Miesto, kde sa zrodili Rytieri Nepoškvrnenej

Foto: lanuovabq.it

V Ríme, len pár krokov od slávneho Fori Imperiali, stojí kláštor San Teodoro, ktorý spravujú Menší bratia konventuáli. Miesto je takmer skryté, tiché. Neveľmi vysoká, len dvojposchodová budova sa ukrýva v malej uličke, ktorá vedie pozdĺž konca Fori Imperiali. Tu, v tejto budove, sa 16. októbra 1917 zrodilo Rytierstvo  Nepoškvrnenej, ktoré založil svätý Maximilián Mária Kolbe (Zduńska Wola, Poľsko, 8. január 1894 - Auschwitz, Poľsko, 14. august 1941), ktorého liturgickú pamiatku si dnes pripomíname: v tento deň „milovník Panny Márie“ spolu s ďalšími šiestimi mladými bratmi založil jednu z najvýznamnejších mariánskych inštitúcií. V budove sa v tom čase nachádzalo Medzinárodné kolégium menších bratov konventuálov, ako aj Pápežská teologická fakulta svätého Bonaventúru (Seraphicum), kde Maximilián Kolbe býval a študoval.

Čo však znamená tento pojem rytieri, milícia Nepoškvrnenej? Svätý Maximilián Kolbe predstavuje Rytierov ako „celosvetovú víziu katolíckeho života v novej podobe, ktorá spočíva v spojení s Nepoškvrnenou, našou univerzálnou prostredníčkou s Ježišom“ - skutočná cesta po stopách Panny Márie. Jadro spirituality a formácie Rytierstva spočíva v zasvätení sa Najsvätejšej Panne Márii, ktoré svätý Maximilián Kolbe chápe ako „premenu na Ňu“. Mariánske združenie má tri základné línie: Nepoškvrnená, láska a misie. Všetko to má slúžiť zrelej duchovnej formácii veriacich. Rytierstvo má teda jednoduchý a účinný projekt: svätosť pre všetkých. A v tejto Kolbeho vízii hrá zásadnú úlohu modlitba, ale nielen tá. Projekt sa realizuje aj prácou a obetovaním každého malého gesta Bohu - modlitba a činnosť v dokonalej harmónii, v Božom súlade. Zasvätenie sa Nepoškvrnenej je základom Kolbeho misijnej činnosti. Svätec to napísal v decembri 1937, keď načrtával niekoľko poznámok k jednej zo svojich kníh: „K podstate Rytierstva Nepoškvrnenej náleží, aby patrilo Nepoškvrnenej úplne, v každom ohľade“. A pokračuje: „V dôsledku toho členovia Rytierstva v akte zasvätenia prosia Nepoškvrnenú: Prosím Ťa o to, aby si ma úplne a celého prijala ako svoju vec a svoj majetok a aby si so mnou a so všetkými schopnosťami mojej duše a môjho tela, s celým mojím životom, smrťou a večnosťou urobila čokoľvek, čo sa Ti páči.“

Malá miestnosť, v ktorej svätý Maximilián Kolbe so šiestimi spoločníkmi založil Milíciu, pulzuje duchovnosťou. Keď človek prejde dverami miestnosti, má pocit, že vstúpil na miesto silnej modlitby, na sväté miesto: steny sa aj v tichu, ktoré je pre toto miesto charakteristické, ozývajú nespočetnými Zdravasmi, modlitbami k Bohu. Portréty týchto siedmich mladých mužov okamžite zaujmú: sú to tváre, ktoré rozdávajú svetlo; majú diskrétny úsmev, plný nádeje. Sú to tváre: pátra Giuseppeho Pala, mladého kňaza z rumunskej provincie; pátra Antonia Głowińského, diakona z rumunskej provincie; pátra Girolama Biasiho z padovskej provincie; pátra Quirica Pignalberiho z rímskej provincie; pátra Antonia Mansiho z neapolskej provincie; pátra Enrica Granata z neapolskej provincie; a potom tvár samotného Kolbeho, veľmi mladého pátra Maximiliána.

Izba bola časom zrekonštruovaná, ale podlaha je pôvodná: túto tehlovočervenú podlahu vyšliapali františkánske sandále. Priamo v strede miestnosti stojí malý stolík: nad ním fotokópia štatútu - programu Rytierstva a soška Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Neďaleko je niekoľko malých lavičiek na sedenie. Človek si môže predstaviť tú chvíľu v októbri 1917: mladí ľudia pred soškou pripravujú dôležitý dokument. V miestnosti sa nachádza aj niekoľko dôležitých relikvií svätého Maximiliána Kolbeho uložených v sklenenej vitríne: kúsok jeho brady; jeho sutana a soška Nepoškvrneného počatia.

Čo sa však stalo v ten deň? Je to sám svätý Maximilián Kolbe, ktorý to opisuje v správe, ktorú podal rehoľníkom komunity v Nagasaki, krajine svojej misie, v roku 1935, blízko 18. výročia založenia Rytierstva: „Spomínam si, že som diskutoval so svojimi bratmi klerikmi o žalostnom stave nášho rádu a jeho budúcnosti. A v tých chvíľach sa mi do mysle vtlačila nasledujúca myšlienka: buď ho znovu postavím na nohy, alebo ho vyhodím do vzduchu. Pociťoval som živý smútok za tými mladými mužmi, ktorí k nám často prichádzali s vynikajúcimi úmyslami a neraz stratili svoj ideál svätosti práve v kláštore. Ale nevedel som, čo mám robiť (...). Slobodomurárstvo v Ríme vychádzalo na povrch čoraz odvážnejšie, nosilo svoje transparenty pod oknami Vatikánu - na čiernej zástave prívržencov Giordana Bruna malo pod nohami Lucifera namaľovaného svätého Michala archanjela. V propagandistických letákoch otvorene štvalo proti Svätému Otcovi. Vtedy vznikla myšlienka založiť združenie, ktoré by bojovalo proti slobodomurárstvu a ostatným Luciferovým služobníkom. Aby som sa uistil, že táto myšlienka pochádza od Nepoškvrnenej, požiadal som o radu svojho vtedajšieho duchovného vodcu, pátra Alessandra Basileho, jezuitu a riadneho spovedníka študentov v kolégiu. Po získaní uistenia o svätej poslušnosti som navrhol začať s prácou (...). Tak sa so súhlasom otca rektora 17. októbra 1917 (večer 16. októbra, pozn. red.) konalo stretnutie. Bolo to večer, tajne, v cele zamknutej zvnútra, za provizórnou prepážkou. Pred nami stála soška Nepoškvrneného počatia Panny Márie medzi dvoma zapálenými sviečkami“. V tej miestnosti sa soška Nepoškvrnenej nachádza dodnes. Rovnako aj dve sviečky. Kolbeho misia pokračuje.

Zdroj: lanuovabq.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!