Winston Churchill, Plinio Corrêa de Oliveira a príčiny druhej svetovej vojny

Foto: commons.wikimedia.org

Vo fatimskom posolstve z 13. júla 1917 Panna Mária doslovne povedala: „Vojna sa čoskoro skončí, ale ak neprestanú urážať Boha, počas pontifikátu Pia XI. sa začne iná, ešte horšia. Keď uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že je to veľké znamenie, ktoré vám Boh dáva, že ide potrestať svet za jeho zločiny prostredníctvom vojny, hladu a prenasledovania Cirkvi a Svätého Otca.“

Druhá svetová vojna sa oficiálne začala 1. septembra 1939 nemeckou inváziou do Poľska. V priebehu dvoch dní Anglicko a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, a tak sa poľsko-nemecký konflikt zmenil na európsku vojnu.

Dva roky predtým, 25. januára 1938 večer, sa na oblohe strednej a južnej Európy a severnej Afriky až po Severnú Ameriku a Kanadu ukázala veľmi jasná polárna žiara. Zdá sa, že sestra Lucia v inštitúte svätej Doroty v Tuy v Španielsku, kde sa vtedy zdržiavala, stotožnila túto polárnu žiaru s „veľkým znamením“, ktoré predpovedala Panna Mária. „Boh ho použil, aby som pochopila, že jeho spravodlivosť sa pripravuje zasiahnuť previnilé národy, a vtedy som začala naliehavo žiadať o prijímanie na pokánie v prvé soboty a o zasvätenie Ruska“ (Documentos de Fatima, Porto 1976, s. 231).

V roku 1938 vládol Cirkvi Pius XI, ktorého meno v roku 1917 fatimskí pastieri nepoznali. Pius XI. zomrel 10. februára 1939 a 2. marca toho istého roku ho vystriedal Pius XII. Podľa fatimského posolstva vojna nevypukla v roku 1939 za Pia XII. ale o rok skôr za jeho predchodcu. Keďže blahoslavenej Panne Márii nemožno pripísať žiadnu chybu, toto zjavné historické nedopatrenie nás vedie k zamysleniu sa nad pôvodom konfliktu.  Akú udalosť medzi polárnou žiarou v januári 1938 a smrťou Pia XI. o rok neskôr možno označiť za spúšťač druhej svetovej vojny?

Rok 1938 bol charakteristický anglo-francúzskou politikou ústupkov voči Hitlerovmu Nemecku, ktoré anšlusom 13. marca pripojilo Rakúsko k Tretej ríši. Hlavným záujmom britského premiéra Chamberlaina bolo zabrániť vojne proti Nemecku. S cieľom zabrániť vyostreniu medzinárodnej situácie sa 29. - 30. septembra v Mníchove konala konferencia štyroch západných mocností - Francúzska, Anglicka, Nemecka a Talianska - za účasti ich politických vodcov: Edouarda Daladiera, Nevilla Chamberlaina, Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho. Na konci stretnutia Anglicko a Francúzsko akceptovali nemeckú anexiu Rakúska a dali zelenú anexii Československa. Chamberlain sa vrátil do Londýna s triumfom a klamal sám seba, že sa vyhol vojne tým, že ustúpil Hitlerovmu expanzionizmu, ale Winston Churchill (1874 - 1965) vo svojom prejave v Dolnej snemovni 5. októbra povedal: „Utrpeli sme úplnú a           neospravedlniteľnú porážku... Čelíme katastrofe najvyšších rozmerov.... Všetky krajiny strednej Európy a povodia Dunaja budú jedna po druhej pohltené gigantickou mašinériou nacistickej politiky...
A nemyslite si, že to je koniec. Je to len začiatok...“ (William L. Shirer, Dejiny Tretej ríše, Einaudi, Miláno 2014, s. 648).

Jedným z najbystrejších pozorovateľov medzinárodnej situácie bol redaktor brazílskeho časopisu „O Legionário“ Plinio Corrêa de Oliveira (1908-1995), ktorý 2. októbra 1938 poznamenal: „Pokiaľ ide o ústupky, Francúzsko a Anglicko nemôžu ísť ďalej. Vypili kalich do poslednej kvapky. A keď im bolo oznámené, že prehltnutím niekoľkých ďalších kvapiek možno dosiahnu mier, plakali od radosti“.

Rok 1939, po nemeckej anexii Sudet, sa začal prekvapujúcou predpoveďou brazílskeho mysliteľa, ktorá sa objavila v prvom čísle ročníka „Legionára“: „Zatiaľ čo sa vymedzujú všetky bojiská, prebieha čoraz jasnejší proces: doktrinálne splynutie nacizmu s komunizmom. Podľa nášho názoru bude rok 1939 svedkom dokončenia tohto spojenia“.  O niekoľko mesiacov neskôr, v auguste 1939, malo oznámenie takzvaného paktu Ribbentrop-Molotov bombastický účinok na európsku verejnú mienku. Pakt o neútočení platil desať rokov a zaväzoval obe strany, aby sa zdržali akýchkoľvek „vzájomných“ útokov. K nemu bol pridaný „tajný protokol“, ktorý Hitlerovi umožňoval zaútočiť na Poľsko, pričom ZSSR mal pod kontrolou tri pobaltské krajiny, Fínsko, Poľsko a Besarábiu.

1. septembra 1939 vtrhla nemecká armáda do Poľska. Plinio Corrêa de Oliveira vo svojej Nota internacional z 3. septembra komentoval túto udalosť týmito slovami: „Všetko nás vedie k presvedčeniu, že vojnu nerozhodol jednoduchý pakt o neútočení, ale tajná dohoda medzi Ruskom
a Ríšou, ktorá pravdepodobne zahŕňala rozdelenie Poľska.

V ten istý deň 3. septembra Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu. Oficiálne sa začala druhá svetová vojna, ktorú Plinio Corrêa de Oliveira v článku v „Legionário“ nazval Najzáhadnejšia vojna nášho storočia (31. decembra 1939). Záhadu predstavoval závoj zdanlivých protirečení, ktorým „temné sily zla“ zahaľovali svoje manévre s cieľom zničiť to, čo ešte prežilo z kresťanskej civilizácie.

V prvých mesiacoch konfliktu nemecká armáda bleskovo postupovala, po obsadení Poľska postupovala na západ až k pobrežiu Atlantického oceánu. Dňa 10. mája 1940, v deň, keď Hitler začal západnú ofenzívu, nastúpil Winston Churchill do funkcie premiéra Spojeného kráľovstva, ktoré čelilo najväčšej hrozbe pre Britániu v celej svojej histórii. Panciere Wehrmachtu sa nachádzali 25 kilometrov južne od Dunkerque, kde boli celé britské expedičné sily a väčšina francúzskych vojakov zakliesnení medzi morom a nemeckým frontom. Francúzsko bolo na pokraji kolapsu, intervencia USA sa nedala odhadnúť a porážka sa zdala byť na dosah.  

Vo svojom prejave v parlamente 13. mája 1940 nový šéf vlády sľúbil britskému ľudu „slzy, obete, krv a pot“ až do konečného víťazstva a v Admiralty House vyhlásil: „Pýtate sa, aká je naša politika? Odpovedám: je to vojna vedená na mori, na súši a na nebi, so všetkou našou mocou
a so všetkou silou, ktorú nám dá Boh (...). Toto je naša politika. Pýtate sa, aký je náš cieľ? Môžem odpovedať jedným slovom: je to víťazstvo, víťazstvo za každú cenu, víťazstvo napriek teroru, víťazstvo, nech je cesta akokoľvek dlhá a ťažká“ (M. Gilbert, Finest hour. Winston S. Churchill, 1939 - 1941, Heinemann, Londýn 1983, s. 333).

Koncom júna, po odmietnutí všetkých návrhov na rokovania s nepriateľom, Churchill čelil „bitke o Britániu“, ktorú rozpútal Führer. Tvrdohlavosť britského odporu prinútila Hitlera vzdať sa svojho plánu. Z rozhodnutí, ktoré v minulom storočí zmenili svetové dejiny, britský historik Ian Kershaw vyzdvihuje rozhodnutie Veľkej Británie bojovať až do konca, ktoré padlo na jar 1940 (Scelte fatali. Le decisioni che hanno cambiato il mondo. 1940-1941, Bompiani, Milano 2024, pp. 13-68).

Winston Churchill, ktorého obviňovali z vojnovej politiky, sa ukázal byť realistom a odvážnym štátnikom. Plinio Corrêa de Oliveira sa dnes javí ako jeden z najhlbších interpretov historických udalostí svojej doby. Na základe ich príkladov musíme povedať, že politika kompromisu
s nepriateľom nikdy nedokázala zabrániť vojnám, ale naopak, často ich vyvolala. Tí, ktorí sa domnievajú, že vojnu odvrátia tým, že pristúpia na požiadavky agresorov, sa dopúšťajú nielen nespravodlivosti, ale aj vážneho psychologického a politického omylu. Mníchovská konferencia, ktorá vyprovokovala druhú svetovú vojnu, je v tomto smere večným poučením.

Plinio Corrêa de Oliveira v jednom prehľadnom článku zo 70. rokov 20. storočia spomína na túto udalosť takto: „Mníchov nebol len veľkou epizódou v dejinách tohto storočia. Je to symbolická udalosť v dejinách všetkých čias: kedykoľvek a kdekoľvek dôjde k diplomatickej konfrontácii medzi poblúdenými bojovníkmi a poblúdenými pacifistami, prví získajú výhodu a druhí budú frustrovaní. A ak sa nájde jasnozrivý človek, bude Chamberlaina a Daladiera budúcnosti pranierovať Churchillovými slovami: „Museli ste si vybrať medzi hanbou
a vojnou: vybrali ste si hanbu a budete mať vojnu“ („Folha de S. Paulo“, 31. januára 1971).

Zdroj: www.corrispondenzaromana.it

Prof. Roberto de Mattei

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.