Slovensko - mariánska krajina

Foto: bazilika.sk

Biskupi Slovenska v roku 1947 na počiatku komunistickej diktatúry nariadili, aby sa vo všetkých kostoloch, po každej svätej omši  konalo zasvätenie Slovenska Panne Márii. V modlitbe okrem iného recitovali nasledovné slová: „Pod tvoju ochranu sa utiekame my, dedičstvo tvoje, národ tvoj, ktorí sa cítime tvojimi dietkami a pre zvláštnu ochranu tvoju teba dobrou Matkou nášho národa a našu domovinu domovinou Mariánskou krajinou voláme.“

Tieto slová vyjadrujú úctu slovenského národa k Panne Márii, ktorá siaha až do čias prvého tisícročia.

Táto úcta sa postupne vyvinula k špecifickému uctievaniu Panny Márie spolu s jej bolesťami, ktoré si vytrpela. Okrem významu, vyplývajúceho zo základu mena Mária – mry, existuje aj etymológia vychádzajúca z aramejčiny, ktorá odvádza od Mirjam význam trpká, či plná žalosti.

Kresťanstvo sa objavuje prvý krát na území dnešného Slovenska v podobe ariánskych ľudových foriem. K systematickej evanjelizácií dochádza skrze Franskú ríšu, zvlášť skrze porazenie Avarov Karolom Veľkým. Títo misionári učili základy kresťanskej viery, ale aj vštepovali prvé semienka mariánskej úcty. V rámci prípravy na krst ich učili modlitbu Pána, vyznanie viery a modlitbu zdravas, vo vtedy existujúcej kratšej forme. Postupne úcta k Márii nahradí pohanskú úctu k Slovanskému pohanskému božstvu stelesňujúcemu Matku Zem. Prvou písomnou zmienkou je správa o vysviacke kostola z roku 850 ku cti svätej Bohorodičky, ktorú posvätil Salzburský biskup v Zalavári na území dnešného Maďarska na žiadosť kniežaťa Pribinu, ktorý bol vyhnaný z Nitrianskeho kniežatstva.

Krátky životopis svätého Konštantína a Metoda uvádza, že po smrti svätého Metoda v roku 885 bol pochovaný na ľavej strane za oltárom svätej Bohorodičky vtedy v hlavnom chráme Veľkomoravskej ríše. České knieža Bořivoj, pokrstený svätým Metodom dal na poďakovanie za dar viery postaviť v rokoch 882-884 kostol zasvätený Panne Márií na mieste súčasného Pražského hradu.

Kráľ Svätopluk bol tiež pochovaný v chráme zasvätenom Božej matke v meste Bar v Čiernej Hore.

Je známou skutočnosťou, že prvý Uhorský kráľ, svätý Štefan zasvätil svoje kráľovstvo a teda aj územie dnešného Slovenska Nanebovzatej Panne Márii. V tzv. Väčšej legende sa uvádza: „Vo všetkých skutkoch verný a úplne oddaný Bohu a sľubom a ustavičnými prosbami sa spolu so svojim kráľovstvom odovzdal pod ochranu Panny Bohorodičky Márie“. Korene takéhoto zasvätenia siahajú do východo-rímskej ríše v 4. storočí, kedy cisár Konštantín zasvätil svoje impérium 11. mája 330 Najsvätejšej Božej Matke.

Dnešné pútnické miesto v rakúskom Mariazelli, ako je známe sa viaže k pôsobeniu kráľa Ľudovíta I. Veľkého, ktorý sa jednej noci roku 1365 modlil pred rozhodujúcou bitkou proti Turkom pred obrazom Panny Márie. Keď zaspal sa mu zjavila Panna Mária. Nasledujúci deň zvíťazil v boji a obraz, ktorý zázračne našiel daroval pútnickému chrámu v Mariazelli. V roku 1377 sa vracal z tohto pútnického miesta, kedy položil základný kameň najstaršieho Mariánskeho pútnického miesta na Slovensku v Marianke pri Bratislave, dnešnom hlavnom meste. Jeho vybudovaním sledoval potrebu významnejšieho mariánskeho pútnického miesta vo svojom kráľovstve, kladúc tak základy jedného z najvýznamnejších pútnických miest v strednej Európe.

V 15. storočí vznikajú prvé významné umelecké zobrazenia toho, čo nazývame zobrazenie Piety. Najznámejším takýmto vyobrazením je bez diskusie Michelangelova pieta vo Vatikánskej bazilike svätého Petra. Zdrojom zobrazenia piety môžu byť texty čerpajúce z byzantských pašiových hymnov, ktoré sa do Európy dostali cez terajšie Taliansko. Veľký vplyv mal taktiež spis pripisovaný svätému Anzelmovi z Canterbury. Najstaršie patrocínium Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza neďaleko Slovenského ríma- Trnavy – v Trstíne- Hájičku a siaha až do roku 1245.

Následne vznikajú pútnické miesta, ako sme už spomínali v Marianke s kostolom zasväteným narodeniu Panny Márie a na Mariánskej Hore ( so súčasnou bazilikou konsekrovanou biskupom Vojtaššákom o ktorom sme v tomto čísle písali) s Kostolom Navštívenia Panny Márie.

K rozšíreniu mariánskej úcty v novoveku prispel Tridentský koncil. V našich končinách sa jednalo aj o reakciu na jednej strane proti protestantizácii, na druhej strane išlo o vyhranenie sa voči Islamu. K rozmachu prispela aj kníhtlač, kedy v roku 1655 vychádza kancionál s názvom Cantus Catholici jezuitského vzdelanca Benedikta Szóllósiho. Veľká časť piesní v tomto spevníku je venovaná práve Panne Márii. Medzi týmito piesňami nájdeme aj prvý slovenský preklad latinského liturgického hymnu Stabat Mater Dolorosa.

Výrazne posilnila mariánsku úctu geopolitická situácia počas bojov proti tureckým vojskám. Nitriansky, neskôr Ostrihomský prímas Slovenského pôvodu Juraj Selepčéni Pohronec, absolvent rímskeho Germanica- Hungarica .  Okrem toho, že bol biskupom, bol aj vynikajúcim diplomatom. Z poverenia rakúskeho cisára Leopolda I. rokoval s poľským Kráľom Jánom III. Sobieskim aj o bojoch proti Turkom. V máji 1683 ako 90 ročný slúži v Bratislave na brehu Dunaja svätú omšu pre vojakov vedených Karolom Lotrinským, po ktorej zasvätil celú armádu ochrane Panny Márie, ktorým následne odovzdal medailóny na ktorých bola vyrazená sedembolestná Panna Mária. Zároveň na vojnu obetoval aj nemalé finančné náklady. Ako je známe 12. septembra 1683 vyhrávajú kresťanské vojská v bitke pri Viedni nad tureckou armádou. Bl. Inocent XI. na pamiatku víťazstva vyhlasuje sviatok mena Panny Márie.

Špecifická úcta k Sedembolestnej Panne Márii sa rozšíri v celom svete pod vplyvom pápeža Klementa XI., ktorý v roku 1705 vydal všeobecné ustanovenia pre bratstvá Sedembolestnej Panny Márie. Následne skrze vplyv Domonikánov a dominikánskeho pápeža Benedikta XIII. sa v roku 1727 rozšíri úcta aj skrze slávenie sviatku Siedmych bolestí Panny Márie, ktorý sa slávil v piatok pred Veľkým piatkom. Práve v tomto období narastá počet patrocínií sedembolestnej aj na Slovensku. V tomto období sa stavia dnešná národná Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Po tom, čo z nariadenia ostrihomského arcibiskupa Imricha Eszterházyho došlo k preskúmaniu mnohých zázrakov, 18. októbra 1732 potvrdil tunajšiu sochu sedembolestnej ako zázračnú a povolil k nej verejnú úctu. V roku 1736 manžel cisárovnej Márie Terézie, vojvoda František Lotrinský odkúpil miestne panstvo a tak sa stáva vlastníctvom rodiny Habsburgovcov. Mária Terézia bola známa svojou veľkou úctou k Božej Matke, keď si vyprosila, aby mohla pristúpiť k prvému svätému prijímaniu ako 11 ročná na už zmienenom pútnickom mieste Mariazell. V čase ťažkostí počas svojho panovania putovala okrem Mariazellu práve do Marianky a Šaštína. K vysviacke Šaštínskej baziliky dochádza 12. augusta 1762 za prítomnosti cisárovnej a vojvodu. Chrám sa stal najväčším chrámom zasväteným sedembolestnej na území vtedajšej monarchie.

Úcta k Panne Márií sa stala hlavným vyjadrením odboja proti rozmáhajúcemu sa liberalizmu v 19 storočí, kedy sa liberálne politické elity Uhorska snažili o liberalizáciu mravov a sekularizáciu štátu. Na toto nebezpečie poukázal aj pápež Lev XIII., vo svojej encyklike Constanti Hungarorum z 2. septembra 1893. Liberálne elity však napriek odporu cirkvi presadili už v tomto období zákon o civilnom sobáši ako aj o štátnom vedení matrík. Jedná sa aj o obdobie násilnej Maďarizácie. Kým Maďari si naďalej uctievali Pannu Máriu ako nanebovzatú, pod titulom „Regina Hungarorum“, na znak národnej emancipácie sa v tomto kontexte ešte posilnila úcta zo strany Slovákov ako k Sedembolestnej. 22. apríla 1927 vyhlasuje na žiadosť Slovenských biskupov pápež Pius XI., Sedembolestnú za Patrónku Slovenska. V roku 1947 obetovali Slovenský národ jej pastieri Sedembolestnej. Úvodom tohto úryvku sme začínali náš článok a končíme ho prosbou, ktorou sa toto zasvätenie končí:

A teraz, dobrá Matka naša, panuj svojou duševnou vládou nad svojim Slovenským národom, chráň svoju Slovenskú krajinu a nás, ktorí sa ti odovzdávame telom i dušou, a zostaň s nami, aby sme ťa mohli chváliť a velebiť na veky vekov.“

otec Ľubomír Urbančok

Pôvodne uverejnené v krátenej forme v Radici Cristiane, 2024

Literatúra : Róbert Letz, Sedembolestná Panna Mária v Slovenských dejinách, Post Scriptum, 2014

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Každý týždeň nový podcast otca Ľubomíra o duchovnom živote a aktuálnom dianí nájdete na Youtube, Spotify alebo ApplePodcast.

Previous
Previous

Veda kríža: Teocentrický humanizmus Edity Steinovej

Next
Next

Svätá Edita Steinová a Martin Heidegger: dva protikladné životy