Fatima: obrátenie, pokánie a úcta k Svätým Srdciam Ježiša a Márie, II. časť
Foto: catholictradition.org
pokračovanie prvej časti
II. Úcta k Máriinmu Srdcu zachráni svet pred komunizmom (**)
Ako sme už povedali, štúdie o Fatime, ktoré uverejňujeme, predpokladajú, že sa na začiatku preukázalo, že Panna Mária sa naozaj zjavila Lucii, Jacinte [Marto (1910-1920)] a Františkovi [Marto (1908-1919)] a že im odovzdala posolstvá, ktoré oni odovzdali svetu. V rámci metodiky chceme pripomenúť tento bod, ktorý tvorí základný kameň všetkého, čo sa o Fatime napísalo.
Keďže ide o zjavenia, o ktorých vizionári tvrdia, že sa o nich má dozvedieť Svätý Otec, posvätná hierarchia a skrátka celé kresťanstvo, nie je možná žiadna stredná cesta: V takom prípade si zjavenia zaslúžia alebo plné uznanie, alebo sú dôkazy pochybné, zmätené, spochybniteľné, a v tom prípade sú všetky posolstvá falošné, pretože nie je jasné, prečo Panna Mária, ak naozaj chcela svetu odovzdať posolstvo, nezoradila fakty tak, aby ľudstvu poskytla rozumné dôvody veriť, že sú autentické.
Z tohto pohľadu nás samotná podstata vecí vedie k inej alternatíve. Ak sú dôkazy isté, ak sú posolstvá autentické, nie je možné neprikladať ich obsahu najvyššiu dôležitosť. Ak k nám Panna Mária skutočne prehovorila, je potrebné si čo najviac vážiť to, čo nám povedala, dlho meditovať nad každým jej slovom a prostredníctvom dôkladnej analýzy z nich vyvodiť všetko, čo obsahujú.
Ale na druhej strane, ak dôkazy nie sú isté, je lepšie nestrácať ani minútu argumentáciou. Tak ako sa posolstvám nedá prepožičať ani "polovičná viera", tak sa ich obsahu nedá prikladať ani polovičný význam. Tento základný aspekt otázky zdôrazňujeme s takou naliehavosťou, pretože sa nám zdá, že atmosféra "polovičnej viery" a "polovičnej dôležitosti" je v prípade Fatimy, žiaľ, oveľa častejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Vážnosť situácie vo svete podľa fatimského posolstva
Panna Mária teda prehovorila k svetu. Opísala situáciu ako veľmi vážnu, poukázala na strašný morálny úpadok ľudstva ako príčinu tejto situácie, pohrozila nám strašnými pozemskými trestami - novou vojnou, celosvetovým rozšírením bludov komunizmu, prenasledovaním Cirkvi - a tisíckrát horším večným trestom - peklom -, ak sa nenapravíme, a nakoniec predpísala prostriedky potrebné na dosiahnutie nápravy a zamedzenia toľkých trestov.
Hoci niektorí hlupáci zatvárajú oči pred najzjavnejšou skutočnosťou a s potešením tvrdia, že svet, v ktorom žijeme - svet pochybností, naturalizmu, morálnej nedisciplinovanosti a uctievania pozemského šťastia - je v súlade s Bohom, je potrebné veriť v opak, pretože Panna Mária nám povedala opak.
Je úplne isté, že niektorí evoluční sociológovia, oveľa viac evolucionisti ako sociológovia, radi hovoria, že dnešok je lepší ako včerajšok a že zajtrajšok bude nevyhnutne lepší ako dnešok. Panna Mária nám však hovorí, že pravda je úplne iná: zajtrajšok bude lepší ako dnešok len vtedy, ak sa polepšíme a budeme konať pokánie. Inak, bez ohľadu na to, ako veľmi sa bude rozvíjať materiálny pokrok, medicína, financie, zábava, životné pohodlie, budeme napredovať k veľkému a všeobecnému kolapsu.
Žiaľ, nechýbajú ani optimistickí teológovia, ktorí okolo seba vytvárajú príjemnú atmosféru spolupatričnosti a tvrdia, že takmer nikto nie je odsúdený do pekla. Panna Mária však učí pravý opak, a to nielen slovami, ale aj neporaziteľným argumentom konkrétnej skutočnosti: pred očami vydesených pastierikov otvára peklo, aby mohli celému svetu povedať, čo videli. A treba veriť Panne Márii, a nie nejakej slabej, ružovej teológii. A ak nám Panna Mária vo Fatime zjavuje, aké lieky treba použiť, aby sme sa vyhli katastrofe, treba ich študovať, aplikovať, vkladať do nich všetku nádej, namiesto toho, aby sme strácali čas experimentovaním so všeliekmi, ktoré navrhli ľudia. Týmito prostriedkami, ktoré nám Panna Mária naznačila, sa chceme zaoberať osobitne.
Nadprirodzený život je autentickým riešením
V predchádzajúcom článku sme už okrajovo poukázali na to, že Panna Mária uvádza ako základné lieky pre súčasný svet modlitbu, pokánie a nápravu života. Od týchto troch čisto duchovných opatrení podľa nej závisí zachovanie mieru, ochrana Západu pred komunistickou propagandou, a teda aj prežitie samotnej civilizácie.
Mnohých zle formovaných katolíkov, ktorí vkladajú všetky svoje nádeje do čisto ľudských prostriedkov, to môže zaraziť. Predstavujú si, že všetko bude zachránené v deň, keď bude Cirkev hojne zabezpečená seminármi, univerzitami, novinami, časopismi, kníhkupectvami, kinami, divadlami, charitatívnymi dielami a sociálnou pomocou. V tejto koncepcii sa všetko redukuje na čisto prirodzenú sféru: dechristianizácia je spôsobená nedostatočnosťou našej propagácie a schopnosti konať . V deň, keď tento nedostatok odstránime, zvíťazíme nad dechristianizáciou.
Medzitým sa Panna Mária zjavila vo Fatime a o všetkých týchto prostriedkoch sa nezmienila ani slovom. Ako vysvetliť toto tajomstvo? A čo slová pápežov, ktorí neprestali odporúčať všetko, o čom Panna Mária mlčí? Budú fatimské posolstvá v rozpore s pápežskými nariadeniami? Bolo by ľahké odpovedať na všetky tieto otázky, keby sa katolíci usilovali seriózne a v plnom rozsahu čítať pápežské dokumenty namiesto toho, aby sa uspokojili s citátmi, ktoré sa nachádzajú roztrúsené tu a tam, v niektorých knihách a novinách, ktoré, ako sa zdá, majú za cieľ odfiltrovať všetko, čo by v slovách Svätého Otca mohlo byť v rozpore s ich predsudkami.
Pápeži neúnavne odporúčajú využívať všetky legitímne prirodzené prostriedky na podporu spoločenského kraľovania nášho Pána Ježiša Krista. Neobmedzujú sa však len na to. V skutočne nespočetných dokumentoch ukazujú, že prirodzené prostriedky nebudú nič platné, ak v tých, čo bojujú za Cirkev, nebude stály život zbožnosti, umŕtvovania, obety; ak Kristovi vojaci nebudú mať neustále na pamäti, že prirodzené prostriedky činnosti musia byť kanálmi Božej milosti a že apoštol - klerik alebo laik - musí byť sám zásobárňou milostí, ktoré musia oživovať jeho diela.
Slovom, základné tézy nenapodobiteľnej knihy Dom Chautarda Duša každého apoštolátu (8) boli pápežmi vštepované vo všetkých smeroch. A sú to tie isté zásady, ktoré nás učí Panna Mária vo Fatime. Blahoslavená Panna nám nehovorí, aby sme sa prestali venovať dielam apoštolátu. Ale opakuje učenie nášho Pána z Betánie: je potrebné žiť v dôvernom duchovnom spojení s Bohom, pretože odtiaľ všetko pochádza, a bez takéhoto spojenia by boli najmúdrejšie, najužitočnejšie a najpotrebnejšie diela žalostne neplodné (9).
Anjel strážny konkrétneho národa
Na tomto mieste si veľmi rýchlo všimnime ďalšie aspekty fatimských posolstiev. Zjavenie Anjela Portugalska nám pripomína učenie Cirkvi, že každý národ má svojho osobitného Anjela Strážcu. Boli časy, keď každý národ mal osobitnú úctu k svojmu Anjelovi Strážcovi a vzýval ho vo svojich súženiach, a najmä v boji za udržanie svojho ľudu v lone Cirkvi. Zamysleli sme sa nad tým? Ctíme si brazílskeho Anjela strážcu?
Láska a bázeň pred Bohom
Anjel sa modlí v prítomnosti malých pastierikov, hlboko sklonený, s tvárou k zemi. Je to príklad, ktorý musíme napodobňovať. Vo svojich modlitbách musíme byť dôverní, odovzdaní, synovskí. Nesmieme však zabúdať, že skutočná synovská zbožnosť nevylučuje, ba dokonca predpokladá najhlbšiu úctu. Toto je ďalší bod, v ktorom fatimské zjavenia obsahujú cenné poučenie pre moderného človeka. Skutočne, tým, že hovoríme o demokracii všade a vo všetkom, nezriedka skresľujeme svoju mentalitu do takej miery, že zavádzame egalitársky tón dokonca aj do našich vzťahov s Bohom!
Zbožnosť v protiklade s liturgiou
V poslednom čase progresívny liturgizmus vniesol do katolíckych radov húževnaté predsudky voči niektorým pobožnostiam, vrátane uctievania Najsvätejšej sviatosti mimo sv. omše a svätého ruženca. No obe tieto pobožnosti sú vo Fatime silne zakorenené. Pre Boha nie je nič nemožné.
Ak by teda Prozreteľnosť chcela, mohli by byť malí pastierici prenesení - napríklad vďaka fenoménu bilokácie - na nejaké miesto, kde sa slávila Svätá obeta, a potom v jej priebehu prijať Sväté prijímanie. V konečnom dôsledku by to bolo rovnako výnimočné ako zverenie Posvätých spôsobov anjelovi, aby ich odovzdal pastierikom. Prozreteľnosť však zariadila práve to druhé.
Ak by v eucharistickom kulte mimo sv. omše bolo niečo, čo by vnútorne odporovalo pravému spôsobu chápania skutočnej prítomnosti, Prozreteľnosť by neustanovila, aby sa eucharistická adorácia anjela a prvé prijímanie malých pastierikov uskutočnili práve takýmto spôsobom. Pokiaľ ide o svätý ruženec, bolo by ťažké odporučiť ho naliehavejšie. "Ja som Kráľovná ruženca", povedala o sebe Panna Mária v poslednom zo zjavení (10). A takmer vo všetkých z nich výslovne vštepovala túto pobožnosť malým pastierikom. Ako teda môžeme tvrdiť, že ruženec stratil niečo zo svojej aktuálnosti?
Hovorí sa tiež, že rozjímanie o pekle je pre dnešnú dobu nevhodné a môže vzbudiť len otrocký strach. Toto tvrdenie sa spektakulárne rúca tvárou v tvár tomu, čo sa stalo vo Fatime, pretože videnie pekla, ktorého boli malí pastieri privilegovaní, bolo zjavne určené na očistenie ich lásky a zmyslu pre apoštolát.
Pobožnosť k Najsvätejším Srdciam
Vo Fatime sa tiež s veľkou naliehavosťou vštepuje úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktorá bola zatienená určitým trendom spirituality, ktorý je v súčasnosti veľmi v móde.
Kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho považujú všetci teológovia za jednu z najvzácnejších milostí, ktorými bola Svätá cirkev v posledných storočiach obdarená. Jeho cieľom bolo oživiť v ľuďoch lásku k Bohu, ktorá bola otupená naturalizmom renesancie, omylmi protestantov, jansenistov, deistov a racionalistov. V minulom storočí [19. storočie] práve vďaka tejto pobožnosti spôsobil Apoštolát modlitby obdivuhodné oživenie náboženského života na celom svete (11).
A keďže zlo, od ktorého nás musí ochraňovať Najsvätejšie Srdce Ježišovo, každým dňom narastá, je zrejmé, že každým dňom sa zvýrazňuje aktuálnosť tejto jedinečnej pobožnosti. Treba však dodať, že v súčasnom zhoršujúcom sa stave chcela Prozreteľnosť takmer prekonať samu seba tým, že ľuďom ako predmet ich zbožnosti ukázala Máriino Srdce, ktoré istým spôsobom zdokonaľuje a napĺňa úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Štúdium a úcta k Nepoškvrnenému Srdcu nie je novinkou. Zdá sa nám, že už samotné čítanie fatimských posolstiev ukazuje, ako naliehavo ju Panna Mária chce pre naše dni. Poslanie, ktoré zverila sestre Lucii, spočívalo najmä v tom, aby zostala na zemi a priťahovala ľudí k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Táto pobožnosť sa v zjaveniach často odporúča. Najsvätejšie Srdce sa nám zjavuje aj v druhom zjavení, korunované tŕním za naše hriechy, a žiada ľudí o odprosujúcu modlitbu. Zdá sa nám, že v tomto bode sú akosi zhrnuté všetky poklady fatimských posolstiev.
Fatimské zjavenia nás teda na jednej strane poučujú o desivej vážnosti situácie vo svete a o skutočných príčinách nášho zla. A na druhej strane nám ukazujú prostriedky, ktorými sa máme vyhnúť pozemským a večným trestom, ktoré nám hrozia. Starovekým ľuďom Boh poslal prorokov. V našich dňoch k nám prehovoril prostredníctvom samotnej Kráľovnej prorokov. Preto, keď študujeme, čo chce Panna Mária, čo môžeme povedať? Jediné primerané slová sú tie, ktoré povedal náš Pán vo svätom evanjeliu: Kto má uši na počúvanie, nech počúva (12).
Prof. Plinio Corrêa de Oliveira
Zdroj: aftp.it
Poznámky
* Fátima: explicação e remédio da crise contemporânea, in Catolicismo, n. 29, Campos (Rio de Janeiro) máj 1953.
** A Devoção ao Coração de Maria salvará o Mundo do Comunismo, ibid., n. 30, jún 1953.
Tento posledný článok nie je podpísaný, ale formálne dôvody - predstavuje ohlásené pokračovanie predchádzajúceho článku - a vnútorné dôvody - prezentuje sa ako pokračovanie predchádzajúceho článku - ako aj dokonalá myšlienková kontinuita ho vedú k tomu, aby sme ho pripísali tomu istému autorovi ako prvý článok. Okrem toho text obsahuje niekoľko preklepov, ktoré boli odstránené náhodne. Spoločný názov, poznámky a vsuvky v hranatých zátvorkách sú redakčné.
(1) Cfr. Fátima, o acontecimento capital do seculo XX, in Catolicismo, n. 28, Campos (Rio de Janeiro) apríl 1953, Rýchly výklad udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1917 v portugalskej dedine, a posolstiev odovzdaných pri rôznych príležitostiach a po nich; obšírnejšie porovnaj ANTONIO AUGUSTO BORELLI MACHADO, Fatima: Messaggio di Tragedia o di Speranza? Con la terza parte del segreto, trad. it., Luci sull’Est, Roma 2002.
(2) V roku 1953 putoval pútnický obraz Panny Márie Fatimskej - jeden zo štyroch, ktoré v roku 1946 vytesal z brazílskeho cédrového dreva portugalský sochár José Ferreira Thedim (1892-1971) pod dohľadom sestry Lucie - po celom území Brazílie a dostal sa aj do diecézy Campos v štáte Rio de Janeiro: porov. HALVÉCIO ALVES, Acolhimento triunfal à Virgem de Fátima, in Catolicismo, anno LII, n. 629, San Paolo, máj 2003, p. 41. Pri tejto príležitosti vyšli v mesačníku Catolicismo, ktorý vtedy vychádzal v Campos, dva články, ktorých preklad uvádzame.
(3) (3) "Obetujte sa za hriešnikov a pri akejkoľvek obete opakujte mnohokrát a osobitným spôsobom: 'Ó, Ježišu, je to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a na odčinenie hriechov spáchaných proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie'" (A. A. BORELLI MACHADO, op. cit., s. 40, počas tretieho zjavenia, 13. júla 1917).
(4) Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo. Amen. (tamže, s. 45-46, tiež počas tretieho zjavenia).
(5) PIUS XI, Encyklika o zadosťučinení Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu "Miserentissimus Redemptor", 8. 5. 1928, in Enchiridion of Encyclicals, vol. 5, Pius XI (1922-1939), dvojjazyčné vydanie. Edizioni Dehoniane Bologna, Bologna 1995, s. 322-349 (s. 340-341).
(6) Ibid., pp. 342-343.
(7) PIO XII, Discorso agli Uomini di Azione Cattolica d’Italia «Nel contemplare», del 12-10-1952, in Discorsi e Radiomessaggi di Sua Santità Pio XII, vol. XIV, pp. 355-362 (p. 359).
(8) Cfr. DOM JEAN-BAPTISTE CHAUTARD O.C.S.O., L’Anima di ogni Apostolato, preklad z úplného kritického textu, Luci sull'Est, Rím 2002.
(9) Cfr. Lc. 10, 38-42.
(10) A. A. BORELLI MACHADO, op. cit., p. 57.
(11) Združenie náboženskej povahy, v ktorom sa veriaci podieľajú na ustanovení vlády Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prostredníctvom zásluh, ktoré denne obetujú; vymyslel a založil ho francúzsky jezuita François-Xavier Gautrelet (1807-1886) a organizoval ho tiež francúzsky jezuita Henry Ramière (1821-1884).
(12) Cfr. Mt. 13, 43; Mc. 4, 9; e Lc. 8, 8; e 14, 35.
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.