Pápež František vyhlásil francúzskych mučeníkov z Compiègne za svätých prostredníctvom tzv. ekvipolentnej kanonizácie
Zdroj: commons.wikimedia.org
Pápež František oficiálne vyhlásil za sväté 16 bosých karmelitánok z Compiègne, popravených počas vlády teroru za Francúzskej revolúcie, prostredníctvom zriedkavého postupu „ekvipolentnej kanonizácie“.
Matka Tereza od svätého Augustína a jej 15 spoločníčok, ktoré boli popravené gilotínou v Paríži za spevu chválospevov, môžu byť okamžite uctievané na celom svete ako svätice Katolíckej cirkvi.
Ekvipolentná alebo „ekvivalentná“ kanonizácia, ktorú Vatikán oznámil v stredu, uznáva dlhoročnú úctu k týmto karmelitánskym mučeníčkam, ktoré 17. júla 1794 s neochvejnou vierou stretli svoju smrť.
Ich posledný čin odvahy a viery inšpiroval Francisa Poulenca k známej opere „Dialóg karmelitánok“ z roku 1957, ktorá vznikla na základe rovnomennej knihy slávneho katolíckeho spisovateľa a esejistu Georgesa Bernanosa.
Rovnako ako bežný proces kanonizácie, aj ekvipolentná kanonizácia je odvolaním sa na pápežskú neomylnosť, pri ktorej pápež vyhlasuje, že daná osoba patrí medzi svätých v nebi. Vyhýba sa formálnemu procesu kanonizácie, ako aj slávnostnému ceremoniálu, pretože sa uskutočňuje zverejnením pápežskej buly.
Stále sa vyžaduje dlhodobá úcta k svätcovi a preukázané hrdinské cnosti, a hoci nie je potrebný novodobý zázrak, po preskúmaní historickým oddelením vatikánskeho dikastéria pre kauzy svätých sa berie do úvahy aj zvesť o zázrakoch, ktoré sa stali pred alebo po smrti svätca.
Hoci je tento proces zriedkavý, pápež František prostredníctvom ekvipolentnej kanonizácie vyhlásil za svätých aj niektorých ďalších, napríklad svätého Petra Fabera a svätú Margitu Costello. Takisto urobil aj Benedikt XVI. v prípade svätej Hildegardy z Bingenu a pápež Pius XI. V prípade sv. Alberta Veľkého.
Kto boli mučeníci z Compiègne?
Mučeníci, medzi ktorými bolo 11 rehoľných sestier, tri laické sestry a dve externistky, boli zadržané v čase tvrdého protikatolíckeho prenasledovania. Občianska ústava duchovenstva Francúzskej revolúcie postavila rehoľný život mimo zákon a karmelitánky z Compiègne boli v roku 1792 vyhnané zo svojho kláštora.
Napriek tomu, že sa sestry museli skrývať, tajne pokračovali v komunitnom živote modlitby a pokánia. Na návrh predstavenej kláštora Matky Terezy od svätého Augustína sestry zložili ďalší sľub: obetovať svoj život výmenou za ukončenie Francúzskej revolúcie a za katolícku cirkev vo Francúzsku.
V deň popravy boli sestry prevážané ulicami Paríža na otvorených vozoch a znášali urážky zhromaždeného davu. Keď sa blížili k popravisku, spievali „Miserere“, „Salve Regina“ a „Veni Creator Spiritus“.
Pred smrťou každá sestra pokľakla pred svojou priorkou, ktorá im dala povolenie zomrieť. Priorka bola popravená ako posledná a jej chválospev pokračoval, až kým nepadla čepeľ.
V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní bol popravený aj samotný Maximilien Robespierre, čím sa skončila krvavá vláda teroru.
Telá 16 mučeníc boli pochované v masovom hrobe na cintoríne Picpus, kde ich mučenícku smrť pripomína náhrobný kameň. Pápež Pius X. Ich vyhlásil za blahoslavené v roku 1906, odvtedy sa ich príbeh stal inšpiráciou pre knihy, filmy a opery.
Sviatok mučeníčok z Compiègne bude aj naďalej 17. júla, čo pripomína dátum ich mučeníckej smrti.
Ostatné uznané príčiny svätosti
Okrem ekvipolentnej kanonizácie pápež František schválil aj dekréty, ktoré podporujú ďalšie kauzy svätorečenia, vrátane blahorečenia dvoch mučeníkov 20. storočia: Eduarda Profittlicha, ktorý zomrel počas komunistického prenasledovania, a otca Elia Cominiho, ktorý sa stal obeťou nacistického fašizmu.
Profittlich, nemecký jezuita a arcibiskup, zomrel v sovietskom väzení v roku 1942 po mučení za to, že odmietol opustiť svoje stádo v Sovietmi okupovanom Estónsku.
Cominiho, saleziánskeho kňaza, popravili nacisti v roku 1944 za pomoc dedinčanom a duchovnú podporu počas masakrov v severnom Taliansku.
Pápež František tiež ocenil hrdinské cnosti troch Božích služobníkov: Árona Mártona (1896-1980), talianskeho kňaza Giuseppe Maria Leoneho (1829-1902) a francúzskeho laika Pietra Goursata (1914-1991), ktorý založil komunitu Emmanuel.
Márton, biskup, ktorý sa v Rumunsku postavil proti nacistickému aj komunistickému útlaku, bránil náboženskú slobodu a pomáhal prenasledovaným, až kým ho komunisti v roku 1951 neodsúdili na doživotie a nútené práce. Neskôr bol prepustený a v roku 1980 zomrel na rakovinu.
Leone, taliansky kňaz redemptorista, zasvätil svoj život kázaniu, duchovnému vedeniu a pomoci komunitám postihnutým epidémiami. Preslávil sa ako spovedník a duchovný vodca, pomohol obnoviť rehoľný život a inšpiroval laických veriacich v Taliansku po zjednotení.
Francúzsky laik Goursat založil hnutie Emmanuel, ktoré podporuje modlitbu a evanjelizáciu, najmä medzi marginalizovanou mládežou. Napriek osobným ťažkostiam premenil Sanktuárium Najsvätejšieho srdca v Paray-le-Monial na duchovné centrum a posledné roky života prežil v tichej zbožnosti.
Týmto dekrétom získali traja Boží služobníci v Katolíckej cirkvi titul „ctihodný“.
Courtney Mares
Zdroj: catholicnewsagency.com
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.
