Rusofilstvo a Západ
V roku 2004 v dialógu s predsedom Senátu Marcellom Perom vtedajší kardinál Ratzinger označil sebanenávisť Západu za kultúrne zlo našej doby (v knihe Senza Radici; Europa, relativismo, cristianesimo, Islam, Mondadori, Miláno 2004).
Jedným z prejavov tejto nenávisti voči Západu je "rusofilstvo", intelektuálna tendencia, ktorá sa 14. marca 2023 prezentáciou "Medzinárodného hnutia rusofilov" v Moskve stala medzinárodnou organizáciou. Medzi 120 zástupcami zo 46 krajín kronika uvádza prítomnosť Talianky, princeznej Vicky (Vittorie) Alliaty di Villafranca, známej svojím živým záujmom o islamský svet. Ďalšia známa osobnosť, arcibiskup Carlo Maria Viganò, adresoval účastníkom konferencie srdečné posolstvo, v ktorom okrem iného uviedol, že "Ruská federácia nesporne stojí ako posledná bašta civilizácie proti barbarstvu". Úloha Ruskej federácie "bude rozhodujúca" "v antiglobalistickej aliancii, ktorá občanom vráti moc, ktorá im bola odňatá, a národom suverenitu, ktorá bola narušená a odovzdaná davoskej lobby".
Ako každý omyl, aj rusofilstvo vychádza z pravdy: z dekadencie Západu, ktorý sa odvrátil od svojich dejín a hodnôt. Magistérium Katolíckej cirkvi označilo za zodpovedného za tento úpadok nepriateľa, ktorý "sa v posledných storočiach pokúšal pôsobiť na intelektuálny, morálny a sociálny rozklad jednoty tajomného Kristovho organizmu" (Pius XII., Príhovor k mužom Katolíckej akcie z 12. októbra 1952). Prof. Plinio Corrêa de Oliveira vo svojej knihe Revolúcia a kontrarevolúcia identifikoval pôvod dezintegrácie v reťazci omylov, ktoré pod vplyvom neusporiadaných vášní útočia na kresťanskú civilizáciu od 15. storočia a dnes prenikli aj do samotnej Cirkvi.
Katolíkovi neostáva nič iné, len bojovať proti tomuto revolučnému procesu a z celého srdca túžiť po obnove kresťanského Západu, ktorý spolu s Východom obráteným na pravú Cirkev vytvorí jednotnú a univerzálnu civilizáciu pod vládou Kristovej ríše. Omyl spočíva v predstave, že nástrojom tejto obnovy môže byť krajina, ktorá sa ešte nevymanila z komunizmu a ktorá vyznáva silne protizápadné a protirímske politické náboženstvo.
Západ, morálne a intelektuálne skazený, má v súčasnosti vo svete vedúce politické a hospodárske postavenie. Rusofili nebojujú proti morálnej intelektuálnej skazenosti Západu, ale proti jeho geopolitickému vodcovstvu. Nechcú, aby sa Západ očistil od svojich chýb a vrátil sa k svojim koreňom, ale aby zanikol alebo sa radikálne zmenšil. To, čo rusofili nazývajú "multipolárnym" svetom, je zánik hegemonistickej úlohy Západu, koniec "eurocentrickej" civilizácie. A keďže príroda neznáša vákuum, vedia a želajú si, aby vedúcu úlohu Západu nahradil nový medzinárodný subjekt: eurázijské impérium.
Za každou geopolitickou realitou sa skrýva svetonázor, ktorým je v prípade rusofilov "národný komunizmus" alebo "červenobronzmus". David Bernardini v stručnej štúdii Nationalbolevism. Piccola storia del rossobrunismo in Europa (Shake, Miláno 2020) sledoval dejiny tohto ideologického prúdu, ktoré siahajú až k nemeckej Weimarskej republike, ktorej prvým teoretikom bol Ernest Niekisch (1889 - 1967), jeden z hlavných protagonistov bavorskej sovietskej revolúcie v roku 1919.
Niekisch a národní boľševici obdivovali Leninov a Stalinov Sovietsky zväz a oslavovali sovietskeho robotníka nepoškvrneného západnou civilizáciou. Ich nepriateľom bol medzinárodný systém Versaillskej zmluvy, ktorý bol výrazom vôle Západu dominovať. Odmietanie Západu sa u nich spájalo s odmietaním romanizmu, teda latinčiny a západného romanizmu. Európa, romanizmus, katolicizmus, rímske právo, Západ sú pre Niekischa výrazom jedného univerza, ktoré je nepriateľom Nemecka. Spojenectvo s boľševickým Ruskom považoval za nevyhnutné na záchranu nemeckej kultúry pred nadvládou západnej civilizácie.
V tých istých rokoch bola ústrednou tézou eurázijca Nikolaja Trubeckého (1890 - 1938), profesora jazykov na Viedenskej univerzite, že ruský národ, podobne ako východné národy, trpí "pod utláčateľským jarmom románsko-germánskym"; jarmom, ktoré sa dá zničiť len vtedy, ak Rusko povedie planetárne povstanie s cieľom zablokovať proces westernizácie. Inými slovami, muselo zo svojho lona vyhnať to, čo Európa - "absolútne zlo" - uložila, a začať revolučnú výzvu do zbrane proti západným mocnostiam, "aby vymazalo celú ich kultúru z povrchu Zeme" (N. Trubeckoj, L'Europa e l'Umanità, Einaudi, Turín 1982, s. 66 - 70).
Zdalo sa, že Stalin zosobňuje národný boľševizmus, najmä v súvislosti s "Veľkou vlasteneckou vojnou" v rokoch 1940 - 1945, ale destalinizácia a rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 znovu zamiešali karty. V roku 1993 založili Eduard Limonov (1943 - 2020) a Alexander Dugin, obaja synovia funkcionárov KGB, Ruskú národno-boľševickú stranu s cieľom vytvoriť rozsiahle ruské impérium od Vladivostoku po Gibraltár. Úhlavnými nepriateľmi boli Spojené štáty ("veľký satan") a globalisti Európy združení v NATO v OSN. V roku 1998 sa Dugin a Limonov rozišli. Dugin založil Euroázijskú stranu, čím sa priblížil k Putinovi, zatiaľ čo Limonov, prešiel do opozície a v roku 2007 bol zatknutý, ale potom v roku 2014 podporil Putinovu politickú stratégiu na Ukrajine.
S cieľom ospravedlniť inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 sa Vladimir Putin opakovane odvolával na ideológiu "ruského sveta" (Russkij mir), ktorej cieľom je zoskupiť všetkých rusofilov sveta. Dňa 21. júla 2007 bola jeho dekrétom zriadená nadácia Russkij mir, ktorej predsedom je Vjačeslav Nikonov, vnuk a životopisec toho Vjačeslava Molotova, ktorý bol spolu s Joachinom Robentroppom architektom nacisticko-sovietskeho paktu z roku 1939. Ruský svet" by mal spoločné politické centrum, Kremeľ, spoločný jazyk, ruštinu, a spoločnú cirkev, moskovský patriarchát, ktorý by pracoval v "symfónii" s prezidentom Ruskej federácie Putinom. Antiglobalistický" horizont rusofilov je takýto.
V Taliansku filozofiu Rossobruna propaguje Diego Fusaro, neomarxistický intelektuál, ktorého milujú aj niektorí tradicionalistickí katolíci pre jeho podporu Andreu Cionciho a Alessandra Minutellu, ktorí neuznávajú platnosť pontifikátu pápeža Františka. "Rossobruno," povedal Fusaro, "je každý, kto si uvedomuje, že dnešný antagonizmus je založený na vertikálnej opozícii medzi sluhami a pánmi, a nie na márnom horizontálnom delení, dnes odmieta pravicu a ľavicu" (in Ticinolive, 20. marca 2017). Červeno-bratia, národno-komunisti, rusofili, rozdelení v mnohých bodoch, sú jednotní v odmietaní rímskeho rozmeru Katolíckej cirkvi a kresťanskej Európy. Vládne zmätok a aktuálnymi sa stávajú slová kardinála Ratzingera: "Je tu zvláštna nenávisť Západu voči sebe samému, ktorú možno považovať len za niečo patologické; Západ sa chvályhodným spôsobom snaží otvoriť plný porozumenia vonkajším hodnotám, ale už nemiluje sám seba; vo svojich dejinách vidí už len to, čo je poľutovaniahodné a deštruktívne, zatiaľ čo už nie je schopný vnímať to, čo je veľké a čisté. Európa potrebuje nové - určite kritické a pokorné - prijatie seba samej, ak chce skutočne prežiť" (Senza radici, cit. dielo, s. 70 - 71).
Prof. Roberto de Mattei, uverejnené na Corrispondenzaromana
PS: Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
