Ján Krstiteľ – človek zotrvávajúci pred Pánovou tvárou

Reginald Garrigou Lagrange bol pravdepodobne jeden z najväčších, ak nie najväčší teológ minulého storočia. Profesor filozofie a teológie na Pápežskej Univerzite Angelicum patril počas dlhých desaťročí medzi hlavný poradný hlas pápežov. Napriek vysokému veku ho Ján XIII., pozval aj na II. Vatikánsky koncil, aby bol jeho teologickým poradcom. Žiaľ, choroba, ktorá pokročila, sa prejavila zvlášť na fakultách, ktoré boli pre jeho celý život najvýnimočnejšie – na intelekte. V týchto dňoch jeho choroby sa mu dostala do rúk jedna jeho vlastná kniha, ale vzhľadom k chorobe ju už nespoznal, že sa jedná o jeho dielo. S nadšením sa pustil do jeho čítania, keď ho po krátkom čase spolubratia našli plakať. Tak sa ho teda opýtali:“ Otče, prečo plačete?“ On im odvetil: „Ten, kto napísal tieto úžasné slová, musel naozaj úprimne, z celého srdca milovať Pána.“

Bratia a sestry, keď sa čas schyľuje a my sme už len niekoľko krokov od ďalších Vianoc v našom živote, je na mieste aby sme si kládli otázku, aká je miera nášho žasnutia nad týmto najväčším zázrakom ľudských dejín, kedy sa Boh stáva človekom. Aby sme dosiahli žasnutie, aké som spomínal u tohto velikána ľudského ducha je potrebná veľká dávka pokory, ktorá si vyžaduje pravidelné oddávanie sa modlitbe- kontemplácií právd našej viery. Práve z tohto dôvodu nás poučuje cirkevná tradícia, že istá časť anjelov sa postavila proti Bohu, lebo nechceli prijať skutočnosť, že Boh sa vie natoľko ponížiť, aby sa stal človekom. Za ich pádom stála pýcha. 

 Prototypom pokorného človeka, nad ktorým sme rozjímali celé adventné obdobie je Mária. Bez jediného zaváhania prijala Božiu vôľu, lebo pokorne verila, že práve Boh vie najlepšie to, čo koná. Dnešné evanjelium nám predkladá ďalší typ pokorného človeka – sv. Jána Krstiteľa. Jeho postava nám môže tak ponúknuť niekoľko dôležitých odkazov pre náš duchovný život.

 Prvým je skutočnosť, že Ján je človek, ktorého si pripravil Boh, aby stál pred Pánovou tvárou. Ján nie je len príkladom človeka, plného askézy, ale je predovšetkým mužom modlitby. Keď sa učeníci pýtajú Ježiša, aby ich naučil modliť sa a on im následne odovzdáva modlitbu Otčenáš, odvolávajú sa práve na Jánov príklad- nauč nás modliť sa tak, ako Ján naučil svojich učeníkov. Byť Ježišovým učeníkom znamená byť človekom modlitby, teda podľa vzoru Krstiteľa byť človekom, ktorý zotrváva pred Pánovou tvárou. 

 Na druhom mieste je Ján Krstiteľ človekom odporu voči mocným tohto sveta, ako nám to pripomenul v katechéze o ňom v roku 2012 pápež Benedikt XVI.. Postaviť sa mocným tohto sveta je možné v Jánovom prípade vďaka jeho zotrvávaniu pred Pánovou tvárou, ktorá mu dáva zároveň hlbokú lásku k pravde, ktorá je v Pánovej tvári odzrkadlená. „Postava svätého Jána Krstiteľa nám, kresťanom našej doby, pripomína, že nemôžeme robiť kompromisy s láskou ku Kristovi, k jeho slovu, k pravde. Pravda je pravda, neexistujú žiadne kompromisy. Kresťanský život si vyžaduje, takpovediac, "mučeníctvo" každodennej vernosti evanjeliu, odvahu, to znamená nechať Krista rásť v nás a nechať Krista riadiť naše myslenie a konanie. To sa však v našom živote môže stať len vtedy, ak je náš vzťah s Bohom pevný. Modlitba nie je premárnený čas, neukrajuje priestor z aktivít, dokonca ani z apoštolských, ale práve naopak: len ak dokážeme viesť verný, stály a dôverný život modlitby, sám Boh nám dá schopnosť a silu žiť šťastne a pokojne, prekonávať ťažkosti a odvážne o ňom svedčiť.“[1]

 Ján je napokon taktiež mužom očakávania a teda trpezlivosti. Napriek tomu, že ohlasuje pravdu, vhod i nevhod, nemá na ružiach ustlané. Aby sa dočkal Spásy, obetuje svoj život vo všednosti svojich dní očakávaniu príchodu Spasiteľa. Pripomína aj nám, že ak sa chceme dočkať Spásy a teda skutočného, trváceho víťazstva, musíme mať trpezlivosť tohto Pánovho predchodcu, ktorá je Pánovým darom a ktorá je dôsledkom nášho života spojenia s ním v dôvernej modlitbe. Vďaka svojmu pravidelnému, hlbokému vnútornému životu si je Ján istý, že žiadna pozemská radosť, kariéra, priateľstvá s mocnými tohto sveta nenahradí radosť z dosiahnutia trváceho šťastia, ktoré spočíva v dosiahnutí Spásy, ktorá je nezaslúženým Božím darom. 

 Miestom Jánovho života je púšť, ktorú si vyberá dobrovoľne. Každý z nás, kto už púšť videl, vie si dobre predstaviť aké náročné podmienky prináša. Najsuchšia púšť na zemi, púšť ATACAMA v južnej Amerike je najsuchšou púšťou sveta. Prší tu raz, za niekoľko rokov. Napriek tomu, práve kvôli tejto klíme, v ktorej sa mieša studený a teplý vzduch tu vznikajú podmienky, vďaka ktorým tu vzniká väčšina nerastných surovín na svete. 

Môže nám to pripomínať životy mnohých katolíkov, ktorí sú veľakrát tak sústredení na zlo v Cirkvi i vo svete, natoľko sú zahltení vlastnými problémami, že unikne ich pozornosti množstvo vzácnych pokladov, ktoré táto púšť práve vďaka svojej nehostinnosti ukrýva. 

 Nasledujme dnes príklad svätého Jána Krstiteľa, ktorého nám dnes Cirkev predkladá spolu s jeho čnosťami. Napriek mnohým ťažkostiam „sa čas púšte môže stať časom milosti aj pre dnešnú Cirkev, pretože sme si istí, že aj z najtvrdšej skaly môže Boh vyvierať živú vodu, ktorá uhasí náš smäd a obnoví naše sily“[2]. 

 Vytvorme si aj my v našom dnešnom, alebo zajtrajšom programe svoju vlastnú duchovnú púšť, v ktorej nás nikto nebude vyrušovať, miesto modlitby, takej malej duchovnej obnovy. Nájdime si aspoň 2 hodiny času výlučne pre Boha. Každý samostatne, v tichu. Pomodlime sa ruženec, prečítajme si z evanjelia pasáže okolo narodenia nášho Pána. Vhodnou pomôckou môže byť aj kniha Ježiš Nazaretský od Benedikta XVI. Môžeme pravidelne pokračovať v jej čítaní počas nastávajúcich dní a práve ona nás môže priviesť k sláveniu Vianoc. 

 Nech nám vyprosí milosť dobrej prípravy tieto posledné dni adventného obdobia svätý Ján Krstiteľ, nech za nás oroduje a sprevádza nás v tejto príprave Tá, ktorá priniesla svetu pravé svetlo, Preblahoslavená Panna Mária. AMEN.

[1] Benedetto XVI., Udienza Generale, Castel Gandolfo, 29.8.2012

[2] Benedetto XVI., Udienza Generale, 22.2.2012