falangy. Fatima nie je výzvou len pre troch pastierikov, aby robili pokánie. Táto výzva je adresovaná celému svetu. Celá súčasná zbožnosť musí mať za svoju pevnú súčasť vynáhradu a odčiňovanie hriechov.
Fatimské posolstvá a "heréza činnosti"
Všimnime si ešte jeden bod. Nikto nemôže pochybovať o dôležitosti diel apoštolátu. Pápeži k nim denne pozývajú veriacich. Fatima nám však vo svojej mimoriadnej stručnosti o tom nič konkrétne nehovorí. Prečo ich Prozreteľnosť neposudzuje ako potrebné, naliehavé? Kto by mohol pripustiť takúto odchýlku? Prečo teda také ticho z Fatimy?
Faktom je, že žijeme v dobe, ktorú ovládajú zmysly, v ktorej ľudia ľahko rozpoznávajú potrebu konať, pretože konanie je niečo, čo zmysly zachytia a ktorého účinnosť sa často dá posúdiť pomocou čísel, štatistík, prostredníctvom hmatateľných výsledkov. A tak nie je zvlášť ťažké upriamiť pozornosť skutočne horlivých duší na dôležitosť konania.
Ale je a stále je veľmi ťažké prilákať ich k tomu, čo je duchovné, vnútorné, neviditeľné. A tak modlitbu, vnútorný život človek chápe ťažšie, venuje im menej času a záujmu. Je celkom pochopiteľné, že Panna Mária vo Fatime trvala na nevyhnutnosti modlitby a pokánia až do tej miery, že z nich urobila základný prvok svojho posolstva. Aké užitočné by bolo pre Doma Chautarda [Jean-Baptiste-Gustave O.C.S.O. (1858-1935)], keby bol v jeho dobe argument Fatimy taký jasný ako dnes!
Nestačí sa modliť: je potrebná vynáhrada
Na záver jedna zásadná vec. Panna Mária nehovorí len o modlitbe. Chce zmierenie, obetu. Bola nejaká epocha, v ktorej sa viac vyhýbalo smútku? Bola doba, v ktorej sa menej hovorilo o potrebe umŕtvovania? Bola doba, keď sa menej hovorilo o dôležitosti obety? Na tento bod nás Panna Mária upozorňuje osobitným spôsobom.
Vo významných storočiach zbožnosti bolo pokánie častým javom v živote ľudí a národov. Na odčinenie hriechov sa konali veľké púte. V jaskyniach, lesoch a kláštoroch sa nachádzali zástupy duší oddaných životu na odčinenie hriechov. Celé majetky boli v závetoch odkázané na zbožné alebo charitatívne diela, na odpustenie hriechov. Existovali bratstvá, ktoré sa venovali najmä ohlasovaniu pokánia. Konali sa odprosujúce procesie, na ktorých sa zúčastňovali celé mestá.
Dnes nechýbajú kolektívne prejavy zbožnosti. Ale akokoľvek nás Cirkev nabáda k pokániu, akú úlohu to zohráva v týchto prejavoch? Akú úlohu zohráva pokánie v našom súkromnom živote? Malú, dokonca veľmi malú. Zdá sa nesporné, že Fatima nám aj v tomto bode dáva cenné poučenie. K tejto téme sa ešte vrátime.
Prof. Plinio Corrêa de Oliveira
Zdroj: aftp.it
Poznámky
* Fátima: explicação e remédio da crise contemporânea, in Catolicismo, n. 29, Campos (Rio de Janeiro) máj 1953.
** A Devoção ao Coração de Maria salvará o Mundo do Comunismo, ibid., n. 30, jún 1953.
Tento posledný článok nie je podpísaný, ale formálne dôvody - predstavuje ohlásené pokračovanie predchádzajúceho článku - a vnútorné dôvody - prezentuje sa ako pokračovanie predchádzajúceho článku - ako aj dokonalá myšlienková kontinuita ho vedú k tomu, aby sme ho pripísali tomu istému autorovi ako prvý článok. Okrem toho text obsahuje niekoľko preklepov, ktoré boli odstránené náhodne. Spoločný názov, poznámky a vsuvky v hranatých zátvorkách sú redakčné.
(1) Cfr. Fátima, o acontecimento capital do seculo XX, in Catolicismo, n. 28, Campos (Rio de Janeiro) apríl 1953, Rýchly výklad udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1917 v portugalskej dedine, a posolstiev odovzdaných pri rôznych príležitostiach a po nich; obšírnejšie porovnaj ANTONIO AUGUSTO BORELLI MACHADO, Fatima: Messaggio di Tragedia o di Speranza? Con la terza parte del segreto, trad. it., Luci sull’Est, Roma 2002.
(2) V roku 1953 putoval pútnický obraz Panny Márie Fatimskej - jeden zo štyroch, ktoré v roku 1946 vytesal z brazílskeho cédrového dreva portugalský sochár José Ferreira Thedim (1892-1971) pod dohľadom sestry Lucie - po celom území Brazílie a dostal sa aj do diecézy Campos v štáte Rio de Janeiro: porov. HALVÉCIO ALVES, Acolhimento triunfal à Virgem de Fátima, in Catolicismo, anno LII, n. 629, San Paolo, máj 2003, p. 41. Pri tejto príležitosti vyšli v mesačníku Catolicismo, ktorý vtedy vychádzal v Campos, dva články, ktorých preklad uvádzame.
(3) (3) "Obetujte sa za hriešnikov a pri akejkoľvek obete opakujte mnohokrát a osobitným spôsobom: 'Ó, Ježišu, je to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a na odčinenie hriechov spáchaných proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie'" (A. A. BORELLI MACHADO, op. cit., s. 40, počas tretieho zjavenia, 13. júla 1917).
(4) Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo. Amen. (tamže, s. 45-46, tiež počas tretieho zjavenia).
(5) PIUS XI, Encyklika o zadosťučinení Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu "Miserentissimus Redemptor", 8. 5. 1928, in Enchiridion of Encyclicals, vol. 5, Pius XI (1922-1939), dvojjazyčné vydanie. Edizioni Dehoniane Bologna, Bologna 1995, s. 322-349 (s. 340-341).
(6) Ibid., pp. 342-343.
(7) PIO XII, Discorso agli Uomini di Azione Cattolica d’Italia «Nel contemplare», del 12-10-1952, in Discorsi e Radiomessaggi di Sua Santità Pio XII, vol. XIV, pp. 355-362 (p. 359).
(8) Cfr. DOM JEAN-BAPTISTE CHAUTARD O.C.S.O., L’Anima di ogni Apostolato, preklad z úplného kritického textu, Luci sull'Est, Rím 2002.
(9) Cfr. Lc. 10, 38-42.
(10) A. A. BORELLI MACHADO, op. cit., p. 57.
(11) Združenie náboženskej povahy, v ktorom sa veriaci podieľajú na ustanovení vlády Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prostredníctvom zásluh, ktoré denne obetujú; vymyslel a založil ho francúzsky jezuita François-Xavier Gautrelet (1807-1886) a organizoval ho tiež francúzsky jezuita Henry Ramière (1821-1884).
(12) Cfr. Mt. 13, 43; Mc. 4, 9; e Lc. 8, 8; e 14, 35.
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
