Prečo sa Boh stal človekom ? - Vianočná homília

Dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný, na jeho pleciach spočíva vláda nad svetom a jeho meno je Anjel veľkej rady (Introitus, Iz 9,6)

 Drahí bratia a sestry. Slávime najkrajšie sviatky roka, slávnosť narodenia Pána. Sú to chvíle, ktoré sú naplnené doslova mystickým, aby som nepovedal magickým prežívaním v rodinách, chvíle mimoriadnej lásky i milosti. Keď sa pripojíme na sociálne siete, uvidíme rozličné tradície a spôsoby prežívania Vianoc v rodinách. Zároveň sa nám naskytá prostredníctvom týchto sietí a niektorým aj prostredníctvom osobnej skúsenosti zážitok z tých rodín, v ktorých Vianoce absentujú náboženský rozmer. Tak môžeme vidieť ľudí s pohárom dobrého sektu, mikulášskou čapičkou a ozdobami, ktoré s náboženstvom, ani s Kristom veľa spoločného nemajú. Pre veriaceho človeka by mala byť takáto skúsenosť až zamrazujúca. Nie je možné prežiť skutočné Vianoce bez Ježiša, ktorého narodenie oslavujeme. Na druhej strane nám pohnútka týchto ľudí a ich prežívanie pokoja a pohody poukazuje na dôležitosť a silu vtelenia. Aj títo ľudia sú Božími stvoreniami a bez toho aby tomu rozumeli hľadajú to, čo my máme milosť prežívať prostredníctvom našej viery- zázrak, ktorý rezonuje celým vesmírom, Boh sa stáva človekom. 

 Cur Deus Homo ? Prečo sa stal Boh človekom ? Toto je otázka, ktorú si kládli teológovia počas celých stáročí a najviac ju preslávil teológ, svätý Anzelm, pretože napísal významné dielo, ktorého názov nesie práve táto otázka. Základná odpoveď je nám všetkým zrejmá. Boh sa stal človekom, aby nás vykúpil. Hriech je neposlušnosťou Bohu, ktorý je nekonečnou urážkou Jeho Božského majestátu. Boh neudeľuje odpustenie skrze čisté milosrdenstvo, ale je potrebné aby bolo odčinené za hriechy.  Tak sme napokon počuli aj v epištole- „ Spravodlivosť máš rád, neprávosť nenávidíš“. Človek toho schopný sám od seba nie je a preto sa Boh stáva človekom.[1] Stal by sa Boh človekom aj keby nebolo prvého hriechu ? Svätý Tomáš odpovedá na túto otázku, že odpoveď na ňu nepoznáme, avšak v duchu františkánskej tradície, chceme veriť spolu s blahoslaveným Dunsom Scotusom, že áno. Z nášho prežívania Duchovného života vnímame túžbu po Božej blízkosti a každý kto sa snažil už niekedy žiť opravdivo a úprimne svoj osobný vzťah s Bohom v osobnej modlitbe si nevie predstaviť prežívanie viery starozákonného ľudu. 

 „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!““ (Gal 4,4-7)

 Bratia a sestry ! Keď si naplno uvedomujeme tieto úžasné pravdy našej viery a máme ich pred našim duchovným zrakom, prídu nám na myseľ slová talianskeho spisovateľa a konvertitu na katolícku vieru Curzia Malaparteho, ktorý veľmi trefne prehovárajú i k nám dnešným kresťanom v súčasnej situácii, ktorú prežívame:

 „O niekoľko dní sú Vianoce a ľudia sa už pripravujú na najvyšší stupeň pokrytectva. Prečo nemá nikto na svete odvahu povedať, že svet nikdy nebol natoľko málo kresťanský ak počas týchto rokov ? Prečo nikto nechce uznať že výrečnosť politikov, ukazovanie sa falošnými kresťanskými postojmi , procesie falošných veriacich slúžia len tomu aby ukryli túto hroznú pravdu: že ľudia nie sú už viac kresťanmi, že Kristus umrel v dušiach svojich synov, že pokrytectvo prešlo z politiky až na pokraj spoločnosti, rodín a jednotlivcov. V skutočnosti nás už viac nezaujíma nič z toho, kto a čo trpí, nerobíme už nič preto aby sme zabránili utrpeniu, biede, zlu, násiliu a tak len ticho slávime Vianoce... Ako túžim po tom, aby počas polnočnej omše vo všetkých kostoloch nahlas kričal úbohý kňaz: Preč z pred úbohého Betlehema, pokrytci a klamári, choďte domov a plačte nad úbohosťou vašich synov. Keď svet trpí, je to len vašou vinou, pretože nedokážete viac brániť spravodlivosť a dobro a máte strach byť skutočnými kresťanmi. Odíďte pokrytci. Toto dieťa, ktoré sa narodilo aby vás spasilo sa vás desí. [2]

 Dnes „uzreli všetky končiny zeme Spásu nášho Boha, nech Bohu plesá celá zem“. Nemôžeme preto viac ostať indiferentnými, akoby narodenie Božského Spasiteľa nemalo žiadny vplyv na naše životy. Posledné dni adventného obdobia sme denne volali k Bohu počas modlitby tradičného breviára- Príď Pane a vysloboď nás Bože zástupov“. 

 Liturgická tradícia Cirkvi prežíva tieto hodiny, ktoré slávime veľmi intenzívne, prostredníctvom liturgickej modlitby, zvolávajúc tak Božie požehnanie na celý svet, aby milosť Betlehemských jaslí pretvorila celý svet a prinavrátila ho k Bohu. Prosíme Boha aby nám „dožičil, že jeho znovuzrodenie jeho Jednorodeného Syna v tele nás oslobodilo z jarma starého otroctva hriechu“[3].

 Na dnešný deň sme sa pripravili už včerajším slávením vigílie Pánovho narodenia, ktorú ukončili prvé vešpery slávnosti narodenia Pána. Následne už pred slávením polnočnej omše sa tradične modlí zdĺhavá modlitba nočného matutína s deviatimi čítaniami. Napokon kňaz slúži na úsvite omšu pastierov a napokon tretiu svätú omšu, celkovo štvrtú v priebehu jedného dňa, omšu vo dne, ktorú slávime teraz. Následne nasledujúcich osem dní slávime ako samotný deň Vianoc, kedy v rímskom kánone recituje kňaz každý deň slová „ dnes, keď sa náš Spasiteľ Ježiš Kristus stal človekom“. 

 Liturgia Cirkvi kladie pred náš zrak dôležitosť toho aby sme celé hodiny trávili pred jasličkami, a tak napĺňali naše srdcia Božou milosťou, ku ktorej prijatiu sme sa pripravovali počas adventného obdobia modlitbou a zvlášť svätou spoveďou. Ak takto prežijeme tieto dni, v úprimnej modlitbe srdca, môžeme si byť istý, že budeme žiť život činorodej lásky a náš život bude odzrkadľovať aj skutkami to, čo tieto chvíle kontemplujeme v betlehemských jasliach – Božiu lásku. 

 Drahí Ježišu! Daruj nám pokorné, čisté a priezračné srdce, také aké mala Mária, daruj nám pokorné a poslušné srdce akým bolo to Jozefovo, daruj nám chudobné a jednoduché srdce ako srdce pastierov. Tak s veľkým úžasom objavíme, že Betlehem je vo vnútri každého jedného z nás, to je to miesto kde sa Ty chceš dnes narodiť a darovať nám Tvoju lásku, radosť a pokoj, skutočné šťastie, to, ktoré všetci hľadáme a ktoré nám len Ty môžeš darovať. 

Drahí Ježišu, priveď nás znova do Betlehema.[4] AMEN. 

[1] Antonio Ducay, Riportare il mondo al Padre, corso di Soteriologia Cristiana, p.54-56

[2] Citované podľa - Angelo Comastri, Tu scendi dalle stelle 

[3] Úvodná orácia

[4] Angelo Comastri, Tu scendi dalle stelle, p.58